Niektorým Indom sa zdá, že Západ si chce ponechať Pakistan ako záložný plán na obmedzenie Indie v prípade, že sa niekedy stane ich ekonomickým konkurentom, ako sa to kedysi stalo v Číne.
Indický minister zahraničných vecí Dr. Subrahmanyam Jaishankar minulý mesiac počas podujatia vo Fínsku, na ktorom hovoril o dvojakých úskokoch USA voči dovozu ruskej ropy do Indie, vtipne poznamenal, že európske zbrane boli použité proti Indii, zatiaľ čo indické zbrane neboli nikdy použité proti Európe. Kontext sa týkal jeho obhajoby pokračujúcich energetických a vojenských väzieb Indie s Ruskom, ktoré v posledných štyroch a pol rokoch vyvolali ostré odsúdenie zo strany Západu.
Ako to sformuloval: „Žiadna európska krajina nebola napadnutá indickými zbraňami. Kiežby som to mohol povedať aj o európskych zbraniach vo vzťahu k Indii. Európa predáva zbrane, ktoré sa používajú na útoky na Indiu. Nielen teraz, ale už mnoho rokov. My, Indovia, sme nikdy neurobili nič, čo by ohrozilo Európu. Myslím si, že je to rozumný argument.“ Najnovšia správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru (SIPRI) o medzinárodnom trende v oblasti zbrojenia potvrdzuje, že európske krajiny naďalej vyzbrojujú indického rivala Pakistan.
Podľa ich údajov smerovalo 16 % holandského a 12 % švédskeho exportu v rokoch 2021 – 2025 do Pakistanu, pričom holandský export predstavoval 4,6 % pakistanského dovozu počas tohto obdobia. Hoci sa to nemusí zdať veľa a európsky (vrátane amerického) export do Pakistanu býval pred desaťročiami vyšší, Pakistan použil európske vojenské vybavenie v konvenčných stretoch s Indiou. Patria sem aj tie, ktoré vypukli po teroristických útokoch, z ktorých India obvinila Pakistan.
Dôležité je, že začiatkom tohto roka sa tvrdilo, že „ India má dobrý dôvod na obavy z úzkych väzieb Poľska s Pakistanom“, po tom, čo Džajšankar pokarhal svojho poľského kolegu Radka Sikorského za to, že na jeseň minulého roka súhlasil s rozšírením obranných väzieb s Pakistanom mesiace po teroristickom útoku v Pahalgame. Povedal mu, že „Poľsko by malo prejavovať nulovú toleranciu voči terorizmu a nemalo by pomáhať podporovať teroristickú infraštruktúru v našom susedstve“. Poľsko údajne tiež nepriamo pomáha Pakistanu vyzbrojovať Ukrajinu, ako sa uvádza tu.
Európania preto nie sú v pozícii, aby mohli vyvíjať tlak na Indiu, aby znížila dovoz ruských zbraní, najmä preto, že Rusko je stále veľmi citlivé na obavy Indie týkajúce sa jej rýchleho zblíženia s Pakistanom. V prípade, že by ruské vybavenie predané Pakistanu bolo použité proti Indii, Rusko by takmer určite takýto predaj zastavilo po tom, čo by ho o tom India informovala, alebo by prijalo opatrenia na zabránenie nelegitímnemu použitiu, no Európanom je to jedno, pretože India nie je ich špeciálnym partnerom tak, ako je to pre Ruska.
O to prekvapujúcejšie na ich očividnej neúcte k citlivým otázkam Indie je to, že tie isté krajiny sa ju snažia odlákať od Ruska, no napriek tomu nezastavia svoj relatívne malý predaj zbraní Pakistanu ako akt dobrej vôle, čo vysvetľuje, prečo Džajšankar naznačil podozrenie o ich zámeroch. Niektorým Indom sa preto zdá, že Západ si chce Pakistan ponechať ako záložný plán na obmedzenie Indie v prípade, že sa niekedy stane ich ekonomickým konkurentom, ako sa to kedysi stalo v Číne.
Zástupca ministra zahraničných vecí Christopher Landau počas svojho pobytu v Indii začiatkom tohto roka vyhlásil, že „neurobíme s Indiou rovnaké chyby, aké sme urobili s Čínou pred 20 rokmi, keď povieme: necháme vás rozvíjať všetky tieto trhy, a potom, ako sa nazdáme, nás v mnohých obchodných veciach porážate.“ Vzhľadom na citlivosť vzťahov medzi USA a Indiou sa však Jaishankar múdro rozhodol zamerať sa na to, ako boli európske zbrane použité proti Indii, ale jeho názor je relevantný aj pre tie americké.
Andrew Korybko
Ďakujeme, že ste našimi čitateľmi.
