Miniseriál na „počesť“ istých udalostí z novembra 1989
Kapitola druhá: Triedny boj
Ponovembrová, sametová lumpeninteligencia, počatá sametovými teroristami, triedny boj parlamentným zákonom zakázala. Ide o rovnaký intelektuálny úspech ako zákonom zakázať, napr., východ Slnka. či spln Mesiaca. Hlupáci sa tomu budú aj tešiť, že to funguje; pravda do chvíle než sa Zem otočí, a uvidia Slnko, či po ďalších pohyboch sa objaví Mesiac, v celej svojej majestátnosti. Dialektika prírody, rovnako i spoločnosti, má svoje nutné, opakujúce sa stránky; a filozofi im dali meno: zákony a zákonitosti. Tie môžeme len poznávať, a podľa nich sa chovať, jestvovať. Ak chceme lietať, musíme poznať a rešpektovať všetky fyzikálne zákony, ktoré s lietaním súvisia. Môžeme sa im vysmievať, či zakazovať ich, ale nikdy nepostavíme bezpečné a funkčné lietadlo, ani sociálne spravodlivú spoločnosť.
Triedny boj sa nedá zakázať, dá sa mu len predísť, a to tým a tak, že odstránime príčiny, ktoré ho spôsobujú a vyvolávajú. Že odstránime kapitalizmus, jeho brutalitu a bezcitnosť; jeho totalitarizmus, jeho neukojiteľnú ziskomániu na úkor druhého, a to za akúkoľvek cenu. A tú zaplatia vždy tí, čo nevlastnia výrobné prostriedky: v poplatkoch za lieky, za vzdelanie, za hypotéky na byty, za to, že dýchajú a existujú. Ale i životmi vo vojnách a masakroch, ak treba vlastníctvo rozšíriť, či ukradnúť inému: raz Iraku, Líbyi, Sýrii, či rozbiť krajinu z iných dôvodov, ako Juhosláviu, či Ukrajinu. Aby sa zasialo na iné darebáctvo, a zisky, strategického významu.
Nerešpektovanie poznatkov vedy nie je na smiech, lebo sa vždy dotýka ľudských osudov; života. Nášho bytia. Aj rímsko-katolícki inkvizítori popierali poznatky prírodných vied o usporiadaní Slnečnej sústavy, a nebolo to na smiech. Giordanovi Brunovi, keď ho na hranici upaľovali, r. 1600, na príkaz Svätého otca – pravdepodobne z lásky k blížnemu – prebili jazyk i pery železným klincom, aby nemohol ani v čase smrti zopakovať jednoduchý vedecký fakt. Brutálne, ale každému, pre výstrahu, aj zrozumiteľné. Dnes nám taký istý klinec vtĺkajú do hlavy, do šedej kôry mozgovej denne: politici takmer zo všetkých poschodí a svetadielov, z NATO a Bruselu zvlášť. Asistujú im médiá, umelecká žumpa, náboženskí a cirkevní pobehlici; ale aj my samotní. Svojou hlúposťou, zbabelou ľahostajnosťou, a permanentnou povrchnosťou.
Zabíjame! Seba, svoje deti, celý ľudský svet. Stačí sa len pozrieť: ako žije sused, známy, priatelia, ale aj my, naše rodiny. Koľko spontánnej radosti, šťastia či optimizmu nachádzame v každodennom balíčku nášho bytia. Aké ideály má naša mládež, ako sa baví; ako sa v Rakúsku starajú o svojich starých rodičov ich vlastné, ale už na konzum, prerobené deti. Ako nás svetoví, i poslušní domáci bezpohlavní lídri, denne vedú k tuposti a bezcitnosti, falošnej solidarite a falošnému multikulturalizmu, ako nás zbavujú ľudskosti, ako prekrúcajú históriu, ako nám s ľahkosťou mamonu vykrádajú naše svedomie i dušu. Lebo len taký národ, národ hlupákov, im zaručí moc a zisky bez hraníc, vojny a masakre podľa potreby, a tak ich večné blaho na úkor druhého.
