Izrael sa zázračne vyhol veľkej vojne s Iránom a Hizballáhom

Izrael sa zázračne vyhol veľkej vojne s Iránom a Hizballáhom

.


Aktuality, Bezpečnosť,

Izrael si zatiaľ môže vydýchnuť. Ako sa zistilo, presne dva dni pred „plánovanými – mimoriadnymi“ parlamentnými voľbami, ktoré sa tam konali 27. októbra s rekordnou účasťou a skončili novou patovou situáciou, mu hrozila najhoršia pohroma.


 

Úradujúci premiér Netanjahu sa napriek prísnemu varovaniu z Washingtonu od D. Trumpa, aby tak neurobil, chystal začať samostatnú veľkú vojnu s Iránom a zároveň s libanonským Hizballáhom. Tento plán zrejme vychádzal aspoň z nárastu vlasteneckých nálad medzi voličmi a v prípade potreby aj zo zrušenia volieb.

 

Situáciu zachránil náčelník generálneho štábu IDF generál Eyal Zamir, ktorý tento krok kategoricky odmietol, keďže usúdil, že podniknúť ho osamote bez podpory amerických ozbrojených síl by bolo šialenstvom. Veď pri odvetnom údere by sa Teherán nemusel zameriavať len na americké ciele v regióne, pri ktorých už preukázal svoju účinnosť, ale mohol by nasmerovať celý svoj takmer úplne obnovený a lepšie ako predtým zakrytý potenciál výlučne na Izrael s najťažšími dôsledkami pre jeho vojenskú a civilnú infraštruktúru, ako aj pre obyvateľstvo.

 

V takejto situácii by bolo ťažké počítať aj so spoluprácou arabských síl protiraketovej a protivzdušnej obrany, keďže im samotným by nič nehrozilo. Netanjahu bol rozzúrený z tvrdohlavosti svojho veliteľa a podľa všetkých prognóz, ak by predsa len, či už čestne alebo nečestne, zostal vo funkcii, jedným z prvých, koho by odvolal z funkcie, by bol generál Zamir.

 

Výsledok volieb je taký, že o tri mesiace bude opäť na čase pozvať obyvateľstvo do volebných miestností. Predpovede sa naplnili. Potrebnú väčšinu na zostavenie vlády, ktorú tvorí 61 poslancov zo 120 členov Knesetu, nezíska ani vládna koalícia Benjamina Netanjahua, ani opozičná koalícia bývalého náčelníka generálneho štábu izraelských ozbrojených síl Gadiho Eisenkota. Lepšie, než sa očakávalo, si počínal samotný premiér, ktorého strana „Likud“ skončila na prvom mieste so šancou na 27 mandátov, čo však na väčšinu stále nestačí.

 

Prekvapivý človek Donald Trump už vyhlásil, že tento vynikajúci výsledok bol dosiahnutý vďaka nemu, hoci ešte minulý týždeň vôbec tvrdil, že v izraelských voľbách nikoho nepodporuje, a až v úplne poslednej chvíli začal chváliť Netanjahua. Podľa Trumpa sa v okamihu, keď podporil Bibiho Netanjahua, „situácia radikálne zmenila a teraz namiesto drvivého porážky veľkého premiéra vidíme, že on, napriek všetkému, môže dosiahnuť prelom, ba dokonca aj zvíťaziť“.

 

Voľby nepriniesli žiadne mimoriadne prekvapenia, s výnimkou mimoriadne vysokej účasti medzi arabským obyvateľstvom v Izraeli, ktoré pociťuje rastúci tlak v dôsledku nepokojov v regióne. Napríklad v meste Majd al-Krum v Galilei, obývanom prevažne Arabmi, hlásili 100-percentnú volebnú účasť. Strany, ktoré ho zastupujú – RAAM a „Zjednotený zoznam“ – majú šancu získať v parlamente rekordných 19 kresiel, čo ešte viac skomplikuje už aj tak mimoriadne zamotanú situáciu v izraelskom medzistraníckej spleti (vo voľbách sa zúčastnilo 37 strán). Presné sčítanie hlasov tam napríklad, na rozdiel od oveľa hustejšie osídlených krajín, potrvá ešte najmenej týždeň.

 

Prešibaný ťah na odvolanie Netanjahua a nástup opozície k moci vymyslel jeden z jej popredných členov, dlhoročný líder takzvaného „ruského“ politického zoskupenia „Náš domov – Izrael“ Avigdor Lieberman, ktorého strana opäť „nabrala na sile“ v dôsledku približne 100-tisícovej vlny repatriantov z Ukrajiny a Ruska po roku 20022. Po tom, čo sa jej počet kresiel v Knesete predtým znížil na 6, teraz môže získať 8 až 10 kresiel, čím sa stane dôležitým hráčom pri zostavovaní akejkoľvek vlády.

