Miniseriál na „počesť“ istých udalostí z novembra 1989
Kapitola tretia:
Imperializmus je parazitný, zahnívajúci a odumierajúci;
V. I. Lenin
Kapitalizmus ako spoločenský systém zohral v ľudských dejinách pokrokovú úlohu. Odstránil feudalizmus, priniesol vyšší stupeň rozvoja výrobných síl, ale aj slobody a ľudských práv. Zrušil, pravda nie z humánnych dôvodov, klasické otroctvo či nevoľníctvo, lebo to prekážalo jeho ekonomickému rozvoju. Sňal putá, okovy či reťaze z rúk jednotlivca, a dal ich celej triede; Engels. A táto nová trieda, skutoční tvorcovia hodnôt, sa môže oslobodiť, to jest zbaviť sa vykorisťovania, ohlupovania, nezmyselných reklám, zaťažujúcich referend, petícií, otravných bilbordov, štrajkov a protestov, vojen a prevratov, členstva v NATO, či vykopnúť falošný a deštrukčný multikulturalizmus, len ako trieda. A s ňou aj ostatní ľudia práce. Spoločne, spoločným bojom. Poznaním, aj v najbližších voľbách.
Marxom predvídaný, aj formulovaný súhrnný robotník, pozri Kapitál, je tu. Zatiaľ je vystrašený, dezorientovaný i demoralizovaný; čaká, volí aj keď nevolí, alebo volí na počudovanie, svoje i zdravého rozumu. Vyhliadky na úspech jednotlivca sú chabé. Sú rovnaké aké mal Spartakus. Slúži mu ku cti, že bojoval, a dúfal, aj keď jeho šanca na úspech bola od začiatku nulová. My, aj vďaka jeho obeti, a poznaniu celých generácií, dnes vieme viac. A kto vie, aj môže; a niekedy aj musí. Vysmiate heslo Proletári všetkých krajín, spojte sa! je zbraň chudobných a zmanipulovaných, v privatizácii vyvlastnených a okradnutých, naháňaných do vojen, i proti Rusku. Je to zbraň Poznania, zbraň čestných a múdrych, mierumilovných ľudí práce. Inak len zopakujeme, takmer dvetisícdvesto rokov starý, Spartakov neodvratný, smutný a krvavý osud.
Kapitalizmus voľnej súťaže svoj priaznivý potenciál vyčerpal vstupom do imperialistického štádia, a stal sa, v zmysle spoločenského pokroku, reakčným. Lenin, v roku 1916, teda pred 100 rokmi, podal, aj s dôkazmi charakteristiku Imperializmu ako najvyššieho štádia kapitalizmu. Stačí len zalistovať, vymeniť mená, niektoré názvy, či dátumy: a vypadne dnešok v 3D, ako vyšitý. Ide pritom o dielo, kde podstatnú časť dôkazov preberá zo štatistík a poznania buržoáznych ekonómov či publicistov tej doby. Tí s marxizmom nemali nič spoločné, ani len ponovembrovú hodvábnu viazanku.
Na uverenie možno uviesť príbeh predchodcu Váhostavu, ukazuje, že Váhostav neváha, že je to systém. Popisuje ho nemecký publicista L. Eswege, spolupracovník časopisu Die Bank. Je z roku 1912. Autor sledoval obchodovanie s pozemkami; a nazval ho bahnom: „neuveriteľná špekulácia s predmestskými pozemkami, bankroty stavebných firiem … ruinovanie malých podnikateľov a robotníkov, ktorým fiktívne stavebné firmy nič neplatia, nečestné dohody s ´čestnou´ berlínskou políciou a mestskou správou, aby sa dostali k informáciám o parcelách…“1
Podnikatelia, živnostníci, robotníci a iní veritelia Váhostavu, pobavili ste sa? Voľte ako doteraz, oplatí sa to. Len nie vám.
x x x
K pojmu imperializmus:
„V posledných pätnástich až dvadsiatich rokoch, najmä po španielsko-americkej (1989) a anglo-búrskej (1899-1902) vojne, ekonomická, ale aj politická literatúra … pri charakterizovaní obdobia, ktoré dnes prežívame, čoraz častejšie siaha po pojme imperializmus.“2 Lenin dáva slovo do úvodzoviek, a dodáva, že v roku 1902 vyšla v Londýne a New Yorku práca anglického ekonóma J. A. Hobsona Imperialism. A study. Bohatý faktografický materiál tejto knihy je využitý aj v jeho práci.
