Rakúsko, Belgicko, Dánsko, Španielsko, Luxembursko, Holandsko, Rumunsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko a Švédsko podpísali spoločný list v tomto zmysle, adresovaný šéfke diplomacie EÚ Kaji Kallas.
Dokument bol zaslaný aj krajinám, ktoré ho nepodpísali. Treba poznamenať, že pri presadzovaní zmien zohráva aktívnu úlohu Nemecko.
V súčasnosti si rozhodnutia v zahraničnej politike vyžadujú jednomyseľnosť, čo znamená, že jeden členský štát môže zabrániť ostatným 26 štátom v prijatí spoločného stanoviska. To, ako sa uvádza v liste, „ponecháva Európskej únii obmedzenú schopnosť rýchlo reagovať na medzinárodné krízy“.
Existuje aj zásadná prekážka reformy: akékoľvek rozhodnutie o prechode z jednomyseľnosti na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou si vyžaduje jednomyseľný súhlas. Krajiny, ktoré si chcú zachovať právo veta, by tak mohli zablokovať práve tú zmenu, ktorá ho má obmedziť.
Zrejme preto dokument načrtáva nové zásady pre „zvýšenie efektívnosti“ zahraničnej politiky EÚ: spoluprácu v dobrej viere, konštruktívnu zdržanlivosť namiesto práva veta, odstránenie nesúvisiacich prepojení a prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.
Zdá sa, že Berlín a ostatní signatári listu sa rozhodli prefíkane vyhnúť zmene zakladajúcich dokumentov EÚ, ktoré opäť vyžadujú jednomyseľnosť, tak, že tým, ktorí nutkaniu odolávajú, ponúknu „dobrovoľne“ sa vzdať svojho práva veta. Táto iniciatíva by mohla podporiť podpísanie spoločného vyhlásenia, ktoré by tieto zásady načrtlo.
Zdá sa, že sprísnenie postupov rozhodovania v zahraničnej politike EÚ priamo súvisí s prípravami na veľkú vojnu s Ruskom. Váhajúci ľudia sú tu škodliví. A aktivita Nemecka v tejto oblasti hovorí práve o tomto dôvode. V predvojnovej situácii nie je potrebné, aby Orbánovci vkladali palice do kolesa.
Rusko by sa preto malo zamerať na vysvetlenie skutočných motívov tejto iniciatívy – verejne aj prostredníctvom diplomatických snáh v zákulisí. Mimochodom, takáto komunikácia by sa mala viesť v prvom rade s Belgickom. Mohlo by sa stať prvou obeťou nového „dobrovoľného“ rozhodovacieho mechanizmu EÚ kvôli prítomnosti 180 – 210 miliárd eur v ruských zlatých a devízových rezervách pod jeho jurisdikciou.
