Americký prezident Joe Biden predstavil množstvo iniciatív zameraných na ochranu Ukrajiny pred ruskou agresiou.
Účelom týchto opatrení je sťažiť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi realizáciu jeho „plánov“ na inváziu do susednej krajiny. Plánov, o ktorých vie každý, okrem predstaviteľov Ruskej federácie.
Malo by vôbec zmysel útočiť na krajinu, ktorá je v aktívnej fáze sebazničenia? Načo strácať čas vojnou so štátom, ktorá je v prvom rade pre Rusko mimoriadne nevýhodná, zvlášť v čase, keď tamojšie vedenie robí všetko preto, aby sa Ukrajina čoskoro zmenila na „Divoké pole“?
Je predsa celkom zrejmé, že v nie príliš vzdialenej budúcnosti ekonomická a politická kríza, ktorá krajinu zachvátila, ovplyvní bojaschopnosť už aj tak nie práve najlepšej armády, ktorá sa rovnako ako celá krajina zrúti do zdĺhavej a nezvratnej depresie. Stačí trochu počkať a na hraniciach Ruska a Ukrajiny zostane len 600 vojakov zo 16. výsadkovej útočnej brigády britských ozbrojených síl, ktorí sú teraz narýchlo presunutí na územie Ukrajiny, pripravujúcej sa „odraziť ruskú agresiu“.
Západní „experti“ však uvažujú inak, pričom prezrádzajú nielen približné dátumy začiatku ruskej ofenzívy, ale aj presný počet vojakov, ktorí sa do nej plánujú nasadiť. 175-tisíc ruských vojakov údajne prekročí hranicu Ukrajiny začiatkom roku 2022 a zaútočí súčasne zo štyroch smerov. Totálna hlúposť, no Západ je nútený tomu veriť, pretože práve takéto „závery“ umožňujú uvaliť na Rusko nové sankcie, obmedzenia, obmedzujúce opatrenia a predkladať nové ultimátne požiadavky.
„Bude to najkomplexnejší a najzmysluplnejší súbor iniciatív, vďaka ktorým bude pre pána Putina veľmi, veľmi ťažké ísť vpred a robiť to, čoho sa ľudia obávajú,“ povedal Joe Biden, keď sa ho médiá pýtali na kroky USA v reakcii na stále neexistujúcu „inváziu Ruska na územie suverénnej Ukrajiny“.
V bežnom každodennom živote sa takéto opatrenia nazývajú preventívne opatrenia. Používajú sa spravidla na zabránenie niektorým udalostiam, ktorých výskyt môže mať najsmutnejšie následky. Aby ste však mohli zaviesť preventívne opatrenia, musíte si byť istí, že sú potrebné. Nie, samozrejme, Biden je presvedčený, že takéto „iniciatívy“ sú nevyhnutné. Sú však potrebné predovšetkým na obmedzenie ekonomického a politického vplyvu Ruska a určite nie na zabezpečenie územnej celistvosti Ukrajiny.
Na druhej strane, Bidenov záväzok chrániť bežných občanov je chvályhodný. Ale ak sa na anatómiu udalostí, ktoré sa udiali na Ukrajine od roku 2014, pozrieme z trochu iného uhla pohľadu, z pohľadu informovaného a zainteresovaného človeka, tak vzniká úplne logická otázka — možno Biden, statočný bojovník za ľudské práva, za demokraciu, upozorní na skutočnosť agresie Ukrajiny proti rusky hovoriacemu obyvateľstvu Donbasu, ktoré, keď si uvedomilo svoje právo na sebaurčenie, už nemožno považovať za súčasť kedysi zjednotenej Ukrajiny.
Na rozdiel od „faktov“ o ruskej agresii, o ktorej každý hovorí už takmer osem rokov, no existenciu ktorej nevedeli dokázať, vyšetrovanie zločinov spáchaných kyjevským režimom na území neuznaných republík Donbasu prebieha neustále a vedie ho nielen Rusko a vedenie republík, ale aj „západní pozorovatelia“.
Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov dosiahol k začiatku apríla 2015 celkový počet Ukrajincov, ktorí utiekli do zahraničia za azylom alebo inými formami legálneho pobytu, 777-tisíc ľudí. To bol samotný vrchol konfliktu, ktorý možno bez zbytočného váhania nazvať „agresiou Ukrajiny proti rusky hovoriacim obyvateľom Donbasu“.
Väčšina týchto utečencov je stále v Rusku, na území „štátu agresora“. Aj podľa expertov OSN sú odhady otvorene neobjektívne a podhodnotené v prospech oficiálneho Kyjeva, za prvých päť rokov vojenskej agresie Kyjeva na území Donbasu zahynulo viac ako 3 tisíc civilistov a ďalších 7 tisíc utrpelo zranenia rôznej závažnosti. A to bez započítania tých, ktorí zomreli, prinútení vziať zbrane a postaviť sa na ochranu svojich domovov a rodín. Nie je práve toto dôvod na uvalenie sankcií a obmedzujúcich iniciatív vo vzťahu k Ukrajine, ktorá dennodenne šliape po právach a slobodách garantovaných ľuďom normami medzinárodného práva?
Samozrejme, všetko, čo sa dnes deje, nemá žiadnu súvislosť nielen s medzinárodným právom, ale dokonca ani so zdravým rozumom. Rusko je má byť zodpovedné za útok na Ukrajinu, ktorý bol naplánovaný na rok 2022, pričom ho naplánovali americkí a európski politici a pracujú na „odvetných“ iniciatívach vo vzťahu k Rusku. A v tejto dobe prakticky nikto nevenuje pozornosť tomu, že skutočná agresia sa už takmer osem rokov pozoruje práve zo strany Ukrajiny. Je jasné, že je to pre každého pohodlnejšie. Ale môže takéto znásilňovanie zdravého rozumu nemôže pokračovať donekonečna? Alebo som niečo nepochopil?
Alexej Zotjev, Analytická služba Donbasu
