Kanaďania:
Povedzte svojim zákonodarcom, aby bránili právo SK’zastaviť vyberanie uhlíkovej dane
Poslednou akceptovateľnou bigotnosťou v Kanade je protikresťanská bigotnosť.
Toto platí už roky, ale obzvlášť výrazne sa to prejavilo počas pôsobenia Trudeaua mladšieho. Prečo napríklad za štyri roky môže byť vandalmi zničených a podpálených viac ako 100 kanadských kostolov – 33 z nich zhorelo do tla – bez akejkoľvek systematickej reakcie zo strany kanadskej’vlády?
Ak by bolo napadnutých viac ako 100 mešít, aká by bola Trudeauova’reakcia? Myslím, že to vieme. Keď bolo totiž napadnutých 68 kostolov, Trudeau vymenoval zvláštneho zástupcu pre boj proti islamofóbii. Ako som poznamenal začiatkom tohto roka, mnohé kanadské elity nad vypaľovaním kostolov krčia plecami, pretože hoci môžu byť proti metódam podpaľačov, s ich názormi zväčša súhlasia.
Ak sa o kanadských kresťanoch vôbec píše v tlači, je to takmer vždy preto, že médiá chcú upriamiť pozornosť na to, proti čomu kresťania vystupujú – napríklad proti ideológii LGBT, potratom alebo pornografii. Kanadská tlač si zvykla informovať o 2 000 rokov starých kresťanských názoroch, akoby boli nejakou novinkou – a to všetko za účelom vykresliť kresťanov ako zlých, malomeštiackych ľudí, ktorí sa stavajú proti kanadským hodnotám.
Nie je žiadnou novinkou, že kresťanské inštitúcie sa vo všeobecnosti pridržiavajú napríklad biblického pohľadu na sexualitu, ale kanadský štátny vysielateľ a hlavné noviny nám doprajú nekonečný prúd reportáží, v ktorých nám túto skutočnosť bez dychu pripomínajú.
Pravdepodobne ste nikdy nepočuli o verejnoprospešných prácach, ktoré vykonávajú zamestnanci a študenti na Redeemer University. Pravdepodobne ste počuli ohromujúce odhalenie, že, ako sa píše v jednom titulku CBC písalo, táto “súkromná kresťanská univerzita hovorí, že žiadny sex mimo heterosexuálneho manželstva.”Progresívni politici a ich mediálni spojenci vynaložili veľa úsilia na stereotypizáciu konzervatívnych kresťanov a bolo to účinné.
Pozrite si ďalší príklad. Kanadskí politici pravidelne vedú kampaň v komunitách prisťahovalcov a na miestach bohoslužieb. Fotografie politikov v islamských komunitách v hidžáboch alebo v sikhských chrámoch s pokrývkami hlavy sú štandardnou súčasťou kampane; prejavovanie otvorenej úcty k rôznym náboženským tradíciám a sviatkom kanadských’etnických komunít je kľúčovým aspektom budovania koalície. Zatiaľ sa tlač a politici úzkostlivo vyhýbajú tomu, aby sa týchto náboženských vodcov pýtali na ich názory na homosexualitu alebo potraty.
Postavte to do kontrastu s titulkom Davida Akina z Global News z 5. júla: “V prelomovom kroku vedie Poilievre kampaň medzi evanjelickými kresťanmi.“
Prečo je to “prelomové”? Prečo sa kampaň medzi kanadskými’moslimami, hinduistami a sikhmi považuje za normu – ale s politikom, ktorý sa objaví v kostole, sa zaobchádza, akoby navštívil kolóniu malomocných s ťažkou epidémiou čierneho kašľa? Akin píše:
Naproti tomu pozorovatelia tvrdia, že aj tieto návštevy sú prelomové, aj keď len preto, že lídri hlavných kanadských politických strán sa dlho vyhýbali verejným podujatiam s evanjelikálnymi kresťanmi zo strachu, že by sa tieto vystúpenia mohli stať politickou záťažou.
“Trik spočíva v tom, aby ste to urobili bez toho, aby ste boli označení za extrémistu, za ideológa kresťanskej pravice amerického typu, čo je podľa mňa v kanadskej politike toxické,” povedala sociologička Lydia Beanová, autorka knihy z roku 2014 The Politics of Evangelical Identity: Miestne cirkvi a stranícke rozpory v Spojených štátoch a Kanade. Dokonca aj Stephen Harper — sám člen evanjelickej cirkvi — sa z politických dôvodov vyhýbal verejným kontaktom s evanjelickými kresťanmi.
Toto je, treba poznamenať, šikovný trik. Médiá, ktoré si dávajú záležať na tom, aby podporili progresívne tvrdenia, že kanadskí kresťania sú “ideológovia amerického štýlu,” poznamenávajú, že viesť kampaň v kanadských kostoloch je kontroverzné, pretože robiť to znamená riskovať, že vás označia za “ideológa amerického štýlu,” taktika, ktorá funguje, pretože jej tlač verí a podporuje ju. V tlači sa kanadskí kresťania považujú za zásadne cudzích ”napriek tomu, že Kanada bola kedysi kresťanskou krajinou, a napriek tomu, že skutočne cudzie náboženstvá sa považujú za dôkaz kanadského”multikulturalizmu.
Tento druh protikresťanského fanatizmu viedol k vydaniu podivnej, horúčkovitej knihy Marci Macdonald’z roku 2011 Faktor Armagedon: V nej trvá na tom, že piata kolóna kanadských kresťanov je na pokraji nepriateľského prevzatia moci (dokonca čestne spomína Kanadské centrum pre bioetickú reformu, organizáciu, v ktorej pôsobím ako riaditeľ pre komunikáciu). Prečo nepriateľské? Pretože byť kresťanom, domnieva sa Macdonald, znamená byť nekanaďanom.
David Akin vo svojej reportáži pre Global News nechtiac presadzuje tento elitný konsenzus. Politici vedú kampaň v mešitách? Chrámoch? Gurdváry? Nie je to novinka. Politik, ktorý chce byť premiérom pre všetkých Kanaďanov, vedúci kampaň medzi kanadskými kresťanmi? Prelomová správa – federálny líder sa prihovára… týmto ľuďom.
Kanaďanom: Povedztesvojim zákonodarcom, aby bránili právo SK’zastaviť výber uhlíkovej dane