Triedny boj sa historicky vyvinul do rôznych foriem. „Forma boja sa môže meniť a stále sa aj mení v závislosti od rozličných, relatívne špecifických a dočasných príčin, ale podstata boja , jeho triedny obsah sa jednoducho nemôže zmeniť, kým existujú triedy,“ Lenin,1
Klasický príbeh, keď rodiaca sa robotnícka trieda, teda proletariát, rozbíjali stroje, lebo tie im brali prácu, a videli v nich nepriateľa, sa postupne zbavili naivity. Ich nepriateľom neboli stroje, ale nové spoločensko-ekonomické vzťahy: kapitalizmus. Časom, skúsenosťami a poznaním, aj proletariát prešiel od javu k podstate. Začal sa organizovať: od robotníckych spolkov až po odbory a politické strany. Výsledky ich triednych bojov a zápasov boli vždy priamoúmerné tomu, kto ich viedol, aké osobnosti a aká politická sila.
Prví to pochopili v USA, a založili teroristickú organizáciu Ku-klux-klan. Najprv proti černochom, potomkom otrokov, na vykorisťovaní ktorých si vybudovali blahobyt, ale potom proti všetkému ľavicovému a pokrokovému. Fyzický teror odborárov a komunistov bol samozrejmosťou. Robotníci Fordových závodov by o tom mohli vyrozprávať na niekoľko seriálov. Charlie Chaplin, žiadne béčko, aby prežil, ušiel do Švajčiarska. John Lennon tomu neveril, alebo to nestihol? A čo Dr. Martin L. King? Založili tradíciu, na ktorú sú pyšní dodnes: nikdy nemali politických väzňov; zajatcov nebrali. Nebyť tajných väzníc CIA, napríklad v kresťanskom Poľsku, či nečaušeskovom Rumunsku, už by sme na túto vzornú tradíciu dodržiavania ľudských práv, aj za cenu mučenia, takmer zabudli.
x x x
Českí i slovenskí hav-humanisti si každoročne spomenú na Dr. Horákovú, na agentku Západu, ktorá sa ku svojej podvratnej činnosti priznala, a bola jej aj dokázaná. Podľa vtedy platných zákonov, ale aj s ohľadom na triedny boj, do ktorého jej americkí priatelia už v tom čase vmontovali terorizmus, skončila na popravisku; 27.6.1950. Išlo o dobu povojnovú, s hrozbami Západu na rozpútanie atómovej vojny, a tak i dobu radikálnych rozhodnutí. To všetko sa nemohlo neodraziť vo vtedajšom rozsudku.
Žiaľ, tí istí humanisti si už nespomenú, že v USA popravili; 19.6.1953, manželov Rosenbergových, a už vôbec si nespomenú na milióny (!) obetí vojen, ktoré USA v mene zisku viedli a vedú. A nebol to len Vietnam. Tam, aj pomocou najmasívnejšieho použitia chemických zbraní: 75 miliónov litrov toxických látok; zavraždili cez 2,5 milióna civilných obyvateľov (aj v Laos a Kambodži). Padlo cez 1,1 mil. vietnamských vojakov; zranených bolo cez 600 tisíc. Pripomínať im treba najmä „vojenské hrdinstvo“ v dedinke My-Lai, zo dňa 16. 3 1968. Ich najchrabrejší vojaci, s nasadením vlastného života a napalmu, brutálne povraždili neozbrojených starcov, ženy a deti; spolu 347 až 504, niektoré telá sa nenašli. Bolo zdokumentované, že obete boli pred smrťou znásilnené, zbité, mučené, zohavené, znetvorené a dobodané. Aby títo poslovia mieru a demokracie mali istotu v diele, ženám do vagín vkladali granáty. Nik, z amerických generálov ani vojakov, za túto masovú vraždu, za tento fašistický počin, nebol riadne odsúdený.
V tejto vojne USA zhodili cez 14 miliónov ton bômb, a s ďalšou muníciou sa to rovná 700 hirošimským bombám! Viac ako jeden milión detí sa stali sirotami. A viac ako 50 tisíc detí, ako následok vedenia chemickej vojny, sa narodilo s genetickými poškodeniami. A takéto deti sa tam rodia dodnes.
