“Ó, šťastné pokánie, ktoré mi prinieslo takú slávu!” povedal dnešný svätec na prahu neba. A na zemi o ňom Terézia od Ježiša napísala “Ó, akého dokonalého napodobňovateľa Ježiša Krista nám Boh práve vzal, keď povolal do svojej slávy toho blahoslaveného rehoľného brata Petra z Alkantary! Svet, hovorí sa, už nie je schopný takej vysokej dokonalosti; ústavy sú slabšie a my už nie sme v starých časoch. Tu je svätec dnešných čias; jeho mužný zápal sa však vyrovnal zápalom minulých vekov; a všetkým pozemským vrcholne pohŕdal. Ale aj bez toho, aby sme chodili bosí ako on alebo robili také ostré pokánie, existuje veľmi veľa spôsobov, ako môžeme praktizovať pohŕdanie svetom a ktoré nás náš Pán naučí, len čo na to budeme mať odvahu. Akú veľkú odvahu musel svätý muž, o ktorom hovorím, dostať od Boha, aby vydržal štyridsaťsedem rokov robiť prísne pokánie, ktoré teraz všetci poznajú!
“Zo všetkých jeho umŕtvovaní ho na začiatku najviac stálo prekonanie spánku; aby to dokázal, zostával neustále na kolenách alebo stál. To málo oddychu, ktoré doprial prírode, si doprial v sede, s hlavou opretou o kus dreva pripevnený k stene; keby si totiž chcel ľahnúť, nemohol by to urobiť, pretože jeho cela bola dlhá len štyri a pol metra. Počas všetkých týchto rokov si nikdy neodložil kapucňu, nech už pálilo slnko alebo pršalo akokoľvek silno. Nikdy nepoužíval topánky ani pančuchy. Nenosil iný odev ako jediný odev z hrubej, hrubej látky; zistil som však, že dvadsať rokov nosil vlasovú košeľu vyrobenú na plechoch z cínu, ktorú si nikdy nezložil. Jeho hábit bol tak úzky, ako len mohol byť; cez neho si obliekal krátky plášť z rovnakého materiálu; ten si vyzliekal, keď bolo veľmi chladno, a dvere a malé okienko svojej cely nechával chvíľu otvorené; potom ich zatvoril a plášť si opäť obliekol, čo bol podľa neho spôsob, ako sa zohriať a dodať telu trochu lepšiu teplotu. Zvyčajne jedol len raz za tri dni, a keď som sa tomu trochu čudoval, povedal, že je to celkom ľahké, keď si človek zvykne. Jeho chudoba bola extrémna; a taká bola jeho mrzutosť, že, ako mi priznal, v mladosti strávil tri roky v dome svojho rádu bez toho, aby poznal niekoho zo svojich rehoľníkov inak ako podľa hlasu; nikdy totiž nezdvihol oči, takže keď ho pravidlo zavolalo do niektorej časti domu, mohol nájsť cestu len podľa ostatných bratov. Rovnakú starostlivosť o oči dodržiaval aj na cestách. Keď som sa s ním zoznámil, jeho telo bolo také vychudnuté, že sa zdalo byť vytvorené z koreňov stromov.” (Svätá Terézia. Život, xxvii, xxx)
K tomuto portrétu františkánskeho reformátora, ktorý nakreslil reformátor Karmelu, Cirkev pridá dejiny jeho života. Tri slávne a dôstojné rodiny tvoria prvý rád svätého Františka, známy ako konventuáli, observanti a kapucíni. Zbožná snaha o čoraz prísnejšiu reformu priniesla v samotnej observancii rozdelenie na vlastných observantiánov, reformovaných, bosých alebo alkantarínov a rehoľníkov. Toto rozdelenie, ktoré bolo skôr horizontálne ako konštitučné, už neexistuje, pretože na sviatok patriarchu z Assisi 4. októbra 1897 zvrchovaný pápež Lev XIII. uznal za vhodné znovu zjednotiť veľkú rodinu observancie, ktorá je odteraz známa ako Rád menších bratov. (Constit. apost. Felicitate quadam)
Peter sa narodil zo šľachtických rodičov v Alcantare v Španielsku a od prvých rokov života dával prísľub svojej budúcej svätosti. V šestnástich rokoch vstúpil do rádu menších bratov, v ktorom sa stal príkladom každej cnosti. Poslušnosťou sa podujal na kazateľský úrad a priviedol k úprimnému pokániu nespočetné množstvo hriešnikov. V túžbe vrátiť františkánskemu rádu jeho pôvodnú prísnosť založil s Božou pomocou a so súhlasom Apoštolskej stolice veľmi chudobný malý kláštor v Pedroso. Prísny spôsob života, ktorý tam viedol ako prvý, sa potom úžasným spôsobom rozšíril po celom Španielsku a dokonca aj v Indii. Pomáhal svätej Terézii, ktorej ducha schvaľoval, pri uskutočňovaní reformy Karmelu. A ona, ktorá sa od Boha dozvedela, že ktokoľvek o niečo požiada v Petrovom mene, bude okamžite vypočutý, sa zvykne odporúčať na jeho modlitby a nazývať ho svätým, kým ešte žil.