V čase, keď Marx písal Kapitál (prvý zväzok vyšiel v Londýne, r. 1867) väčšina ekonómov pokladala voľnú konkurenciu za „prírodný zákon“. Oficiálna veda, konštatuje Lenin, sa pokúšala sprisahaneckým mlčaním zahubiť dielo Marxa, ktorý „teoretickou a historickou analýzou kapitalizmu dokázal, že voľná konkurencia vyvoláva koncentráciu výroby, a že táto koncentrácia na určitom stupni svojho vývoja vedie k monopolu. Dnes sa stal monopol faktom.“3 Začiatok 20. storočia je obdobím, keď nastupuje nový, monopolistický kapitalizmus. V praxi to znamená, že vývoj kapitalizmu prišiel tak ďaleko, že hoci tovarová výroba naďalej „panuje“ a pokladá sa za základ celého hospodárstva, „v skutočnosti je už podlomená a najväčšie zisky plynú „géniom“ na finančné machinácie.“4
Nebola Leninova prognóza, spred sto rokov, presná? Dnes ich nazývame bankstrami, a občan, aj v malom, aj s bežným účtom, si to ľahko overí. Za socializmu, pri všetkej nepočestnosti, zlodeji a lupiči prichádzali do bánk zvonka, spravidla zamaskovaní a nakrátko; dnes títo darebáci sedia vnútri, a nastálo. Majú drahé obleky, fajčia drahé cigary, dámy sú namaľované či pomaľované, a ich námedzné chobotničky za pultom zvnútra, bez masky lupiča, s úsmevom na perách, lúpia v ich mene. Nejde len o úroky a dobre vymyslené poplatky za všetko. Aj za to, že im donesieme peniaze, nás ešte aj okradnú; euro-dva, denne, tisíckrát. Hlupáci dovolia. Za socialistických 60 korún žila rodina, trocha nadnesene, takmer týždeň. Teraz tá istá rodina robí celý týždeň, aby bankstry mali pred obedom za čo drinknúť, či pofajčiť. Hlupáci do-volia?
x x x
Prvá svetová vojna bola názorným vyjadrením zlomového stavu vo vývoji kapitalizmu. Milióny ľudí zomrelo len preto, aby si kapitál nanovo prerozdelil svetové trhy. Aby vlastníci výrobných prostriedkov mohli zarábať viac, inde a všade, a bezohľadnejšie. Druhá svetová, i ďalšie vojny a prevraty, vrátane utečeneckej krízy, a teroristických útokov, to len potvrdili, a priniesli nové dôkazy.
Pokiaľ si feudálna spoločnosť nemohla vybrať medzi kapitalizmom a lepšou, sociálne spravodlivejšou spoločnosťou – lebo na to neboli materiálne, ale ani duchovné, najmä ideovo-teoretické podmienky – dnes to neplatí.
Ak vieme, že kapitalizmus plodí chudobu, žobrákov a bezdomovcov, hlad, geneticky modifikované potraviny, choroby, lieky pre liečbu ako biznis, nie pre uzdravenie; plodí vojny a masakre, preteky v zbrojení, vykorisťovanie a útlak, nekontrolovateľnú exploatáciu prírodných zdrojov, až po sebazničenie, a zároveň plytvanie nevídaných rozmerov; ničí nám vedomie i svedomie, ak to vieme, nastupuje naša povinnosť. Tak ako lekár, ak vie, o lieku, ktorý pacientovi môže obnoviť zdravie či zachrániť život, musí mu ho predpísať a zabezpečiť. Filozofi svet doteraz len rôzne vykladali, ide o to ho zmeniť; Marx ( Engels), Tézy o Feuerbachovi, 1845.
Politické tárajstvo, v najrozmanitejších umeleckých štýloch, a kreatúrach, ktoré tu účelovo funguje od novembra 89, ako aj v ostatných postsocialistických krajinách, len dokazuje bezmocnosť a neochotu, niekedy i diletantstvo a barbarstvo, urobiť svet lepším, spravodlivejším a bezpečnejším. Rozvrat tradičných hodnôt je pilierom ich moci. Na tom je založená aj nesmrteľnosť a neomylnosť e.únie a NATO. Oni netvoria svet pre ľudí, ale z ľudí robia nástroj svojich záujmov a cieľov. Vláda je nástroj ovládania, nie nástroj služby ľudu. Odcudzenie, a to na všetkých úrovniach, a vo všetkých oblastiach, sa pestuje, nie prekonáva. Je to zámer. Jeden detail, možno je smiešny, ale všimnite si ho: kupujeme nakrájaný chlieb, dokonca nám ho stroj nakrája pred našimi očami. Len ho tam slobodne vložiť. Zabúdame, že dotýkať sa chleba, a to nemusíme byť práve kresťanmi, je, prenesene povedané, rovnako dôležité ako ho jesť. Tradičný obrad okolo chleba, veľmi prostý a skromný, je symbolom zmysluplného ľudského trápenia a práce, bez ktorej by nič nevzniklo. Technický pokrok áno, je namieste, ale nie v rodine. Chlieb náš každodenný je už naozaj iný?