Americkí žoldnieri a vojaci, ktorí toto úspešné ťaženie proti komunizmu, za slobodu a demokraciu, prežili, neobišli bez odmeny. Okolo 60 tisíc veteránov spáchalo, údaj do roku 1982, samovraždu, vrátane predávkovania sa drogami. Do amerických rodín sa už nikdy nevrátilo viac ako 314 tisíc ich blízkych. Zranených bolo cez 1,5 mil. mladých, naivných i hlupáčikov, i donútených, Američanov. Vojna trvala od októbra 1955 do apríla 1975. A škoda, že to nedávajú ako znelku pred správami: ako slávnostne utekajú zo striech svojej ambasády vrtuľníkmi, z ktorých pred časom vraždili vietnamské rodiny a ničili im ich vlasť.
Pani Albrightová, niekdajšia ministerka zahraničných vecí USA, po okupácii Iraku, ktorú USA so svojimi spojencami na základe lží a klamstiev – bez mandátu OSN – vykonali, dostala novinársku otázku: Čo si myslí o tom, že tam zahynulo cez 500 tisíc irackých detí. Odpovedala, že to bola primeraná cena. Za čo? Bolesť týchto detí a ich rodičov, alebo vietnamských, kórejských, chilských, somálskych, sýrskych, líbyjských, juhoslovanských či ukrajinských je iná, než tá z holokaustu?
x x x
USA si svoj blahobyt od začiatku stavali na utrpení, a na úkor iných: „búrlivý rozvoj spriadania bavlny dal mohutný podnet k pestovaniu bavlny v Spojených štátoch a spolu s tým aj k africkému obchodu s otrokmi, ale zároveň viedol aj k tomu, že chov černochov sa stal hlavným zamestnaním v tzv. pohraničných otrokárskych štátoch. Keď sa roku 1790 konalo v Spojených štátoch prvé sčítanie otrokov, ich počet bol 697 000, kým roku 1861 približne štyri milióny.“ Podľa dobovej literatúry, ktorú cituje aj Marx2, ich nazývali ľudský dobytok. Máme skvelých spojencov, vedia čo sa patrilo a patrí. Slušní lidé, akoby povedal V. Havel.
Ak politici USA, a ich priaznivci, poúčajú svet o ľudských právach, o slobode a demokracii, majú k tomu rovnaké oprávnenie ako veliteľ koncentračného tábora z Oswienczimu. Ak k ich novodobým vojnám, agresiám a prevratom, pripočítame kolonizáciu, otrokárstvo, okrádanie a vyvražďovanie Indiánov, aby sa zmocnili ich zeme, ich morálne právo súdiť iných končí tam, kde sú hranice ich záchodovej misy. Státisíce bizónov vystrieľali len preto, aby zlikvidovali hlavnú obživu Indiánov. Postavili prvé gulagy, len ich pokrytecky – ako vždy – nazvali rezerváciami.
Jediným svetlým činom ich histórie bolo otvorenie druhého frontu; ale s akým dátumom? Keď už bolo jasné, že Sovietsky zväz vyhrá vojnu aj bez nich, nemohli sa nezúčastniť deľby slávy a hlavne vojnovej koristi. Nám stihli, už po rozhodujúcich bitkách, zbombardovať bratislavskú Apolku či Škodu Plzeň, aby ich konkurenčný priestor bol slobodnejší. Stovky obetí čs. civilistov boli, už vtedy, primeranou cenou. Von Braun, ktorý úspešne konštruoval rakety na Londýn, V1 a V2, sa im zišiel rovnako dobre ako pobočník Hitlera, s vojnovými skúsenosťami z Východného frontu, ale už v novej, prežehlenej uniforme. Morálka a zisky bez hraníc.
Za odmenu, za menševickú službu vlasti, takýmto nezabudnuteľným ľuďom, pán Alzheimer, vždy a rád robí spoločnosť. Je to dané zhora, pravdepodobne z najvyšších miest. Prezident Reagan, či lady Thacherová, neboli v jeho spoločnosti náhodou. Božie mlyny melú pomaly, ale aj va-rovne.
x x x
Plné oslobodenie od vykorisťovania, od vojen a masakrov, a vytváranie dôstojných podmienok pre prácu a život, sa dosiahli len tam, kde v čele hnutia boli komunisti. Pri všetkých chybách, i neznalostiach novátorov, dejiny Československa, ale i celej svetovej socialistickej sústavy, sú toho exaktným dôkazom. Kto neverí, už má, alebo bude mať, krivý úsmev. A jeho deti už žiaden. Alebo taký americký, rovnako neodolateľný ako má pani Clintonová.
