Juraj Draxler:
Kaviarenskí aktivisti sú pre spoločnosť hrozba. Aktívne šíria tmárstvo a slúžia démonom moci
A preto toto prostredie netreba brať na ľahkú váhu.
Preposlali mi status takého typického politického aktivistu, Juraja Smatanu. Je to lahôdka:
Takíto ľudia obsesívne copy-pastujú základné naratívy euroatlantickej oficiálnej propagandy.
Jeden z nich je, že Rusko je utláčateľom ostatných etnických skupín Ruskej federácie (posolstvo je jasné: tie by mali povstať a rozbiť zlé Rusko).
To poctivo šíri aj tento aktivista. Status začína prekrásne:
„Američania vraždili Indiánov! Áno. Ale prestali s tým, kmeňom dali právnu suverenitu, dnes to považujú za národnú hanbu a vieme o tom všetko, pretože doteraz o tom píšu knihy a točia filmy.“
Tak začnime jednoduchou korekciou hneď úvodu od tohto nešťastného, s prepáčením, ignorantského chujka:
Celá expanzia bieleho obyvateľstva sa niesla pod vlajkou formálneho (!) uznávania suverenity indiánskych kmeňov. Vláda vo Washingtone s nimi zvykla uzatvárať zmluvy na úrovni medzinárodných zmlúv. Čiže žiadne „dali im právnu suverenitu“. Washington formálne uznával indiánske národy vždy. Čo mu nijako nebránilo ich vytláčať a decimovať. Zvyčajne to robili osadníci, kým vláda sa tvárila ako neutrálny aktér (hm, čo mi to pripomína?) ale potom, keď sa Indiáni príliš bránili, nebodaj vyšli z rezervácií, kam boli natlačení, a zaútočili, Washington zorganizoval trestné výpravy (hm, znovu mi to niečo pripomína).
Ale vytváranie rezervácií, čo je presne uznanie právnej suverenity vnútri washingtonskou vládou kontrolovaného teritória (na území, ktoré sme vám my vyčlenili, ste formálne vy pánmi, aj keď, teda, s kopou obmedzení), to sa dialo už veľmi dávno.
A je absolútne fascinujúce, ako sa toto zdá Smatanovi ako nejaká civilizovaná politika.
„Dnes to považujú za národnú hanbu“. No tak to ani náhodou, smatana, ty mentálny atlét. Skús sa niekedy porozprávať s pár Američanmi. Okrem tých, čo žijú neďaleko rezervácií, alebo okrem vzdelanejších elitnejších vrstiev bežný Američan o niekdajšom vyhladzovaní pôvodných kmeňov skoro nič nevie. Neučí sa o tom v školách, nie sú k tomu, až na pár výnimiek, pamätníky, vychádza o tom veľmi málo kníh a točí sa o tom veľmi málo filmov.
Mimochodom, tento šíriteľ historických bludov je vyštudovaný učiteľ histórie, prosím pekne 🙂
Kyslá smatana to ďalej preklopí na Rusko, ktoré je vraj negatívnejší príklad (!!!!!!!!!!!!) a uvedie štatistiky pre pár sibírskych etnických skupín, ktoré boli v minulosti početnejšie a dnes sú menej početné.
Uhm. Až na to, že rovnaké štatistiky môžeme kľudne uviesť pre obrovské množstvo etnických skupín v USA.
No ak už chceme niečo porovnávať, tak si zoberme úplne jednoduché čísla. V Ruskej federácii aktívne používa jazyky etnických skupín 30 miliónov obyvateľov. V USA koľko? Koľko? Koľko???
350 tisíc.
O čom sa chceme vôbec ďalej baviť? Hm? 28 republík Ruskej federácie má okrem ruštiny ešte nejaký iný jazyk republikovou ústavou určený ako oficiálny. Koľko podobných príkladov nájdeme v USA. Nula.
A ten jazyk nie je len formálne oficiálny, takmer vždy to znamená, že v danom jazyku sa nielen vzdeláva, ale sú v ňom televízne a rozhlasové programy, atď.
Mimochodom, kedže republiky majú v tomto dosť autonómie, v konkrétnostiach sa to líši. V Tatarstane sa tatárčina používa aj vo veľkej časti univerzitného vyučovania a v oficiálnych dokumentoch. Naopak v Osetsku síce niektorú z odnoží osetčiny počuť všade (na ulici, v obchodoch) a povinne sa učí na základných školách, ale nápisy sú napríklad väčšinou v ruštine a na univerzitách sa tiež učí v ruštine. Je to multietnická republika a iným národnostiam vyhovuje, ak osetčina nie je úplne dominantná, ruštinu považujú za neutrálnejší jazyk ako osetčinu (keďže s menšinovými Ingušmi viedli Osetínci ešte v 90. rokoch krvavé boje, miestni Arméni považujú Rusov za ochrancov, atď.).