Komunisti zobrali roľníkom trápenie, menševici im zobrali meno. Diabol, ako je známe, je schovaný v detaile. Roľníci pôdu obrábali, farmári ju kradli; najprv Indiánom, potom medzi sebou. Ich symbolom je puška, našich roľníkov bol kosák. Komunisti, spolu s kladivom, si ho dali do loga; vážili si prácu. Tí dnešní, menševici, si tam dali kurzový lístok. Koľko takých detailov, na ceste do pekla, nájdeme?
x x x
Princípy, na ktorých funguje kapitalizmus, predpokladajú chudobu jedných, a to väčšiny, a neužitočné bohatstvo druhých, a to menšiny. Nespravodlivé rozdelenie vlastníctva výrobných prostriedkov spôsobuje aj nespravodlivú distribúciu vytváraných hodnôt, materiálnych i duchovných A zároveň, pod pláštikom slobody a demokracie, sa cielene pestujú egoizmus, chamtivosť, brutalita, bezcitnosť a iné naše porajské neduhy, na ktorých kapitalizmus stojí a padá. Kainizmus v praxi, a denne. Programovo sa pestuje úpadok jednotlivca, štátov a národov. Namiesto kultivovania ľudskej osobnosti sa kultivuje – rozumej množí – zisk. „Monopol si kliesni cestu všade a akýmikoľvek prostriedkami, počnúc ´skromným´ vyplatením odstupného a končiac americkým ´použitím´ dynamitu proti konkurentovi,“ píše Lenin v roku 1916., tamtiež, s. 391. Zmenilo sa niečo? Ak by sme im nedali košické železiarne, či iné majetky, nedali naše duše, nedali našu budúcnosť, usmievali by sa na nás? Asi tak, ako smrtka na Pražskom orloji.
Socializmus chcel, a usiloval o všestranne rozvinutú osobnosť, o uvedomelého občana, zodpovedného rodiča či spoluvlastníka výrobných prostriedkov. Psychologická vojna, a rafinovaný teror Západu však boli silnejšie, a toto úsilie komunistov bolo zmarené, pošliapané a vysmiate. Možno, až sa objavia noví tréneri, a hlupáci – aj s božou pomocou – konvertujú, výsledok zápasu sa otočí. Alternatíva nie je. Stačí len porovnať: kde bolo Československo po 27 rokoch vlády komunistov, teda v roku 1975, a kde je po takej istej dobe dnes. Podľa domácej i zahraničnej lumpeninteligencie, vraj, žijeme najšťastnejšiu a najblahobytnejšiu dobu. A banánov máme toľko, že nimi môžeme vydláždiť všetky okresné cesty, aj do pekla.
S fungovaním kapitalizmu sú späté jeho vnútorné rozpory, ktoré vždy vedú k vojnám a násiliu. Krízu má v genetickom kóde, a je len otázkou okolností kedy a ako prepuká. Stačí si pozrieť históriu, či eurosúčasnosť. Vykorisťovanie a okrádanie slabších a menších je podmienkou fungovania trhu. Trhová ekonomika, v podmienkach kapitalizmu, je funkčná len vtedy, a dovtedy, pokiaľ má lacného výrobcu, lacné zdroje a čo najdrahší predaj. Ak trhy na odbyt, či na lacnú výrobu – vrátane lacnej pracovnej sily nie sú – vyvolá sa prevrat, vojnový konflikt. A hlupákom dole sa to vyloží ako boj za slobodu a demokraciu. A tí, podľa toho, čo z toho majú nasľubované, aj uveria. Bokom je kresťanstvo, viď Poľsko, bokom je humanizmus, bokom je človečenstvo. Premárnené životy sú len madelainskou štatistikou.
Najnebezpečnejšou zložkou tohto systému je vojenskopriemyslový komplex, jeho jadro, a to súkromní vlastníci vyrábajúci zbrane a všetko, čo armáda k vedeniu vojny potrebuje. Ich zisk, tak ako u každého tovaru a služieb, je len vtedy, ak sa tento tovar predáva. A predáva sa len vtedy, ak sa vedie vojna, alebo sa na vojnu pripravuje. Zbrojí. A keďže kupujúcim je štát, zisky sú isté, len treba nastaviť fungovanie štátu tak, aby takúto vojnu permanentne plodil, alebo aspoň pripravoval. Irak, Afghanistan, Somálsko, Ukrajina, Sýria, predtým Kórea, Vietnam, Laos, Kambodža, diktátorské režimy desaťročia oddané USA v Južnej Amerike, Afrike …Zločiny kapitalizmu, a jeho voličov, na tucty kníh. Zločiny nehlupálov a hlupákov, veriacich i neveriacich.