Svetový nadnárodný kapitál, banková finančná oligarchia, vojenskopriemyslový komplex – táto absolútna menševická špička – sa z histórie dokonale poučili. Marxizmus majú v amputovanom malíčku. Triedny boj zostrili a zároveň mu dali sofistikované krytie. Hovoria o ľudských právach, o slobode a demokracii, a súčasne organizujú prevraty, vojny a masakre. Rozvrat svetovej socialistickej sústavy bol ich najväčším úspechom. Tragické na tom je, že bez domácich hlupákov zdola a darebákov zhora, by sa im to nikdy nepodarilo. Aj najmocnejšie hrady sa dali dobyť len chamtivosťou a zradou zvnútra
Utečenecká kríza je forma triedneho boja, ktorú nám menševici starostlivo, dlhodobo a do detailov pripravili. Maskujú ju ľudskými právami utečencov, apelovaním na našu ľudskosť a povinnosť im pomôcť. Lebo utekajú pred vojnou. Ale kto tu vojnu, či vojny začal, a prečo, už sa nespomína. Príčina, to kľúčové – ako stanovenie správnej diagnózy na začiatku liečby – sa obchádza, a zakazuje. Lož ako novembrová pravda a láska, ako politická korektnosť. Média takú otázku nepoložili ani raz! Z našich vrcholových politikov sa našli dvaja statoční, ale už obaja boli na nemocničnom lôžku. Bojíme sa Bruselu a Washingtonu, ale to ešte k rozpútaniu osudovej vojny nestačí; učia nás báť sa aj Moskvy. Až sa to podarí, potom to príde. Triedny boj vedený zhora, od menševikov, dokoná svoje pekelné dielo.
Teroristické útoky jednotlivcov, či skupiniek, viď Paríž, Brusel, Nice, Mníchov, či atentáty na turistov, v USA vraždenie bielych policajtov, či takmer každodenná streľba psychopatov (?) na verejnosti , sú len prejavom zúfalstva a reakciou na nespravodlivosti kapitalizmu. Sú tiež formou triedneho boja, formou Ad absurdum. Tak ako sú odsúdeniahodné, a s marxistickým pojatím vedenia triedneho boja nezlučiteľné, tak sú zároveň aj dôkazné, že režim je v koncoch. Ich kvantita, do času i priestoru, vylučuje náhodu a varuje pred ich nekontrolovateľným množením.
Bezpohlavní politológovia nám darebácky nahovárajú, že s týmto rizikom sa musíme naučiť žiť. Nie nemusíme, ani nechceme; treba len odstrániť príčiny týchto javov. Socialistický svet, a to je jednoduchý dôkaz, takýto terorizmus nepoznal, ani negeneroval. A pri jeho importe, či vnucovaní zvonka, ho vedel, napriek jed Hlasu Ameriky, či Slobodnej Európy, razantne a efektívne riešiť. Mašínovcov, na rozdiel od USA, nevyznamenával, ale trestal, a izoloval: aby nevraždili a nezabíjali náš, obyčajný a pominuteľný ľudský svet.
Ríša kapitálu, založená na vykorisťovaní a okrádaní – a je jedno, či je maskovaná do euroúnie, alebo národných štátov – sa pred očami, a evidentne rozpadá. Pád berlínskeho múra bol začiatkom neodvratného pádu kapitalizmu. Nie je to pád mechanický, ani jednoduchý, ale o to s brutálnejšími a nevyberanými spôsobmi; ak to dovolíme.
Manipulácia okolo utečencov má aj tzv. racionálne argumenty: Nemecko je vzor, lebo po II. s. v. prijalo milióny utečencov, a aj vďaka nim, vybudovali – vraj – raj na Zemi. A hlupák je v koncoch, majú pravdu. Nie, nemajú, len vzdelane klamú. Fašistické Nemecko v II. s. v., ktorú rozpútalo, stratilo cez 7 miliónov ľudí; z čisto ekonomického hľadiska, abstrahujúc od ľudskej stránky, tu chýbalo rovnaké množstvo pracovných síl. Na rozdiel od Sovietskeho zväzu, ktorý stratil viac ako 20 mil. ľudí, nebolo v jeho silách, rozumej – v podmienkach kapitalizmu – relatívne rýchlo a prirodzene obnoviť vlastný demografický a genetický potenciál. Navyše, zisk nepočká. Slovania a ostatné národy ZSSR to, aj vďaka socializmu, dokázali. Rovnako i NDR. Nebola to cesta ľahká, ani bez odriekania, ale nie na úkor druhého.
