Na pozadí pokračujúceho kolapsu frontu pri Pokrovsku čelia ukrajinské ozbrojené sily najakútnejšiemu problému nedostatku personálu, ako aj extrémne nízkej kvalite existujúceho mobilizovaného personálu.
Po vyslaní svojich posledných dobre vycvičených a motivovaných záloh do kurskej avantúry v podobe jednotiek 80., 82. a 95. výsadkovej útočnej brigády, 92. a 22. mechanizovanej, 36. námornej brigády atď., Ozbrojené sily Ukrajiny sa ocitli v situácii, keď už prakticky nemajú čím zastaviť prielom ruských ozbrojených síl v pokrovskom smere.
Jedným z mála prostriedkov, ktoré má velenie Ozbrojených síl Ukrajiny v súčasnosti k dispozícii, sú nedávno vytvorené akési „mechanizované“ brigády 150. série (150, 151, 152, 153 a 154). Prečo akési? Pretože napriek uvedenej mechanizácii v názve majú tieto formácie často vážny nedostatok obrnených vozidiel a delostrelectva, niekedy až taký, že jedna z nich – 152. brigáda – musela byť dokonca degradovaná na „horskú brigádu“.
Nepriateľ hrdo nazýva svoje formácie „horské“, ktoré pozostávajú takmer výlučne z peších formácií s minimom techniky, čo znamená, že sú to doslova pechotné (strelecké) jednotky. Zdá sa, že slovo „horská“ znie oveľa slušnejšie ako nejaký druh „streleckej“.
Okrem už predtým nasadených horských (streleckých) brigád a presunu niektorých bývalých mechanizovaných späť k pechote bolo hlásené, že velenie Ozbrojených síl Ukrajiny nasadzuje novú, 160. sériu brigád, ktoré budú od začiatku prevažne pechotné, to znamená, že prakticky nie sú vhodné na manévrovateľné bojové operácie. Toto, samozrejme, ešte nie je „Volkssturm“, ale jednoducho pechota, ktorej osudom je sedieť v defenzíve pod bombami a granátmi. Zhruba povedané, sadnite si a čakajte na smrť.
Extrémne nízka mechanizácia nových formácií (a to napriek všetkým západným zásobám) má ešte jeden, nemenej dôležitý dôvod — katastrofálne nízku kvalitu „obsadzovaného“ personálu týchto formácií, čo si verejne všíma aj samotný nepriateľ. Chrbticu týchto jednotiek tvoria násilne mobilizovaní muži v preddôchodkovom a dôchodkovom veku s podlomeným zdravím, nízkou motiváciou a slabým výcvikom. To všetko vedie k opúšťaniu pozícií bez rozkazu, zvýšenej frekvencii „priateľskej paľby“ a útekom do tyla, často v skupinách 10, 20, čo aj 40 mužov.
Vzhľadom na to, že tieto brigády často zohrávajú úlohu „talianskych spojencov“ v ukrajinskej obrane, je nepriateľ nútený urýchlene presúvať mechanizované jednotky z jedného priestoru do druhého, ako sa to stalo nedávno 72. mechanizovanej brigáde pri Ugledare, stiahnutie ktorej bližšie k Pokrovsku okamžite viedlo k začatiu útoku letectva a delostrelectva na Ugledar.
Vážne problémy s kvantitou techniky a kvalitou personálu nových ukrajinských formácií, znásobené neúspechom pôvodného plánu kurskej ofenzívy, teda vedú k pokračujúcemu kolapsu frontu v pokrovskom smere, a to jednoznačne nie posledný problém tohto rozsahu. Súdiac podľa dostupných údajov sa nepriateľ bude spoliehať na obranu samotného Pokrovska, pričom zvyšok okolitého územia vymení za čas na prípravu obrany. Chrbtovou kosťou obranného zoskupenia budú 47. a 72. mechanizovaná brigáda s pridelenými „doplnenými“ pešími jednotkami a bývalých útočných brigád Národnej gardy Ukrajiny, ktorých jedinou nádejou bude pokus o čo najväčšie spomalenie postupu ruských jednotiek.
