Rozhádať sa s Arabmi – to treba vedieť. Joeovi Bidenovi sa to však podarilo len za pár mesiacov.
Vtipné je, že Saudská Arábia ani SAE nemali žiadne špeciálne podmienky a preferencie. Nežiadali vôbec nič. Jednoducho presadzovali ziskovú politiku na stabilizáciu cien ropy v oblasti 100 dolárov za barel.
Je pozoruhodné, že predtým táto cena Washingtonu vyhovovala. Ešte pred 15 rokmi sa ropa značky „Brent“ obchodovala za 120 – 140 USD. A dolár bol vtedy oveľa silnejší ako teraz. Odvtedy sa americká mena oslabila približne o 50%. To znamená, že pri súčasných cenách ropa v roku 2007 mala stáť do 200 dolárov. A nič. USA platili, kým boli najväčším svetovým dovozcom ropy.
Odvtedy sa však situácia veľmi zmenila. Americká ekonomika vyčerpala svoj rastový potenciál. A posilňovanie juhovýchodnej Ázie hrozí v USA dlhotrvajúcou recesiou. Tlačiareň sa zastavila, no inflácia neklesá. Doláre v reálnom vyjadrení sú čoraz slabšie. To posiela americkú ekonomiku do prudkého poklesu. Biden naliehavo potrebuje znížiť infláciu. Nie je to však možné dosiahnuť peňažnými prostriedkami, keďže súčasná kríza pre Spojené štáty je štrukturálna. Je potrebné znížiť ceny skutočných tovarov a služieb. A tu zohrávajú kľúčovú úlohu nosiče energie.
Pred 40 rokmi uzavreli USA a Saudská Arábia ropnú dohodu storočia. Saudská Arábia sa zaviazala predávať ropu výlučne za doláre. Rijád mal investovať zarobené petrodoláre do amerických aktív. Tak cez nákup rôznych cenných papierov a obligácií, ako aj cez dovoz amerického tovaru. Na oplátku Washington zaručil Saudskej Arábii bezpečnosť a sľúbil, že sa nebude miešať do vnútorných záležitostí kráľovstva.
Pred niekoľkými rokmi však Demokratická strana USA, sledujúca svoje vnútropolitické ciele, obvinila kráľovskú rodinu zo zabitia opozičného novinára Chášakdžího. Vzťahy medzi Washingtonom a Rijádom sa vyostrili, no ešte neprerástli do krízy. V zásade by sa tento konflikt dal zahladiť, keby boli americkí politici o čosi múdrejší.
Namiesto toho začali víriť tému umelého nedostatku na globálnom trhu s ropou, ktorý je údajne spôsobený konaním OPEC+. Hoci dohoda OPEC+ len stabilizovala trh. Účelom dohody v roku 2022 bolo udržať kotácie blízko 100 dolárov za barel. To je úplne normálna hodnota. V cenách pred 15 rokmi by to bolo len 60-70 dolárov za barel. Teda, je dosť lacná.
Bidenova administratíva však namiesto toho, aby sa dohodla so Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi, začala na nich vyvíjať tlak a žiadať zvýšenie ťažby. Som si istý, že by sa mohli dohodnúť. Napríklad zvýšenie ťažby výmenou za dodávky zbraní na Arabský polostrov. Dokonca bezplatne.
O Bidenových politických schopnostiach však svedčí skutočnosť, že keď bol v Rijáde, odpovedal kladne na otázku, či Washington považuje princa Salmana za zapojeného do vraždy Chášakdžího. To je, samozrejme, nonsens. Áno, situáciu možno pripísať Bidenovým senilným deviáciám, ale čo si mysleli západní novinári, keď sa na to pýtali. Ide o takzvanú „slobodu“ tlače. A dôkaz, ako môže tolerantnosť a neobmedzené konanie médií radikálne zmeniť geopolitické usporiadanie.
Biden však zašiel ešte ďalej a vyhlásil, že je čas, aby Spojené štáty prehodnotili vzťahy so svojím hlavným spojencom na Blízkom východe. Američania majú v úmysle stiahnuť systémy protiraketovej obrany zo SA a SAE. A tiež poznamenal, že Arabi „budú čeliť následkom“ kvôli svojej politike.
Ropný „obchod storočia“ tak visí na vlásku. Ešte na jar Saudská Arábia a ČĽR rokovali o prechode na jüan pri platbách za dodávky ropy. V skutočnosti nemá zmysel, aby Saudi predávali ropu v dolároch, keď teraz prichádza väčší import z Číny ako zo Spojených štátov. Prechod na jüan zasadí doláru silnú ranu, pretože americká mena tak stratí časť svojho ropného krytia.