Peniaze na obnovu NSR prišli z USA, zo stoviek miliárd, ktoré reálne a poctivo Amerika na vojne zarobila; stačilo len vyviezť materiál, stroje a technológie. Nemci, teda NSR – strategický obnovovaná a perestrojkovaná ako výkladná skriňa Západu – cez lákavé imigračné zákony, sa už postarali o príliv gastarbeitrov, ale aj o emigráciu mozgov, to jest vykrádanie špičkových odborníkov. Aj z ČSSR. A zázrak bol zavŕšený. Túto schému, oddelenú od historických súvislostí, nám podsúvajú ako argument. Lenže do tej istej Marshallovej rieky dvakrát nevstúpiš. Okrem hlupákov, tí majú výnimku z dialektiky. Stoka, aj islamizačná, v ktorej sa už máčajú, ich ale za odmenu neminie. Tajili, ale už nezataja: v Nemecku, Francúzsku, Anglicku či Belgicku sú oblasti, kde sa domáci, vrátane polície, boja vkročiť. Švédske Malmo už nie je Švédsko, cca 20% krajiny je preč. Islamizáciu Európy, načatú od severu, najprv v tichosti, vpašovali menševici do triedneho boja, a prikryli ju telami svojich, do hlúposti a konzumu, vmanipulovaných obetí. Prepočítali sa v jednom, hlupáci prvej kategórie, v bývalých socialistických krajinách, zatiaľ – na tejto riadenej križovatke – smerovanie neurčujú. Zdravý rozum a kritické myslenie, možno aj pud sebazáchovy, ešte celkom v tomto priestore nevyhamburgerovali.
Utečenecká kríza sa nedá vyrieši kvótami či otváraním náruče. To vedia všetci, naprogramovaní utečenci, aj ich regulovčíci. Je to cesta do pekla. Postupne by viedla k zániku našej i európskej kultúry, čo je aj jedným zo strategických cieľov; ale je aj nehumánnou voči nášmu, domácemu obyvateľstvu. To potrebuje pomoc, jemu amputovali ľudské práva a dôstojné podmienky pre život; z akých dôchodkov či zárobkov, a ako žijú ponovembrové, nie len víťazné generácie? Minimálna mzda až 435 eur, priemerná o niečo vyššie; na koľko dní v mesiaci to vystačí? Takmer 92 tisíc detí na Slovensku žije v hmotnej núdzi; máj 2016, TA3 z 5. júla. V Česku je počet podobný, len krát dva. Aké radostné detstvo, plné bezstarostnej zábavy a hier, ako za socializmu, ich asi čaká? Komu treba pomáhať? Komu treba rozdávať platobné karty?
Z-duka-tovaná, česká i slovenská cirkev neplatí dane, ani z majetku, ani z podnikania, a pre nekonečné modlenie nevidí stav pre ktorý bol istý Ježiš ukrižovaný. V Poľsku, pápež pri svojej návšteve 2016 dokonca vyzval kardinálsku smotánku, aby svoj spôsob života obrátila ku Kristovi. V Nemecku, až po protestoch, odstavili super kardinála, ktorý si dal postaviť priam nebeský dom; z akých peňazí a na čo? A na Slovensku odstavili arcibiskupa jeho najbližší, vrátane konškoláka, že na takéto javy upozornil. Ak k tomu pripočítame pedofíliu kňazov vo všetkých kapitalistických štátoch, sem tam aj vraždy a iné zločiny, komu a čomu vlastne takíto vysvätenci slúžia? Kto splodil, a šíri sociálny či filozofický ateizmus? Nie je našou hlavnou modlitbou naša práca a náš život, ako ho žijeme, a ako ho umožňujeme žiť druhým ?
x x x
Cirkev neraz v histórii stála u zločinu a bola jeho súčasťou. Pred posväcovaním zbraní, na oboch bojujúcich stranách, tu bola kolonizácia. Anglický spisovateľ William Howitt, 1792 – 1879, vo svojom diele Colonization and Christianity, Londýn 1838, píše o kresťanskom koloniálnom systéme toto: “Barbarstvá a hanebné zverstvá, ktoré tzv. kresťanské rasy páchajú vo všetkých oblastiach sveta a na každom národe, ktorý sa im podarilo podmaniť, nemajú obdoby v nijakej ére svetových dejín, u nijakej rasy, čo ako by bola divoká a nevzdelaná, nemilosrdná a nehanebná.“3 Škoda, že autori Sviečkovej si to nedali do loga, mohli byť v parlamente, aj so svojimi voličmi, aj bez volieb. Na tony a naveky.