Prečo sú v USA len dve politické strany? Lebo sa to ľahko kontroluje. Navyše, medzi nimi niet rozdielu: reprezentujú rovnaké pozadie menševikov, len s inými papierovými hlavami. Prezidentské voľby sú divadlom pre hlupákov; občan volí voliteľov, nie hlavu štátu. Kontrolný systém ako pri lete na Mesiac. Takřka dokonalý. Ak zlyhá, ide sa na výlet do Dallasu.
Školským príkladom fungovania kapitalistického trhu je dnes Nemecko. Je tzv. lídrom únie, ale pozadie je veľmi prosté. Najviac predáva a vyváža do komunistickej Číny. Bez odbytu v Číne by sa nemecký blahobyt zosypal rovnako rýchlo ako načatý berlínsky múr. Kríza, atributatívne sprevádzajúca kapitalistický výrobný spôsob, bola vďaka organizovanému a koordinovanému pádu socializmu odvrátená, a vyvezená do nových, sofistikovane kolonizovaných krajín; aj k nám. Všade zničili konkurenčnú výrobu, v NDR s bratskou láskou aj pýchu Carl Zeis Jena, špičkové fotoaparáty, ďalekohľady, mikroskopy a iné.
Na novo obsadené, lepšie povedané okupované územia, previezli aj časť svojej výroby, lebo tu hlupáčikom stačia tretinové, i nižšie platy. Za bieleho dňa prevzali naše trhy a naše odbytiská. Aby nám, napriek krachujúcim podnikom a rozvratu JRD a ŠM , v našich obchodoch nič nechýbalo, začali nás, a pre seba, zadlžovať. Predávať nám na úver. Utešene a natrvalo. Tuzexy nám vymenili za second handy, aby aj tí najúspešnejší tojeonisti mali kde nakupovať. A aby to všetko mohli kontrolovať, prevzali aj naše banky a poisťovne. V našej peňaženke, namiesto nášho štátu, a nás, gazdujú triedni priatelia zvonka. Odovzdanie našich štátnych telekomunikácií inému, nemeckému štátu, bolo len zavŕšením stupidity a bezohľadnosti darebákov hore, a hlupákov, ich voličov, dole. Takí sme boli.
A keďže v každom cirkuse sú aj klauni a šašovia: slobodne nám ovládli aj médiá, aby nám dali ohlupujúcu zábavu a pravidelný návod koho voliť, či nevoliť; či kto je náš aktuálny vnútorný triedny nepriateľ. Dali nám permanentný orgazmus úpadku a rozvratu. Účet si môže vystaviť každý sám, tak ako štrngal, volil a volí.
Boj vedený menševikmi zvonka, proti socializmu, za slobodu a demokraciu, bol len bojom o naše trhy. Stačí sa prejsť po našich mestách a dedinách, najlepšie aj s celým Ústavom pamäti národa, aby si strčili ruky do privatizačných rán Tak ako to urobil Tomáš, pri stretnutí so svojim výnimočným učiteľom. A bratia Češi, ktorí v tomto nerovnom boji prví stavali barikády, si svoju pesničku o Prahe, že ju nedajú, radšej ju zbourajú, musia už prepísať. Aby ju mohli zbúrať, museli by pre povolenie utekať do Nemecka, USA, Talianska, Ruska či inde. A keď chcú ísť na Hrad, pošepkať Otčenáš v Chráme sv. Víta, musia si zaplatiť. Za komunistov zadarmo, teraz za peníze. Aj stánok Boží je súčasťou trhu. Tak ako bol niekedy, do príchodu Krista, v Jeruzaleme. Ako bolo na začiatku, nemusí byť teraz. Záleží len na nás, pani Lótová.
x x x
V roku 1910 štyri najbohatšie kapitalistické krajiny: Anglicko, Francúzsko, majúce aj najviac kolónií, ale aj Spojené štáty a Nemecko, vlastnili takmer 80% svetového finančného kapitálu. „Takmer celý ostatný svet tak či onak hrá úlohu dlžníka a poplatníka týchto krajín … (Lenin, tamtiež, s. 428), Anglicko, v roku 1904, malo 50 koloniálnych bánk s 2279 filiálkami (roku 1910 už 72 bánk s 5449 filiálkami), Francúzsko malo 20 bánk so 136 filiálkami, Holandsko 16 bánk so 68 filiálkami, kým Nemecko malo dokopy „len“ 13 bánk so 70 filiálkami. Vypísal tieto údaje Lenin z dobových štatistík. Tamtiež, s. 434
Svet socializmu im toto vykorisťovanie, tento parazitizmus, na nejakú dobu zatrhol. Tradiční kolonizátori sa s tým nikdy nezmierili. Dlhodobo a systémovo si pestovali spojencov, skrutkovali prieniky s každým, kto bol ochotný zradiť. Za peníze v Praze dům. Až sa to nakoniec podarilo. Prišli naivní a bezstarostní hlupáci, zaštrngali, a za radostného spevu hymien im pomohli obnoviť zlaté koloniálne časy. Európska únia, jej bankový systém, je len sofistikovaným návratom, a na vyššej okrádačskej úrovni, aký tu bol pred viac ako sto rokmi. V našich rukách nám nezostala ani Národná banka; názvom áno, ale nie fucktický.