Kniežatá sa s Petrom radili ako s veštcom, on sa však ich poctám s veľkou pokorou vyhýbal a odmietol sa stať spovedníkom cisára Karola V.. Bol najprísnejším pozorovateľom chudoby, mal len jednu tuniku, a to tú najpriemernejšiu možnú. Bol taký delikátny, čo sa týka čistoty, že bratovi, ktorý ho obsluhoval v jeho poslednej chorobe, nedovolil ani len zľahka sa ho dotknúť. Neustálym bdením, pôstom, kázňami, chladom, nahotou a každou prísnosťou si podriadil svoje telo; uzavrel s ním zmluvu, ţe mu na tomto svete nikdy nedopraje odpočinok. Láska k Bohu a k blížnemu sa mu rozlievala v srdci a občas horela tak horúčkovito, že musel zo svojej úzkej cely utiecť na otvorené priestranstvo, aby chladný vzduch zmiernil horúčosť, ktorá ho stravovala.
Obdivuhodný bol jeho dar kontemplácie. Niekedy, keď sa jeho duch živil týmto nebeským spôsobom, prežil niekoľko dní bez jedla a pitia. Často ho vyzdvihovali do vzduchu a videli ho žiariť s úžasným leskom. Suchou nohou prechádzal cez najprudšie rieky. Keď boli jeho bratia úplne bez prostriedkov, získal pre nich pokrm z neba. Upevnil svoju palicu do zeme a tá sa zrazu zmenila na rozkvitnutý figovník. Raz v noci, keď cestoval v silnej snehovej búrke, vošiel do zničeného domu; ale sneh, aby ho husté vločky nezadusili, visel vo vzduchu a tvoril nad ním strechu. Bol obdarený darom proroctva a rozlišovania duchov, ako o tom svedčí svätá Terézia. Nakoniec vo svojich šesťdesiatich troch rokoch prešiel k nášmu Pánovi v hodinu, ktorú predpovedal, posilnený zázračným videním a prítomnosťou svätých. Svätá Terézia, ktorá bola vo veľkej vzdialenosti, ho v tej istej chvíli videla preneseného do neba. Potom sa jej zjavil a povedal: Ó, šťastné pokánie, ktoré mi prinieslo takú veľkú slávu! Po smrti sa preslávil mnohými zázrakmi a bol zapísaný medzi svätých Klementom IX.
“Taký je teda koniec toho prísneho života, večná sláva!” (Sv. Život, xxvii) A aké sladké boli tvoje posledné slová: Radoval som sa z toho, čo mi bolo povedané: Pôjdeme do Pánovho domu. (Ps 121,1) Čas odmeny ešte nenastal pre telo, s ktorým si uzavrel dohodu, že mu nedáš prímerie v tomto živote, ale že si jeho pôžitok vyhradíš pre budúci. Ale už teraz, keď ho duša opúšťala, naplnila ho svetlom a vôňou druhého sveta; všetkým to znamenalo, že keď sa prvá časť zmluvy verne dodržala, mala sa podobne plniť aj druhá. Zatiaľ čo telo hriešnika, vydané pre svoje falošné pôžitky strašným mukám, bude navždy volať pomstu proti duši, ktorá spôsobila stratu; tvoje údy, vstupujúce do blaženosti tvojej šťastnej duše a dotvárajúce jej slávu svojou vlastnou nádherou, budú večne vyhlasovať, ako tvoja zdanlivá prísnosť na istý čas bola v skutočnosti múdrosťou a láskou.
Je naozaj potrebné čakať na vzkriesenie, aby si zistil, že časť, ktorú si si vybral, je nesporne najlepšia? Kto by sa odvážil porovnávať nielen nezákonné rozkoše, ale dokonca aj povolené pozemské pôžitky so svätými rozkošami kontemplácie, ktoré sú aj na tomto svete pripravené pre tých, ktorí si ich dokážu vychutnať? Ak si ich treba kúpiť umŕtvovaním tela, je to preto, že telo a duch neustále bojujú o vládu; ale veľkorysá duša miluje tento boj, lebo telo je ním poctené a vďaka nemu uniká tisíckam nebezpečenstiev.
O ty, ktorý podľa prísľubu nášho Pána’nikdy nie si vzývaný nadarmo, ak sa uráčiš predkladať mu naše modlitby, získaj pre nás tú záľubu v nebeských veciach, ktorá spôsobuje odpor k tým pozemským. Je to prosba, ktorú celá Cirkev prednáša v Kolekte dňa, skrze tvoje zásluhy Bohu, ktorý ti udelil dar takého úžasného pokánia a vznešeného rozjímania. (Kolektív sviatku) Veľká rodina menších bratov opatruje poklad tvojho učenia a príkladu; pre česť tvojho svätého otca Františka a pre dobro Cirkvi udržuj v nej lásku k jeho prísnym tradíciám. Nestiahni svoju vzácnu ochranu z Karmelu Terézie od Ježiša; ba rozšír ju na celý rehoľný stav, najmä v týchto dňoch skúšok. Kiež by si konečne priviedol späť svoje rodné Španielsko k slávnym výšinám, odkiaľ sa predtým zdalo, že vylieva na svet záplavy svätosti; stav národov zušľachtených vznešenejším povolaním je taký, že nemôžu klesnúť bez nebezpečenstva, že klesnú pod úroveň tých, ktorým Najvyšší prejavil menšiu priazeň.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.
