Kardinál Zen vyzval Leva XIV., aby ukončil synodálny proces a odvolal kardinála Fernándeza –

11. novembra 2026  

Cirkev
  Cirkevná kríza, Synodalita

Emeritný hongkonský biskup, kardinál Joseph Zen, adresoval pápežovi Levovi XIV. naliehavú výzvu na ukončenie Synody o synodalite. Zároveň požiadal o výmenu prefekta Dikastéria pre náuku viery, kardinála Víctora Manuela Fernándeza, a kritizoval pôsobenie kardinálov Maria Grecha a Jeana-Clauda Hollericha. Podľa kardinála Zena sa Cirkev musí vrátiť k jednoznačnej obrane katolíckej náuky a prestať sa prispôsobovať požiadavkám súčasného sveta.

Kardinál Joseph Zen zverejnil pri príležitosti sviatku svätého Karola Boromejského na svojom blogu rozsiahle zamyslenie, v ktorom porovnal výsledky Tridentského koncilu so situáciou katolíckej Cirkvi po II. vatikánskom koncile. Pripomenul, že svätý Karol Boromejský patril medzi najvýznamnejších uskutočňovateľov tridentských reforiem, ktoré priniesli obnovu cirkevnej disciplíny, kňazskej formácie a náboženského života. Podľa hongkonského kardinála však II. vatikánsky koncil nepriniesol očakávané ovocie. Jeho dokumenty sa stali predmetom protichodných interpretácií a niektoré cirkevné kruhy pod zámienkou pokračovania koncilových reforiem sa usilujú presadzovať zmeny odporujúce tradičnému učeniu Cirkvi.

Kardinál Zen pritom ocenil úsilie pápežov Pavla VI., Jána Pavla II. a Benedikta XVI. o zachovanie vieroučnej kontinuity. Osobitne vyzdvihol prácu kardinála Josepha Ratzingera pri príprave Katechizmu katolíckej Cirkvi.

Oveľa kritickejšie sa vyjadril o pontifikáte pápeža Františka. Hoci ocenil jeho osobnú dobrotu a starostlivosť o chudobných, vyčítal mu ochotu robiť kompromisy v otázkach pravdy a katolíckej morálky.

Za jeden z najvážnejších problémov označil premenu biskupskej synody na rozsiahly konzultačný proces, ktorý podľa neho oslabuje osobitné postavenie biskupov v hierarchickom usporiadaní Cirkvi. Synoda sa podľa kardinála Zena nemôže stať akýmsi demokratickým zhromaždením, pretože Kristus založil Cirkev na apoštoloch s Petrom na čele.

Kardinál zároveň tvrdí, že za synodálnym procesom sa skrývali snahy o presadenie viacerých kontroverzných zmien. Spomenul svätenie žien počnúc diakonátom, dobrovoľnosť kňazského celibátu a zásadnú revíziu katolíckej sexuálnej morálky. Keď sa tieto návrhy nepodarilo presadiť priamo na synode, boli podľa neho presunuté do osobitných študijných skupín.

Mimoriadne ostro reagoval na záverečnú správu synodálnej Študijnej skupiny č. 9. Podľa interpretácie kardinála Zena dokument predstavuje homosexuálny pohlavný akt ako Boží dar. „Nie je to rúhanie? Je neuveriteľné, že sa niečo také môže objaviť v publikácii vydanej Svätou stolicou!“ napísal kardinál. V tejto súvislosti položil otázku, či pápež Lev XIV. dokument pred jeho zverejnením videl a či s jeho obsahom súhlasil.

Kardinál Zen opätovne kritizoval aj deklaráciu Fiducia supplicans, ktorá umožnila za určitých podmienok požehnávanie párov rovnakého pohlavia. Podľa neho dokument vyvolal vážne rozdelenie medzi katolíkmi a jeho vydanie ukázalo, akým smerom sa uberala cirkevná politika počas Františkovho pontifikátu. V závere svojho vyjadrenia kardinál Zen otvorene vyzval Leva XIV., aby synodálny proces ukončil. „Ukončime teda túto takzvanú Synodu o synodalite!“ vyhlásil.

Súčasne navrhol, aby pápež doprial kardinálom Mariovi Grechovi a Jeanovi-Claudovi Hollerichovi „dlhé prázdniny“. Podľa neho nemožno zveriť riadenie Cirkvi sekretariátu synody. Namiesto toho by sa mali posilniť vzťahy medzi pápežom, biskupmi a kardinálmi.