x x x
Pre vyštrnganých, a milovníkov tradičnej slobody a demokracie zopár príkladov niektorých najúspešnejších členov Európskej únie, našich partnerov a spojencov. Ako si budovali ctihodnosť, aké majú morálne právo hovoriť o slobode či ľudských právach. Či byť príkladom. A že to bolo dávno; zabudnime? Kristus bol ukrižovaný kedy?
Anglicko. Pán Bruoghton, zmierovací sudca grófstva, popisuje aké utrpenie vládne v čipkárstve (14. 1. 1860): „Deväť až desaťročné deti vytiahnu o druhej, tretej alebo štvrtej ráno zo špinavých postelí a nútia ich pracovať na svoju holú obživu do desiatej, jedenástej alebo dvanástej v noci, od čoho im umdlievajú údy, telo sa scvrkáva, črty tváre dostávajú tupý výraz a ich ľudská podstata celkom upadá do akejsi kamennej strnulosti, že je hrozné na to čo len pozrieť… toto pomalé zabíjanie ľudí, páchané len preto, aby sa pre kapitalistov vyrábali závoje a goliere… Marx, podľa Londýnsky Daily Telegraph zo 17. januára 1860, Kapitál, I. zv., s.209.
V Anglicku bavlnársky priemysel zaviedol otroctvo detí, v USA zároveň podnietil premenu patriarchálneho otrokárskeho hospodárstva na obchodný systém vykorisťovania.
Nejaký čas pred Brexitom to vyzeralo, na ilustráciu, aj takto: „ najhroznejšie sa zaobchádzalo s domorodcami na plantážach určených len pre vývozný obchod v Západnej Indii a v bohatých a husto obývaných krajinách vydaných napospas lúpeniu a vraždeniu, ako sú Mexiko a Východná India“ Píše Marx, tamtiež, s. 621, a dokladá faktami: anglickí gentlemani výnosom svojho Zákonodarného zhromaždenia „roku 1703 vypísali prémiu 40 libier za každý indiánsky skalp a za každého zajatého červenokožca, roku 1720 prémiu 100 libier za jeden skalp a roku 1744 …za mužský skalp od 12 rokov nahor 100 libier novej meny, za mužského zajatca 105 libier, za zajaté ženy a deti 50 libier, za skalpy žien a detí 50 libier… Britský parlament – predchodcovia našich dnešných spojencov v EÚ a NATO – „ vyhlásil sliediacich psov a skalpovanie za ,prostriedky, ktoré mu dal do ruky boh a príroda“ – koniec citátu, tamtiež, s. 621 Treba komentár? Kam sa hrabú „naše“ 50-té roky so svojimi procesmi a procedúrami?
Pre milovníkov anglického futbalu, napr. FC Liverpool: Anglicko si vynútilo, pravda silou, na Španieloch privilégium obchodovať s otrokmi nielen medzi Afrikou a anglickou Západnou Indiou, ale aj španielskou Amerikou. „Anglicko získalo právo dodávať do roku 1743 španielskej Amerike 4 800 černochov ročne Tým sa zároveň oficiálnym pláštikom zakrylo aj britské pašeráctvo. Základom veľkosti Liverpoolu bol obchod s otrokmi… V obchode s otrokmi Liverpool používal roku 1730 15 lodí, roku 1751 53, roku 1760 74, roku 1770 96 a roku 1792 132 lodí…“, tamtiež, s. 626
A nebol by to Marx, aby nepoznamenal: Asi v tom istom čase, keď v Anglicku prestali upaľovať čarodejnice, začali tam vešať falšovateľov bankoviek.