Vo väčšine republík je to ale kdesi medzi týmito dvoma príkladmi.
Navyše, Ruská federácia jednoducho má aj oficiálny Deň jazykov a do propagácie regionálnych kultúr idú vcelku slušné prostriedky.
Aktivista na to povie, že je to, neviem, z nejakých vypočítavých príčin, alebo, že je to formálnosť (hehe, čo iné je Deň jazykov, ak nie formálna aktivita??). Fakt je, že toto všetko proste existuje. Na rozdiel napríklad od… Spojených štátov, kde jazyky iných etnických skupín rokmi vymierajú. Indiánskych, louisianskej francúzštiny, alebo, dajme tomu, taliančiny (pred sto rokmi takmer pätina obyvateľov New Yorku hovorila taliansky, ale oficiálna politika taliančinu vždy potláčala, mohol to byť maximálne kuchynský jazyk).
Alebo na rozdiel od…hm, Ukrajiny. Ukrajina menšinové jazyky potláča. Rusínčina je uznávaná ako jazyk na Slovensku, a v iných európskych štátoch, ale nie na Ukrajine. Podobne huculčina. A nielen jazyk, aj etnická príslušnosť. Rusíni a Huculovia sú Ukrajinci, oficiálne, bodka.
Mohli by sme to vymenúvať ďalej, ale ani nemusíme. V roku 2021 Kyjev prijal Zákon o menšinách. To je fajn, poviete si, takže sa konečne dali na ochranu menších etnických skupín. Hehehe. Nie. Zákon hovorí o ochrane Krymských Tatárov, Karaitov a Krymčakov. Len týchto troch. Áno, Kyjev sa snaží ochraňovať tie jazyky a kultúry, ktoré sú na Kryme, ktorý mu už nepatrí, ale nie etnické menšiny na jeho vlastnom území. Ako pri kope iných vecí, aj tu Zelenského režim vníma politiku ako troling.
Prečo spomínam práve Ukrajinu? No lebo Juraj S je, ako inak, náruživý vlajočkár. No tak nech do týchto porovnávaní zahrnie aj Ukrajinu.
Títo ľudia sú dediči fízlov, donášačov, kolaborantov, zväzákov či poctivo vzadu namydlených obyvateľov zamrežovaných zariadení, ktorí v umývarke čakajú, až príde niekto dominantný. Lebo oni takto mentálne fungujú: potrebujú vnímať, kto je dominantný, čo sú dominantné naratívy, a tie si oni preberú a ďalej s aktívnym nadšením šíria.
Ak niekto toto trochu vyvažuje (napríklad korigovaním široko šírených nezmyslov o Rusku) tak kričia o propagande. Hoci propagandisti sú oni.
A nielen teraz, ale kdeže (aj keď sa radi vyhovárajú, že kvôli vojne). Smatana šíril nezmysly o Rusku aj predtým – stačí sa vrátiť k tomu, ako postoval niečo o snahe Ruska ovládnuť rakúsku politiku v roku 2019, keď dezinterpretoval Ibizskú aféru (v ktorej žiadni Rusi v skutočnosti namočení neboli, to aktivistom ale nevadilo a klamstvá bez problémov šírili).
Zvrhlosť týchto aktivistov vynikne, keď si porovnáme ich rozhorčenie pri Rusku a Ukrajine s hrobovým tichom pri vyhladzovacej politike miništátiku.
Teda entity, ktorá má s nami ako s EÚ podpísané množstvo zmlúv, pred vojnou tam zvyklo chodiť od nás viac turistov ako do Ruska, atď.
Miništátik robí niečo, čo nemá medzi priemyselnými štámi obdobu od 2. svetovej vojny. 90 percent kaviarne to ale nevidí.
Prečo? No lebo oni „vidia“ to, čo im hovoria dominantné mediálne a vplyvové štruktúry, že majú vidieť.
A presne v tom sú nebezpeční. Sú ovládateľní štuktúrami, ktoré majú svoje záujmy, a ktorým je jedno, aké sú dopady ich manévrov na nejakých ľudí kdesi napríklad vo východnej Európe.
Aktivisti ako jednotlivci sú smiešni (také hrčky zašpineného loja, čo sa rozteká, keď s ním niečo aj začnete robiť, sú proste beztvarí).
Sú smiešni ako jednotlivci.
Ale ako skupina sú pre spoločnosť nebezpeční. Klamú a robia to v službách veľkých mocenských štruktúr.