Rovnako požiadal o výmenu kardinála Víctora Manuela Fernándeza na čele Dikastéria pre náuku viery. Kritizoval pritom najmä zmenu poslania dikastéria, ktorú podľa neho naznačil pápež František v liste pri Fernándezovom vymenovaní. Namiesto tradičnej obrany katolíckej náuky sa podľa kardinála Zena začal klásť dôraz na podporovanie nových teologických prístupov.

Kardinál upozornil, že moderný ateizmus, nihilizmus a relativizmus prenikajú aj do samotnej Cirkvi. Katolíci však podľa neho nemôžu ponúknuť svetu nádej tým, že sa prispôsobia jeho požiadavkám. „Ak sa teraz budeme chcieť prispôsobiť svetu, zradíme svoje vlastné poslanie,“ zdôraznil.

Na záver pripomenul svoj vysoký vek, no zároveň vyhlásil, že jeho myseľ zostáva jasná. Vyzval všetkých katolíkov, ktorí si uvedomujú potrebu návratu k jednote pravej viery, aby pozdvihli svoj hlas a podporili pápeža Leva XIV. pri uskutočňovaní nevyhnutných zmien. Svoje zamyslenie zakončil výzvou na intenzívne modlitby za Svätého Otca, aby mu Boh udelil potrebnú pevnosť a rozvážnosť.

Pohľad katolíckej tradície

S kardinálom Josephom Zenom je ťažké nesúhlasiť. Tento statočný muž, ktorý dlhé desaťročia čelil čínskemu komunistickému režimu a na vlastnej koži zakúsil aj jeho represívny aparát, si svoje právo otvorene hovoriť vykúpil osobnou odvahou a utrpením. Dnes už je vo veku, keď sa horizont pozemského života neúprosne približuje k večnosti. Nemusí sa uchádzať o priazeň mocných, nepotrebuje budovať cirkevnú kariéru ani si zabezpečovať výhodné postavenie vo Vatikáne. Môže si dovoliť luxus, ktorý sa v súčasných cirkevných pomeroch stáva čoraz vzácnejším: povedať pravdu bez toho, aby najprv skúmal, komu sa zapáči a koho rozhnevá.

Osobitnú váhu majú slová kardinála Zena aj preto, že ich nevyslovuje mladý ambiciózny prelát, ale starý kardinál, ktorého životné skúsenosti a osobná statočnosť mu dávajú mimoriadnu morálnu autoritu. Jeho hlas má preto podľa nášho názoru podstatne väčšiu váhu než vyjadrenia mnohých vysokopostavených cirkevných predstaviteľov, ktorí dnes určujú smer synodálneho procesu. Pri pohľade na pôsobenie kardinálov Fernándeza, Grecha a Hollericha sa pritom nemožno ubrániť otázke, či sa v niektorých častiach cirkevnej hierarchie nezačala starostlivosť o vlastné postavenie, vplyv a pohodlie dostávať pred povinnosť nekompromisne brániť poklad katolíckej viery. Do svedomia týchto mužov, pravdaže, nevidíme. Ich verejné pôsobenie však kritike podlieha a vysoký cirkevný úrad pred ňou nikoho neoslobodzuje.

Pri čítaní slov kardinála Zena sa napokon vynára aj istá nepríjemná historická paralela. Evanjeliá nám predstavujú členov židovskej veľrady (Sanhedrin), ktorí boli presvedčení o svojej náboženskej autorite, no niektorí z nich nedokázali rozpoznať Pravdu, keď stála priamo pred nimi. Asi by bolo nespravodlivé stotožňovať niektorých dnešných cirkevných hodnostárov s členmi Sanhedrinu. Pokušenie zameniť službu Bohu za ochranu vlastného postavenia je však nadčasové. A čím vyššie človek v cirkevnej hierarchii vystúpi, tým vážnejšie následky môže mať, ak mu začne viac záležať na vlastnom úrade než na pravde, ktorej má slúžiť.

Kardinál Zen už zjavne nemá ambíciu získavať nové hodnosti ani priazeň vplyvných kruhov. Jeho poslednou veľkou starosťou zostáva vernosť Cirkvi, ktorej zasvätil život. A práve v tom spočíva sila jeho vystúpenia. Cirkev totiž nepotrebuje ďalších architektov kompromisov so svetom, ale pastierov, ktorí sa neboja pripomenúť, že pravda nie je predmetom vyjednávania. Kardinál Zen takýmto pastierom zostáva. A jeho návrh dopriať niektorým predstaviteľom synodálneho procesu dlhé prázdniny možno chápať aj ako celkom láskavé upozornenie, že občas je pre dobro Cirkvi užitočnejšie, keď sa niektorí jej hodnostári venujú odpočinku na slobode než neustálym otravným reformám.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com

PDF (formát pre tlač)