Holandsko. Bolo vzorovou kapitalistickou krajinou 17. storočia. Dejiny koloniálneho hospodárstva „ukazujú neprekonateľný obraz zrady, podplácania, zákerného vraždenia a podlosti“, píše Thomas Stamford Raffles vo svojej publikácii o dejinách Jávy, Londýn 1817, Kapitál , I. zv., s.620. A Marx dodáva: Niet nič charakteristickejšie ako holandský systém krádeže ľudí na Celebese, aby sa získali otroci pre Jávu . Pre tento cieľ vycvičili zlodejov ľudí. V tomto obchode hlavnými činiteľmi boli zlodej, tlmočník a predávajúci, pričom hlavnými predávajúcimi boli domorodí princovia… Všade, kde len vkročila ich noha, nasledovalo pustošenie a vyľudňovanie. Banjuwangi, provincia na Jáve, mala roku 1750 vyše 80 000 obyvateľov, roku 1811 už iba 8 000. Takto vyzerá doux commerce“ – (sladký obchod), tamtiež, s. 620-621
Európska únia, ako vidíme, nezačínala len tak: „Poklady ukoristené mimo Európy priamo drancovaním, zotročovaním a vraždením pritekali späť do materskej krajiny a tu sa premenili na kapitál.“ , tamtiež, s. 622. A vďaka našim ponovembrovým hlupákom a hlupáčikom im túto premenu – na náš úkor – garantujeme už tretie desaťročie.
Francúzsko. Okrem dávnejšej koloniálnej minulosti si treba pripomenúť najmä 50-té roky, sú časovou pararelou s vývojom u nás. Ľahko porovnať. Ich alžírsky príbeh je stokou najbrutálnejších masových zločinov. Holokaust dlhší ako ten nemecký. Mučenie a vraždenie bojovníkov za nezávislosť od Francúzska, ale aj bežných dedinčanov, bolo považované – ako sa na pôde OSN vyjadril ich zástupca– za normu, lebo sú šíriteľmi civilizácie. Nie sú nedávne útoky vo Francúzsku aj odpoveďou na ich brutalitu v minulosti, a nie len k Alžírčanom? Koloniálna minulosť nepustí. Čo všetko si už, napr., zobrali z Anglicka Indovia?
Zakladatelia európskej únie, ak sa pozrieme do histórie, majú za sebou najťažšie a najväčšie zločiny proti ľudskosti. Nemecký fašizmus bol len novodobým vyvrcholením ich „prirodzeného“ stavu. Svoj blahobyt, technický či technologický pokrok a náskok, si vždy budovali na úkor druhého. A kto sa nepoddal, nepodriadil, vraždili a zabíjali. USA, ich a náš spojenec, rovnako. Little John, Malý Janko nad Hirošimou, bol varovaním kam sú ochotní až zájsť. Ale svet sa odvtedy zmenil, Malý Janko je už nad celým svetom, aj nad USA. Projekt Mŕtva ruka, ku ktorému bol Sovietsky zväz svojho času donútený, sa tak stáva alternatívou pre všetko živé, i neživé, na ceste poslednej, pravda už k samému Stvoriteľovi.
E. únia je umelo vykonštruovaný spolok. Zlepenec na jedno, a to privatizačné užitie. Je to neokolonializmus v nových historických podmienkach. Hodnotovo, najmä s bývalými socialistickými krajinami, je táto únia nekompatibilná a neudržateľná. Tieto krajiny k nej boli prilepené privatizáciou, lepidlom z vyvlastnenia ich národného bohatstva. Aj keď voličský ešte dominujú hlupáci, život núti politikov, bez rozdielu pohlavia a hmotnosti šedej kôry mozgovej, k racionálnejšiemu konaniu, než im kážu z Washingtonu či Bruselu. Ani do koloniálnej mláky sa nedá vstúpiť dva razy. Už hovoria o národných záujmoch, o tom, že všade by mali byť, za rovnakú prácu, rovnaké platy. Skončila aj hra na antikomunizmus, vyčerpala sa ako studňa v púšti. To, že komunisti jedia malé deti, už nehovoria, ako v 50-tich rokoch, ani v USA. A ak nebudú konať, hrozí radikalizacia más, ktorá nebude zábavnou kópiou Národní třídy. Holé ruce alebo hole v ruce? Udalosť zvaná Defenestrácia, a nie len na Hrade, môže byť viac ako len spomienková. Na to netreba veľa. Aj z iskry môže vyšľahnúť plameň. Lenin. A Z tričiek zúri Che Guevara, ako spieva Jožo Ráž. A to celosvetovo, len sa priznať. Islamizácia mala a má poslúžiť k tomu, aby lepidlo tak nedržalo. Slovania, ak sa pozrú do svojej histórie, nie sú sekundoví. Svoju históriu nemajú pošpinenú krvou, mučením a životmi otrokov, či vykrádaním kolónií. Ako vzorové západné civilizácie.
x x x
Socialistické Československo malo, len s Čínou, pred vystúpením hlupákov na novembrových barikádach, pripravené kontrakty za takmer 500 mld. USD. Vo vtedajších cenách. To všetko, ako aj ďalšie, najmä ruské trhy, prevzalo Nemecko, ale aj ďalšie západné krajiny. A prevzali aj náš domáci, vnútorný trh. Už nemusíme stáť fronty na zelené banány, či tešiť sa na našu cibuľu, naše zemiaky, naše jablká; naše mäso nám dovezú z Anglicka, či Argentíny, aj s obsahom pomocných látok, z ktorých má po čase radosť zahraničný farmaceutický priemysel. Oslobodili nás od starosti čo vyrábať, kde a za koľko predávať, a ako si zvyšovať životnú úroveň. Za to nám nezištne dali nezamestnanosť, a iné pliagy, o ktorých sme vedeli len z filmov a našej doby pred rokom 1948. Hlupákom hlúpe riešenia, a hlúpu budúcnosť.