Kaviarenskí aktivisti sú pre spoločnosť hrozba. Aktívne šíria tmárstvo a slúžia démonom moci
A preto toto prostredie netreba brať na ľahkú váhu.
Preposlali mi status takého typického politického aktivistu, Juraja Smatanu. Je to lahôdka:
Takíto ľudia obsesívne copy-pastujú základné naratívy euroatlantickej oficiálnej propagandy.
Jeden z nich je, že Rusko je utláčateľom ostatných etnických skupín Ruskej federácie (posolstvo je jasné: tie by mali povstať a rozbiť zlé Rusko).
To poctivo šíri aj tento aktivista. Status začína prekrásne:
„Američania vraždili Indiánov! Áno. Ale prestali s tým, kmeňom dali právnu suverenitu, dnes to považujú za národnú hanbu a vieme o tom všetko, pretože doteraz o tom píšu knihy a točia filmy.“
Tak začnime jednoduchou korekciou hneď úvodu od tohto nešťastného, s prepáčením, ignorantského chujka:
Celá expanzia bieleho obyvateľstva sa niesla pod vlajkou formálneho (!) uznávania suverenity indiánskych kmeňov. Vláda vo Washingtone s nimi zvykla uzatvárať zmluvy na úrovni medzinárodných zmlúv. Čiže žiadne „dali im právnu suverenitu“. Washington formálne uznával indiánske národy vždy. Čo mu nijako nebránilo ich vytláčať a decimovať. Zvyčajne to robili osadníci, kým vláda sa tvárila ako neutrálny aktér (hm, čo mi to pripomína?) ale potom, keď sa Indiáni príliš bránili, nebodaj vyšli z rezervácií, kam boli natlačení, a zaútočili, Washington zorganizoval trestné výpravy (hm, znovu mi to niečo pripomína).
Ale vytváranie rezervácií, čo je presne uznanie právnej suverenity vnútri washingtonskou vládou kontrolovaného teritória (na území, ktoré sme vám my vyčlenili, ste formálne vy pánmi, aj keď, teda, s kopou obmedzení), to sa dialo už veľmi dávno.
A je absolútne fascinujúce, ako sa toto zdá Smatanovi ako nejaká civilizovaná politika.
„Dnes to považujú za národnú hanbu“. No tak to ani náhodou, smatana, ty mentálny atlét. Skús sa niekedy porozprávať s pár Američanmi. Okrem tých, čo žijú neďaleko rezervácií, alebo okrem vzdelanejších elitnejších vrstiev bežný Američan o niekdajšom vyhladzovaní pôvodných kmeňov skoro nič nevie. Neučí sa o tom v školách, nie sú k tomu, až na pár výnimiek, pamätníky, vychádza o tom veľmi málo kníh a točí sa o tom veľmi málo filmov.
Mimochodom, tento šíriteľ historických bludov je vyštudovaný učiteľ histórie, prosím pekne 🙂
Kyslá smatana to ďalej preklopí na Rusko, ktoré je vraj negatívnejší príklad (!!!!!!!!!!!!) a uvedie štatistiky pre pár sibírskych etnických skupín, ktoré boli v minulosti početnejšie a dnes sú menej početné.
Uhm. Až na to, že rovnaké štatistiky môžeme kľudne uviesť pre obrovské množstvo etnických skupín v USA.
No ak už chceme niečo porovnávať, tak si zoberme úplne jednoduché čísla. V Ruskej federácii aktívne používa jazyky etnických skupín 30 miliónov obyvateľov. V USA koľko? Koľko? Koľko???
350 tisíc.
O čom sa chceme vôbec ďalej baviť? Hm? 28 republík Ruskej federácie má okrem ruštiny ešte nejaký iný jazyk republikovou ústavou určený ako oficiálny. Koľko podobných príkladov nájdeme v USA. Nula.
A ten jazyk nie je len formálne oficiálny, takmer vždy to znamená, že v danom jazyku sa nielen vzdeláva, ale sú v ňom televízne a rozhlasové programy, atď.
Mimochodom, kedže republiky majú v tomto dosť autonómie, v konkrétnostiach sa to líši. V Tatarstane sa tatárčina používa aj vo veľkej časti univerzitného vyučovania a v oficiálnych dokumentoch. Naopak v Osetsku síce niektorú z odnoží osetčiny počuť všade (na ulici, v obchodoch) a povinne sa učí na základných školách, ale nápisy sú napríklad väčšinou v ruštine a na univerzitách sa tiež učí v ruštine. Je to multietnická republika a iným národnostiam vyhovuje, ak osetčina nie je úplne dominantná, ruštinu považujú za neutrálnejší jazyk ako osetčinu (keďže s menšinovými Ingušmi viedli Osetínci ešte v 90. rokoch krvavé boje, miestni Arméni považujú Rusov za ochrancov, atď.).
