KAM KRÁČA RTVS?
Kadekto a s kadejakými úmyslami dnes diskutuje o budúcnosti RTVS. Pre slovenské pomery je príznačné, že debata o verejnoprávnom vysielateľovi sa koncentruje predovšetkým na oblasť spravodajstva. Niežeby vysielanie správ netvorilo podstatnú súčasť poskytovania verejnoprávnej služby. Naopak, kompetentné, vecné a politicky/názorovo neutrálne spravodajstvo je mimoriadne dôležité. Nie je to však jediný ani najpodstatnejší segment programovej skladby verejnoprávneho rozhlasového a televízneho vysielania.
Bez zachádzania do detailov je potrebné povedať, že rozhlas aj televízia by mali ponúkať hodnotnú tvorbu bez ambície konkurovať komerčným televízorom a rádiám. Ide o mimoriadne širokú paletu programových formátov – filmy, seriály, vzdelávanie, dokumentárne snímky, kultúrne aj zábavné relácie. A, samozrejme, aj spravodajstvo, publicistika a diskusie/televízne debaty.
Mať hodnotného vysielateľa verejnej služby znamená mať inteligentné, rozhľadené a vzdelané vedenie rozhlasu a televízie. Nie jedného človeka, ale desiatky (možno stovky) kvalitných ľudí. Odvažujem sa predpokladať, že za súčasných spoločenských pomerov nie je možné vybrať, vymenovať a dostatočne dlhý čas udržať vo vedení kompetentný a kvalitný riadiaci team RTVS. A nielen riadiaci, ale aj kontrolný orgán. Nech sa to volá akokoľvek; programová rada alebo rada verejného záujmu, rovnako by to mali byť ľudia na primeranej úrovni so schopnosťou rozpoznať potreby a životné funkcie vysielateľa verejnej služby.
V Európe jestvujú kvalitné verejnoprávne mediálne inštitúcie. Prestíž a autoritu odvodzujú nielen od výberu kvalitných a schopných ľudí do vedenia, ale aj od dlhodobej, desaťročia pestovanej, udržiavanej a chránenej tradície nestrannosti, profesionality a všestrannej kvality. Opäť si dovolím skeptické konštatovanie: v slovenských pomeroch je nemožné budovať akúkoľvek zmysluplnú tradíciu médií verejnej služby, pretože tak politické sily, ako aj do hry „vpustení“ tvorcovia obsahu sledujú príliš úzke záujmy na to, aby sa dalo hovoriť o kvalite a ďalších žiaducich atribútoch spojených s vysielaním rôznorodých programov.
Potom tu máme technologickú a informačnú revolúciu. Rozhlas aj televízia sú popri sociálnych sieťach a službách ako Netflix, Disney+, Amazon Prime Video, Spotify a podobne v určitom rozsahu prekonané prostriedky masovej komunikácie. V dôsledku prevratných zmien sú nútené tradičné médiá hľadať si nové miesto v postmodernej spoločnosti. To si vyžaduje enormné množstvo zručností a schopností. Pochybujem, že na dnešnom Slovensku sme schopní spomedzi seba v tomto ohľade vybrať tých najlepších. Niežeby takí neboli, ale k slovu sa z dobre známych dôvodov nedostanú.
Nuž a napokon sa žiada dodať, že kvalitná RTVS znamená aj to, čo nielen vedenie inštitúcie, ale aj všetci jej zamestnanci (najmä tí, čo sa objavujú na obrazovkách) musia nechať svoje ideologické, politické a sociálne presvedčenie zatvorené doma a pozerať sa na vyrábaný a vysielaný obsah očami päť a pol milióna obyvateľov. Dokážete si to v súčasnej atmosfére predstaviť?