Ak by sme toto darebáctvo, túto našu voličskú hlupotu, prepočítali na peniaze, okradli nás – a ďalej okrádajú – o takú masu peňazí, z ktorých by v každej dedinke bola nie len kanalizácia, ekologické a bezplatné vykurovanie, ale aj pohyblivé schody a pohyblivé chodníky, nie len do kostola, ale rovno do neba. Hlupákom, po zásluhe, tak namontovali len pohyblivú chudobu: pod krycím názvom voľný pohyb osôb. Státisíce ľudí cestuje za prácou do Rakúska, Anglicka, Nemecka a inde; doma sa im rozpadajú rodiny, a nám všetkým aj genetický fond. Je len malá pravdepodobnosť, že tí najschopnejší, i najzdravší sa na domovinu niekedy vrátia. A ak by vyšiel plán na ich náhradu cez utečencov, dielo skazy by bolo domaľované. A ak nie, v rezerve je vojna s Ruskom. Kolonizátori sa nikdy nevracali s prázdnou loďou; buď v nej boli otroci alebo niečo z bohatstva ich krajiny, zlatom počínajúc. Spravidla oboje.
Varovným príkladom rafinovanosti a ohlupovania sú eurofondy. Predkladá sa nám to ako veľké víťazstvo a veľká pomoc. Ide pritom o klamstvo najhrubšieho zrna. Existuje perpetuum mobile? Všetky peniaze, ktoré nám z týchto fondov láskavo dajú, zarobili u nás a na nás: vykorisťovaním, bankovými špekuláciami, na úrokoch zo štátneho dlhu, či ukradnutím našich bývalých trhov.
Socialistický štát nepotreboval zahraničných investorov, prečo? Prečo sme, neraz nezištne, mohli podporovať rozvojové krajiny? Odstraňovať chudobu a zaostalosť. Lámať chlieb a dávať ho. Bolo z čoho, mali sme národné hospodárstvo, náš majetok. Mali sme rozvinutú národnú ekonomiku, sebestačnosť a bezpečnosť v potravinách a liekoch, a s tým spojenú aj plnú zamestnanosť. Dnes, vďaka viacposchodovým hlupákom, a ich tupým voličom, máme len ekonomiku na Slovensku. Úrodné polia sme zamorili autofabrikami, priemyselnými parkmi, skladmi a zastrešili našou sebeckou, nekresťanskou hlupotou.
Koľko kriku a nárekov bolo po prevrate na kolektivizáciu! Ale pôda, ani pri nevyhnutnej industrializácii, sa neničila tak ako dnes. A v JRD či ŠM vždy zostávala vo vlastníctve jej pôvodných majiteľov: menil sa len spôsob jej obrábania. Aby sa tí zúbožení a natrápení roľníci , z nikdy nekončiacej práce, dostali do ľudského stavu. Aby nespávali v maštaliach so svojimi kravičkami, a nebáli sa, či rok bude úrodný, alebo ťažký. Prvolezci im to, možno, mohli v začiatkoch vysvetliť lepšie, ale to bol jediný ich hriech, ktorý im Stvoriteľ, domnievam sa, už s láskou odpustil. A ak si ho, a ich deti, odpustia aj pred sebou samými, môžu sa dožiť dôstojnejších časov.
Socialistické Československo nemalo žiadne dlhy v zahraničí, malo iba aktíva. Dnes, len Česká republika, ktorá z rozdelenia získala väčší majetok, vrátane peňazí, má zahraničný dlh, 2. štvrťrok 2016, vo výške 3,353 bilióna Kč. Oproti predchádzajúcemu obdobiu sa zvýšil o 132,8 mld. Kč. Pozri ČT24, 20. 9. 2016. Je vyšší ako Vysoké Tatry, i tak ťažký, a rovnako ako americký, nikdy nesplatiteľný. Načo aj? Banky majú na úrokoch garantovaný bezpracný, parazitný, príjem. Len na nich bratia Češi, už bez Havla, zaplatia desiatky miliárd korún ročne. My to isté, len v horšej mene. Oháňame sa eurom otrasným, ale nekúpime zaň ani toľko ako za niekdajšiu korunu. O Kčs ani nehovoriac. Mal Lenin, keď hovoril o parazitizme, vykorisťovaní, či kapaní kapitalizmu pravdu?