Vo väčšine republík je to ale kdesi medzi týmito dvoma príkladmi.
Navyše, Ruská federácia jednoducho má aj oficiálny Deň jazykov a do propagácie regionálnych kultúr idú vcelku slušné prostriedky.
Aktivista na to povie, že je to, neviem, z nejakých vypočítavých príčin, alebo, že je to formálnosť (hehe, čo iné je Deň jazykov, ak nie formálna aktivita??). Fakt je, že toto všetko proste existuje. Na rozdiel napríklad od… Spojených štátov, kde jazyky iných etnických skupín rokmi vymierajú. Indiánskych, louisianskej francúzštiny, alebo, dajme tomu, taliančiny (pred sto rokmi takmer pätina obyvateľov New Yorku hovorila taliansky, ale oficiálna politika taliančinu vždy potláčala, mohol to byť maximálne kuchynský jazyk).
Alebo na rozdiel od…hm, Ukrajiny. Ukrajina menšinové jazyky potláča. Rusínčina je uznávaná ako jazyk na Slovensku, a v iných európskych štátoch, ale nie na Ukrajine. Podobne huculčina. A nielen jazyk, aj etnická príslušnosť. Rusíni a Huculovia sú Ukrajinci, oficiálne, bodka.
Mohli by sme to vymenúvať ďalej, ale ani nemusíme. V roku 2021 Kyjev prijal Zákon o menšinách. To je fajn, poviete si, takže sa konečne dali na ochranu menších etnických skupín. Hehehe. Nie. Zákon hovorí o ochrane Krymských Tatárov, Karaitov a Krymčakov. Len týchto troch. Áno, Kyjev sa snaží ochraňovať tie jazyky a kultúry, ktoré sú na Kryme, ktorý mu už nepatrí, ale nie etnické menšiny na jeho vlastnom území. Ako pri kope iných vecí, aj tu Zelenského režim vníma politiku ako troling.
Prečo spomínam práve Ukrajinu? No lebo Juraj S je, ako inak, náruživý vlajočkár. No tak nech do týchto porovnávaní zahrnie aj Ukrajinu.
Títo ľudia sú dediči fízlov, donášačov, kolaborantov, zväzákov či poctivo vzadu namydlených obyvateľov zamrežovaných zariadení, ktorí v umývarke čakajú, až príde niekto dominantný. Lebo oni takto mentálne fungujú: potrebujú vnímať, kto je dominantný, čo sú dominantné naratívy, a tie si oni preberú a ďalej s aktívnym nadšením šíria.
Ak niekto toto trochu vyvažuje (napríklad korigovaním široko šírených nezmyslov o Rusku) tak kričia o propagande. Hoci propagandisti sú oni.
A nielen teraz, ale kdeže (aj keď sa radi vyhovárajú, že kvôli vojne). Smatana šíril nezmysly o Rusku aj predtým – stačí sa vrátiť k tomu, ako postoval niečo o snahe Ruska ovládnuť rakúsku politiku v roku 2019, keď dezinterpretoval Ibizskú aféru (v ktorej žiadni Rusi v skutočnosti namočení neboli, to aktivistom ale nevadilo a klamstvá bez problémov šírili).
Zvrhlosť týchto aktivistov vynikne, keď si porovnáme ich rozhorčenie pri Rusku a Ukrajine s hrobovým tichom pri vyhladzovacej politike miništátiku.
Teda entity, ktorá má s nami ako s EÚ podpísané množstvo zmlúv, pred vojnou tam zvyklo chodiť od nás viac turistov ako do Ruska, atď.
Miništátik robí niečo, čo nemá medzi priemyselnými štámi obdobu od 2. svetovej vojny. 90 percent kaviarne to ale nevidí.
Prečo? No lebo oni „vidia“ to, čo im hovoria dominantné mediálne a vplyvové štruktúry, že majú vidieť.
A presne v tom sú nebezpeční. Sú ovládateľní štuktúrami, ktoré majú svoje záujmy, a ktorým je jedno, aké sú dopady ich manévrov na nejakých ľudí kdesi napríklad vo východnej Európe.
Aktivisti ako jednotlivci sú smiešni (také hrčky zašpineného loja, čo sa rozteká, keď s ním niečo aj začnete robiť, sú proste beztvarí).
Sú smiešni ako jednotlivci.
Ale ako skupina sú pre spoločnosť nebezpeční. Klamú a robia to v službách veľkých mocenských štruktúr.
