- Kňazi, ktorí zneužívajú deti, nie sú normálni a konajú proti Bohu.
- Rodičia môžu chrániť deti pred pedofilnými kňazmi podporou rodinných väzieb.
- Kňazi si zaslúžia úctu, pretože prostredníctvom nich nám Boh poskytuje sviatosti.
- Úcta k kňazom, dodržiavanie hraníc a silné rodiny sú ochranou pred zneužitím.
Vždy s veľkým znechutením a hlbokým smútkom počujeme o pedofilných kňazoch, ktorí zneužívajú deti. Je zrejmé, že kňaz nie je normálny ani nekoná na základe normálnych túžob, keď pácha tento zločin. Modlím sa za obete a za kňazov, ktorí’spáchali takéto zlé činy. Je samozrejmé, že za toto zlo nemôže obeť.
Napriek tomu otcovia a matky môžu svoje deti pred pedofilnými kňazmi chrániť. Pochopením myšlienky, kto je kňaz a prečo Boh ustanovil kňazstvo, podporovaním pevných rodinných väzieb a zaviazaním sa k niektorým zdravým rodinným pravidlám môžu rodičia prejsť dlhú cestu, aby svoje deti ochránili.
Predpokladám, že mnohí katolíci si neuvedomujú hranice, ktoré by mali rešpektovať, pokiaľ ide o ich vzťahy s kňazmi. Prekročenie týchto hraníc samo o sebe nevytvára problém, ale dodržiavanie istej miery slušnosti môže pomôcť chrániť deti pred pedofilmi, a to všetko pri prejavovaní úcty k dobrým kňazom. Aby sme začali chápať, prečo si kňazi zaslúžia najvyššiu úroveň úcty, stačí sa zamyslieť nad tým, prečo sa kňazovi’pomazávajú ruky.
Keď kňaz vyleje na naše čelo obnovujúcu vodu krstu, jeho pomazané ruky nás robia Božími deťmi a umývajú naše duše od prvotného hriechu. Pri rozhrešení nad nás dvíha svoje pomazané ruky a odpúšťa nám hriechy pri spovedi. V nešťastnom prípade smrteľného hriechu jeho pomazané ruky zachraňujú duše pred večným zatratením. Najobdivuhodnejšie je, že práve pomazané ruky kňaza sprítomňujú Krista na oltári a sprístupňujú pokrm pre našu dušu. Keď sa náš život blíži ku koncu, sú to práve kňazove’pomazané ruky, ktoré pomazávajú naše zmysly, aby nás pripravili na našu poslednú cestu, cestu do neba.
Keď sa zamyslíme nad vznešeným poslaním kňaza, totiž zachraňovať duše a zmierovať nás s Bohom, zakorení sa v nás vedomie, že nie je’rovnaký ako ostatní ľudia. Je to človek vyčlenený, alter Christus. K našim kňazom musíme pristupovať s väčšou úctou, než je v dnešnej dobe bežné.
PREČÍTAJTE SI: Tradičných katolíkov motivuje hlboká viera v Krista, nie signalizovanie cností
Existuje niekoľko praktických spôsobov, ako to môžeme urobiť. Môžeme ich oslovovať priezviskom a nie krstným menom, samozrejme, ak nie sú rehoľníkmi. Poznal som kňaza, ktorý v tom videl hodnotu. Svojich bratov kňazov začal oslovovať otče, za ktorým nasledovalo ich priezvisko. Stretol sa s odporom voči tejto myšlienke, čo znamená, že bol pravdepodobne na dobrej ceste. Nikdy sa mi nestalo, že by ma kňaz opravil za to, že používam jeho priezvisko, keď všetci ostatní používajú jeho krstné meno. Myslím, že táto záležitosť s krstným menom pochádza z diecéznej úrovne.
Ďalšia vec, ktorú môžeme urobiť, je zdržať sa toho, aby sme kňaza postavili pred skupinu, ktorá má odpovedať na kontroverzné otázky. Niekedy to ľudia robia, aby dodali váhu vlastnému postoju k určitej kontroverzii. Nikdy to nie je múdre a vždy je to neúctivé. Často sa to stáva, keď tradiční katolíci chcú presvedčiť ostatných, aby nechodili na omše určitých rehoľných rádov’
V prítomnosti kňaza sa musíme vždy vhodne obliecť. Ak pracujeme vo farnosti, je v poriadku mať na sebe pracovné oblečenie, ale vždy by sme mali dodržiavať kresťanské zásady skromnosti, keď sme s kňazom, aj keď pleníme záhony. Raz som bol navštíviť areál katolíckej univerzity a bol som naozaj šokovaný, keď som videl študentky oblečené v ležérnom plážovom oblečení v okolí jezuitských profesorov, keď sme sa všetci prechádzali po areáli v horúci jarný deň. Urazené dámy asi nosia na pláž menej, ale bolo to to, čo by som si ja’obliekol na pláž. A kňaza by som’na pláž nepozval.