x x x
Utečenecká kríza nespadla z neba. Nech ju riešia a financujú tí, čo ju zavinili, a to je finančná oligarchia a vojenskopriemyslový komplex USA, Veľkej Británie, Francúzska, Talianska a ďalších ziskožravcov. Oni, niekdajší kolonizátori, priamo cez svojich žoldnierov, zbombardovali a rozvrátili krajiny, importovali do nich chaos a nenávisť, a milióny ľudí vystavili vojne a nešťastiu. Aby na tomto nešťastí a chaose ďalej zarábali. Európska únia, zastrčená do NATO, si nevie ochrániť svoje vonkajšie hranice? Koľko hodín potrebovali USA aby urobili námornú blokádu Kuby?
Samotná utečenecká kríza je aj dôkazom, že NATO negarantuje bezpečnosť vo svete, ani v Európe, ale ju berie a ničí. Strašenie anexiou Krymu má celkom iné pozadie, než nám predkladajú médiá a súdnosti zbavená lumpeninteligencia. Vojská USA, ako skupinky, sa už etablovali na uvedenom území, a vyberali si prvé objekty na obsadenie. V americkej tlači sa hľadali pre úpravy týchto objektov stavebné firmy. Tak si boli istí! KS Ukrajiny – dnes už demokraticky, za odmenu, zakázaná – na to upozornila, a občania Krymu išli do ulíc, a zlodejov ich krajiny fyzicky zahnali. V Turecku, na základniach NATO, sa pripravovali letecké sily s americkými zbraňami a výsadkami. Rozhodovali minúty. Ak by podľa tohto scenára začala skutočná okupácia Krymu, čo sa na Majdane aj pripravilo, veľká vojna by nás pravdepodobne neminula. Rusko by reagovalo na obranu svojich národných záujmov. Nikto si na dvore svojho domu neumiestni zlodejov či nepriateľa. Pravda, pokiaľ nie je čistokrvný ponovembrový hlupák.
Otvorené vyhrážanie sa Rusku, neustály a utajovaný prísun žoldnierov na Ukrajinu, do Poľska a pobaltských štátov, a spolu s tým aj zbraní – aj cez Slovensko, a za bieleho dňa – nás dovedú tam, kde svojho času Hitlera, a pred ním Napoleona. Ale následky budú konečné.
Ak by Rusko chcelo vojensky obsadiť pobaltské štáty, alebo Ukrajinu, čo sa mu permanentne podsúva, mohlo tak urobiť už dávno, a elegantne. Jednoducho by im nedovolilo slobodne vystúpiť zo zväzku spoločného štátu. Vojenské obsadenie by bolo legitímne, podľa vtedy platnej Ústavy ZSSR. Hlupáci a žumpa to nepoznajú, ani poznať nechcú. Oni chcú vojnu, nudia sa; lebo mier im už tak nevynáša.
x x x
Všetko čo je súčasťou nášho bytia sa vždy nakoniec zmení vo svoj protiklad, len čo sa naplnia kvantitatívne parametre pre novú kvalitu.; vedel to už aj Hegel, veľmajster dialektiky, i keď v mystickej forme. Aj Bing bang, až dosiahne medzný kvantitatívny bod svojho rozpínania: energetický, alebo boží, alebo posledný, krónerovský plot – sa zmení v inú kvalitu, a tá terajšia, aj s našim svetom, zanikne. V biblickom raji Eva toľkokrát obchádzala sympatickú jabloň, až k nej napokon vykročila. Zákon dialektiky, z trojice najvšeobecnejších, zákon kvantitatívnych a kvalitatívnych premien, vraj napoludnie, aj v Edene, zafungoval. A vždy zafunguje, či sa nám to páči, alebo nie; či s tým súhlasíme, alebo máme iný názor. Dialektika bytia, stvorenia, vzniku a zániku, nepodlieha nášmu chceniu, našej vôli, korupcii jednoduchej, alebo koaličnej.
