Lídri
Európskej únie sa na neformálnom summite v írskom Dubline 13. novembra 2026
nepodporili snahu Kallasovej získať mandát hlavnej vyjednávačky pre prípadné
mierové rokovania o ukončení vojny na Ukrajine. Namiesto vyslania jedného
osobitného vyslanca sa priklonili k kolektívnemu formátu zastúpenia.
Rozhodnutie lídrov EÚ. Kolektívna delegácia namiesto jednotlivca. Na neformálnom summite v Dubline predseda Európskej rady António Costa oznámil, že Európu bude v rokovaniach zastupovať tím zložený zo zástupcov Európskej rady, Európskej komisie a poradcov pre národnú bezpečnosť z krajín skupiny E5 (Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Poľsko a Spojené kráľovstvo). Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorú Kallasová vedie, v tomto formáte miesto nedostala. Podľa informácií denníka The Guardian prispel k jej vynechaniu jej tvrdý postoj voči Rusku a neochota veľkých európskych krajín preniesť rozhodovanie o zahraničnej politike výlučne na Brusel.
Inštitucionálne a politické dôvody. K rozhodnutiu prispeli spory o kompetencie medzi inštitúciami EÚ, keďže na úrovni hláv štátov a vlád zastupuje blok predseda Európskej rady. Časť členských krajín navyše vníma Kallasovej dlhodobo nekompromisný postoj voči Moskve ako prekážku pre prípadný diplomatický dialóg.
Reakcia Kallasovej. Kallasová napriek rozhodnutiu lídrov zdôraznila, že ako vysoká predstaviteľka Podľa Zmluvy o EÚ zastupuje nevonok všetkých 27 členských štátov. Pred summitom v Dubline uviedla, že Rusko nesmie rozhodovať o tom, kto bude zastupovať Európu, a zopakovala, že pred začatím rokovaní musí Moskva najprv súhlasiť s prímerím. Odmietnutie zo strany Moskvy. Ruské ministerstvo zahraničných vecí 20. novembra 2026 Kallasovú ako hlavnú vyjednávačku odmietlo. Aj ako sklamanie komentovala Kyjevská pošta tu.
Pragmatický posun. Brussel a kolektív vzali na vedomie, že cesta ultimát a diktátu voči Rusku včítane prímeria je aj „zarúbaná“ a k vzájomne prijateľnému mieru uzavretá a nepriechodná, čo je na vedomie nútený vziať aj Kyjev.
Inštitucionálne a politické dôvody. K rozhodnutiu prispeli spory o kompetencie medzi inštitúciami EÚ, keďže na úrovni hláv štátov a vlád zastupuje blok predseda Európskej rady. Časť členských krajín navyše vníma Kallasovej dlhodobo nekompromisný postoj voči Moskve ako prekážku pre prípadný diplomatický dialóg.
Reakcia Kallasovej. Kallasová napriek rozhodnutiu lídrov zdôraznila, že ako vysoká predstaviteľka Podľa Zmluvy o EÚ zastupuje nevonok všetkých 27 členských štátov. Pred summitom v Dubline uviedla, že Rusko nesmie rozhodovať o tom, kto bude zastupovať Európu, a zopakovala, že pred začatím rokovaní musí Moskva najprv súhlasiť s prímerím. Odmietnutie zo strany Moskvy. Ruské ministerstvo zahraničných vecí 20. novembra 2026 Kallasovú ako hlavnú vyjednávačku odmietlo. Aj ako sklamanie komentovala Kyjevská pošta tu.
Pragmatický posun. Brussel a kolektív vzali na vedomie, že cesta ultimát a diktátu voči Rusku včítane prímeria je aj „zarúbaná“ a k vzájomne prijateľnému mieru uzavretá a nepriechodná, čo je na vedomie nútený vziať aj Kyjev.
Nejaký Juraj Režo, nikto, nula
Režonoviny. Dobrovoľné príspevky na
číslo účtu IBAN SK3009000000000028574014 uveďte ako dar.