Prehnané kamarátenie sa s kňazmi je ďalšou chybou, ktorú ľudia robia. Kňazi nachádzajú kamarátstvo vo svojich bratoch kňazoch, nie vo svojich farníkoch. Toto je obzvlášť dôležité pre náš súčasný rozhovor. Nemusíme’byť s kňazom najlepšími priateľmi. Najlepšie je uvedomiť si, že kostol nie je súťažou popularity, ale skôr miestom, kam chodíme prijímať sviatosti.
Podobne platí, že farár nie je hlavou našich domácností. Ľudia by nemali’chodiť za kňazom s problémami, ktoré by mohli rovnako dobre riešiť so svojím manželom alebo manželkou. Manželstvo posväcuje manželov. Každodenné problémy, ktorým ako manželia čelíme, by sme mali riešiť modlitbou a úprimným rozhovorom. V prípade bežných problémov, ktoré sa objavujú v rodinnom živote, majú manželia milosť riešiť tieto problémy spoločne. Samozrejme, nehovorím o vážnych problémoch, ktoré si vyžadujú vedenie kňaza. Mám na mysli všedné bežné problémy, ktoré vznikajú v rodinnom živote.
Existuje niekoľko zdravých pravidiel, ktoré môžu dodržiavať všetci otcovia a matky, aby ochránili svoje deti pred pedofilmi. Deti by nemali chodiť na spoveď do spovedníc tvárou v tvár. Tradične vybudované spovednice chránia deti a dobrých kňazov pred falošnými obvineniami. Pokiaľ sa nespovedá pod holým nebom, nedovolím’svojim deťom používať provizórnu spovednicu.
Ak deti chodia na tábory, mal by ísť s nimi ako sprievod dôveryhodný člen rodiny. Dával som si záležať na tom, aby som svoje malé deti sprevádzal na športový tréning, na prípravu ministrantov, na nácvik speváckeho zboru, na čo si len spomeniete, dokonca aj na nácvik hry. Kým moje deti nebudú dosť veľké na to, aby pedofilovi povedali: „Zober si život, kamarát“, budem tam, aby som mu to odkázal. Toto je svet, v ktorom žijeme, a nemôžeme byť v tejto veci naivní.
A na záver, prečo nie domáce vzdelávanie? Domáce vzdelávanie účinne vzdeláva deti a robí veľa pre ich ochranu pred zlom sveta. Matky majú teraz k dispozícii nekonečné zdroje a môžu svojim deťom poskytnúť vynikajúce katolícke vzdelanie doma. Ak dieťa pošlete do internátnej školy, je veľmi dôležité poradiť sa s referenciami. Ak má škola akúkoľvek zlú povesť, neposielajte ich tam. Nestojí to za to riziko. Bez ohľadu na to, akej aktivity sa vaše deti zúčastňujú, rodičia musia rozpoznať červené vlajky a dôverovať svojim inštinktom. Ak majú pocit, že niečo nie je v poriadku, mali by danú činnosť prerušiť.
Čím sa dostávame k poslednému bodu. Silné rodiny sú najistejšou ochranou pred sexuálnym zneužívaním, pretože pedofili si nezískavajú deti zo silných rodín. Otcovia a matky, ktorí vytvorili silné rodiny, si neustále viažu srdcové putá so svojimi deťmi. To sa deje v priebehu rokov tým, že deťom poskytujú pozornosť, lásku a pocit bezpečia. Množstvo času je v tomto ohľade dôležitejšie ako kvalita času. Čas strávený dennodennou starostlivosťou o potreby detí je spoľahlivým spôsobom, ako si zviazať srdcové struny.
Keď deti dospievajú, je tiež nevyhnutné viesť s nimi otvorené a úprimné diskusie o všetkých problémoch, ktoré dnes ohrozujú rodiny. Ak všetci začneme robiť tieto veci, budeme na dobrej ceste chrániť naše deti pred hrozným zločinom pedofílie, ktorý sužuje svet a dokonca aj cirkevné inštitúcie. Je celkom jasné, že laici budú musieť chrániť deti, pretože v inštitucionálnej Cirkvi sa neuskutočňujú žiadne zjavné zmeny.