Od príčin, ktoré odštartovali takúto premenu závisí aj konečný výsledok, výsledná podoba, i budúce tendencie vývoja novej entity. Na ilustráciu: ak sa budeme sústavne prejedať, jedného dňa sa zbavíme štíhlosti, pribudnú nám kilá, a zobudíme sa už ako Američania; tlstí a hlúpi. Hlúpi nie pre to, že sme obézni, ale preto, že sme viedli rovnaký, t.j. konzumný spôsob života ako oni. Deštrukcia genetiky, a nie len u Slovanov, patrí medzi hlavné ciele kapitalizmu. Tento neholokaust je sofistikovanejší, ale rovnako nebezpečný a odsúdeniahodný. Je súčasťou triedneho boja menševikov proti všeľudským hodnotám.
Menševici pochopili, že hlupákov si treba pestovať a vychovávať už od narodenia, nie len tesne pred voľbami. Je istý výsledok, a ešte sa na tom aj zarobí. Jeden z dôkazov: pozrite sa na naše, slovenské ponovembrové ulice, ako vyzerá naša mládež. Kde sa podeli tie štíhle a krásne postavy, osobitne našich dievčat? Dominuje neforemnosť, obezita, dvoj či trojzadky – ako v USA – chôdza pripomínajúca pohyb ťažkej techniky, a čo je najsmutnejšie: estetiku, od oblečenia, od pôvodne zdravej a vábnej kože, až po účesy a používaný slovník, nahradili vulgárnosť a primitivizmus. Česká umelecká skupina Ztohoven tento úpadok ilustruje havlovský dobre.
Televízna talkshow, teda rozprávanie, film, či divadelné predstavenie, bez vulgarizmov, nie sú cool. A kúl nie je ani spisovná slovenčina. Forma tak zodpovedá obsahu. Prirodzená fyzická krása, ako výsada a atribút mladosti, je dnes vzácnosťou. Podstata sa javí, jav je podstatný (Lenin). Pestovanie estetiky a etiky je na smiech, lebo to robili komunisti, dokonca pred nimi aj istý Komenský. Jednotný systém výchovy a vzdelávania nahradil chaos. A učitelia, medzi ktorými už dominujú generácie novembrových barikádnikov, bojujú len za svoje platy. Tak ich to naučili. Hádaj, ako učia a vychovávajú. Jan Ámos: škola hrou; dnes: na hlupákov. Náhoda?
Triedny boj zo strany menševikov je najbrutálnejší i najrafinovanejší v celej doterajšej histórii ľudstva. Má tak dobré maskovanie, že aj hlupáci, proti ktorým je vedený, ho podporujú a tešia sa mu. A tým, ktorí ich na to upozorňujú, sa vysmievajú. Humanisti, marxisti, komunisti, antifašisti, pacifisti, ekológovia, osamelí protest-anti, či zvyšky kresťanov, ktorí zostali verní svojmu ukrižovanému učiteľovi, majú smolu. Len preto, že sa usilujú dať ľudskej civilizácii dôstojnú a humánnu podobu, a tak odvrátiť jej zánik. Že o tom nahlas hovoria, rebelujú, varujú a upozorňujú. Stihnú to? Sami, bez tých, ktorých sa to týka, určite nie. Svet bez ľudí je bližšie ako si vieme predstaviť. Alebo už v ňom žijeme? Spoločenské vedomie zaostáva za spoločenským bytím, také je marxistické poznanie. A je verifikovateľné, pri istej abstrakcii, aj na vlastnom osude.
Jan Werich a Miroslav Horníček, patriaci medzi skvosty čs. kultúry, majú v jednej svojej hre takýto dialóg: Werich, ten múdrejší, kladie otázku: Kdo to byl Noe? Po slovných hračkách no a, či no e, keďže Horníček nevie, Werich odpovedá: To byl ten, co dal postavit loď na kopci. Taková blbost, natešene reaguje Horníček, loď na kopci. Jó, všichni blbí se mu tenkrát smáli, završuje Werich.
Ale tým tento krásny dialóg, v čistej dialektike, nekončí: Horníček, vzorný reprezentant nesmrteľných hlupákov, víťazne: Když loď, tak na kopci!
Nepripomína to námestia a ponovember?
PhDr. Michal Dieneš, CSc.