Socialistická národná ekonomika zabezpečovala rozvoj vedy, vidieka, školstva, bytovú výstavbu, bezplatné zdravotníctvo, bezplatné školstvo; a garantovala dôstojné podmienky pre život každému (!) pracujúcemu človekovi. Prácu mali aj Cigáni, a Luník IX bol štandardným sídliskom, dokonca luxusným: bol pod lesom. Rómsky problém, rovnako i problém bezdomovcov a žobrákov, neexistoval. Práca bola právom i povinnosťou. Ak by Eva s Adamom v raji pracovali, určite by nelozili po stromoch za divnými jablkami, ani by nevyhľadávali trávu či bulvár. A vedeli by rozlíšiť, čo je dobré a čo zlé. Lebo práca poľudšťuje; Engels.
Socializmus vniesol do bežného, každodenného života pokoj, solidaritu, vzájomnú úctu a humánnosť. Reálne naplňoval obsah všeľudských hodnôt. Pri všetkých zložitostiach života, osobného i spoločenského, na rozdiel od dneška sa žilo radostne a bez obáv z budúcnosti. Vo viechách, krčmičkách či hospůdkách, vysedávali domáci, a tešili sa zo života. Dnes v nich, ak majú šťastie, už len umývajú riady. Varšavská zmluva, vojenské zoskupenie socialistických štátov, dokonca aj s Poliakmi, garantovala mier a odstrašovala Západ pred agresiou. Iracký alebo Líbyjský scenár nám nehrozil. Návrhy na kolektívnu bezpečnosť, na znižovanie zbrojenia, či rizika vzniku vojny, sa rodili zväčša v spoločnej Moskve, nie vo Washingtone.
Slovensko, a rovnako aj iné postsocialistické krajiny, nepotrebovali úniu, ani NATO. Práve naopak; únia i NATO potrebovali nás. Naše územie, naše zdroje, náš genetický fond, naše ženy, naše fabriky, našu lacnú pracovnú silu, naše trhy. Našich hlupákov. Čas je dôkaz.
Do Iraku, Afghanistanu, Sýrie či Líbye sme vyvážali stroje a technológie, budovali tamojšiu infraštruktúru, vzdelanosť, zdravotníctvo a mnohí ich občania aj u nás získavali pracovné zručnosti, a ďalšie vzdelanie. Burky nestrašili na uliciach, maximálne na mori. A ak niečo v týchto krajinách vybuchovalo, tak to bola radosť zo zmiešaných manželstiev. Rozvíjali sme vzťahy priateľstva a solidarity. Ako vyzerajú tieto krajiny dnes? USA a ich spojenci tam vyvážajú menševické šťastie na tony, na tisícky ton, ale v TNT.
„Monopoly, oligarchia, úsilie o nadvládu namiesto úsilia o slobodu, vykorisťovanie čoraz väčšieho počtu malých alebo slabých národov nepatrnou hŕstkou najbohatších alebo najsilnejších národov – to všetko vytvorilo tie typické črty imperializmu, pre ktoré ho musíme charakterizovať ako parazitický alebo zahnívajúci kapitalizmus… Bolo by chybou nazdávať sa, že táto tendencia k zahnívaniu vylučuje rýchly rast kapitalizmu; vôbec nie… Lenin, tamtiež, s. 498. Kapitalizmus je prechodný, alebo správnejšie odumierajúci., vyplýva to z ekonomickej podstaty imperializmu., tamtiež, s. 500 Nie je našou hanbou, že sme sa z toho, ani po sto rokoch, nepoučili? Aké nešťastie, aký úpadok musí ešte prísť, aby sme precitli z tejto hlupoty?
x x x
V Bratislave s veľkou pompou toto leto otvorili električkovú trať z mesta do Petržalky. Hlupákom stačí málo: tri zastávky, namiesto metra pod celým mestom. Názorne i faktický to ukazuje kam sme sa od prevratu, a za akú cenu, dostali.
Na pripomenutie: federálna vláda ČSSR vyčlenila na prvú etapu metra 6,3 mld. Kčs, s 10% rezervou. Prvý súbor stavieb mal byť dokončený v r. 1997, mal spojiť, vtedy 150 tisícovú, Petržalku, cez mesto, s hlavnou stanicou; tunel pod Dunajom a hlavné depo v tom. Hlupáci si vyštrngali vládu odborníkov, s kresťanmi na čele, a metro odplávalo. Išlo predsa o neuveriteľnú komunistickú megalomániu. Veľa nechýbalo, a z vodného diela v Gabčíkove, po jeho rozobratí, sme mohli mať v každej domácnosti aj hlúpu betónovú tehličku. Ostnatý drôtik máte? Bude sa spájať.
PhDr. Michal Dieneš, CSc.