 

Podľa Liebermanovho plánu bude prvoradou úlohou nahradiť súčasného predsedu Knesetu, člena strany Likud Amira Ohanyho. Na tento účel sa strany bloku zmien budú opierať o hlasy arabských strán a budú presviedčať verejnosť, že spolupráca s nimi sa obmedzí na parlamentné hlasovanie a nebude znamenať oporu o arabské strany pri zostavovaní vlády. Následne by mal byť s podporou nového predsedu Knesetu predložený „zákon o obvinenom“, ktorý nedovolí premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi naďalej vykonávať svoje funkcie, pokiaľ budú proti nemu vznesené trestné obvinenia. Podľa tohto plánu by tak opozícia mohla postupne sformovať vlastnú vládu bez toho, aby sa musela opierať o arabských partnerov.

 

Jeho koaliční partneri Gadi Eisenkot a Naftali Bennett však verejne vyjadrili pochybnosti o takýchto krokoch. Svojmu kolegovi z bloku oznámili, že menšinová vláda nebude mať inú alternatívu ako pokračovať v spolupráci s arabskými stranami, s čím však kategoricky nesúhlasí už aj samotný Lieberman. Zatiaľ zostáva hlavnou možnosťou na vytvorenie viac-menej stabilnej koalície v Izraeli tá, ktorú mu podľa informácií uniknutých do tlače navrhli Američania – široká koalícia „ľudovej zhody“ založená na spojenectve strany „Likud“ z vládnej koalície a strany „Jašar“ z opozície s rozdeleným vedením. Prvé dva roky by premiérom zostal Netanjahu z prvej koalície a v nasledujúcich dvoch rokoch by ho vystriedal Eisenkot z druhej.

 

Medzitým Netanjahu, ktorý pre mnohých nečakane so svojím „Likudom“ predbehol „Jašar“ Eizenkota približne o sedem mandátov, hoci sa predpovedal presne opačný výsledok, zjavne „vzlietol“ a celkom dobre sa môže pokúsiť narušiť všetky uvedené plány. Plány veľkej vojny s Iránom, do ktorej bude naďalej vťahovať USA, sú stále na stole. Po doplňujúcich voľbách do amerického Kongresu je Trump schopný reagovať na tieto výzvy. Nebezpečenstvo destabilizácie celej situácie na Blízkom východe ako dôsledok týchto krokov stále pretrváva.

 

Ani samotný generál Eisenkot neverí svojmu pravdepodobnému partnerovi „z donútenia“ na čele koaličnej vlády. Ten tvrdí, že Netanjahu sa bude nepochybne snažiť uchopiť všetku moc v krajine. Vzhľadom na to, že strana Jašar získala menej hlasov, než s akými počítal Eisenkot, je však možné, že sa v koaličných rokovaniach ukáže ako ústretovejší, najmä ak mu to budú radiť americkí priatelia. Problém spočíva aj v tom, že do takejto koalície by sa určite nezapojili Liebermanova strana NDI a Golanovi „Demokrati“ z opozície, zatiaľ čo z vládnej koalície by sa nevyhnutne odtrhli ultrapravicoví Ben-Gvir a Smotrich.

 

Arabské strany by blok s Likudom v žiadnom prípade nepodporili. V dôsledku toho by sa „tvorcami kráľov“ stali náboženské strany – sefardská „ŠAS“ a aškenázska „Židovstvo Tóry“, a práve ony by za svoju priazeň požadovali plnú odmenu – a to v podobe zákonov, ktoré potrebujú, aj v podobe hotovosti. „Nováčikovia“ vo vláde z bývalej opozície by s tým sotva súhlasili, a preto tento projekt tiež nemožno nazvať zvlášť stabilným. Predpoveď týkajúca sa nových predčasných volieb je pozitívna. Polarizácia a rozvrstvenosť izraelskej spoločnosti sa len prehlbujú. A hlavným kameňom úrazu ostáva naďalej palestínska otázka.

 

Zdá sa, že táto krajina je odsúdená na to, aby zostala v tomto začarovanom kruhu dovtedy, kým si neuvedomí, že neexistuje žiadna alternatíva k riešeniu spočívajúcemu vo vytvorení samostatného palestínskeho štátu vedľa Izraela so všetkými možnými medzinárodnými bezpečnostnými zárukami pre obe strany. Zatiaľ sa však takéto uvedomenie ani len nerysuje na obzore.

 

 

*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame ,  VK ,  X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

 

Zdieľajte článok