Katolíci na Ukrajine sa sťažujú, že sú občanmi druhej kategórie a že im nechcú vrátiť ich chrám v Kyjeve. Aký je vlastne reálny stav katolíkov na Ukrajine?

4. septembra 2025  

Cirkev História Politika Spoločnosť
  Komentár

Napriek rozšírenej predstave medzi niektorými slovenskými katolíkmi, že Ukrajina je životodarnou oázou gréckokatolíckej komunity (a možno aj rímskokatolíckej), ktorá má v danej krajine podľa ich predstáv tvoriť značnú časť obyvateľstva, tvorí táto komunita len marginálnu, niekoľko percentnú minoritu.

Situácia ohľadom zisťovania reálneho počtu katolíkov na Ukrajine, a teda zistenia pravého stavu, je o to bizarnejšia, že posledné (a jediné!) sčítanie obyvateľstva na Ukrajine prebehlo v roku 2001 (!) a odvtedy sa všetky údaje o obyvateľstve vyťahujú z rôznych prieskumov a „odborných“ analýz, najčastejšie z Centra Razumkov. Sčítanie, ktoré malo prebehnúť v roku 2011 bolo odložené kvôli „ekonomickým, politickým a občianskym problémom“ a odvtedy sa už nikdy neuskutočnilo.

https://en.wikipedia.org/wiki/Next_Ukrainian_census

Z toho dôvodu je preto na internete možné nachádzať rôzne „odborné odhady“ počtu príslušníkov rôznych náboženstiev na Ukrajine, ktoré vzájomne nesedia. Lenže, čo je ešte prekvapivejšie – údaje o počte príslušníkov jednotlivých náboženstiev sa nenachádzajú ani v oficiálnom ukrajinskom dokumente o sčítaní z roku 2001!!!

https://2001.ukrcensus.gov.ua/d/mono_eng.pdf

Je možné, že autor tohto článku trpí sivým zákalom alebo pokročilým štádiom demencie, ale ani po pomalom listovaní v horeuvedenom materiáli sa mu nepodarilo nájsť údaje o náboženstve. Je preto o to prekvapujúcejšie, že umelá inteligencia síce na internete uvádza v tomto smere údajné výsledky sčítania z roku 2001, ale reálne pritom predkladá údaje zase len z Wikipédie, konkrétne z „prieskumu“ Centra Razumkov, ktorý bol v roku 2018 vykonaný za prispenia nemeckej Nadácie Konráda Adenauera:

https://razumkov.org.ua/uploads/article/2018_Religiya.pdf

Koľko vlastne bolo reálne jednotlivých príslušníkov náboženstiev na Ukrajine v roku 2001? A koľko ich je dnes?

Samotné súčasné odhady pôsobia oproti počtom uvádzaným z obdobia tesne po roku 2001 ako neadekvátne nafúknuté a len sťažka zodpovedajúce realite krajiny, v ktorej došlo k masívnej emigrácii, úpadku natality a úbytku obyvateľstva rádovo v miliónoch obyvateľov. Najlepšie asi bude, pokiaľ sa budeme držať dát, ktoré v roku 2004 uviedla Encyklopédia Britannica: gréckokatolíci tvoria 6 % obyvateľstva Ukrajiny a rímskokatolíci 1 % obyvateľstva.

https://www.britannica.com/place/Ukraine/Languages

Vtedajšie neúprosné údaje (ktoré sú však zrejme tiež len odbornými odhadmi alebo prieskumami) uvádzajú navyše nelichotivé číslo 42,5 % obyvateľov bez vyznania a len 46 % pravoslávnych, čo ostro kontrastuje so súčasnými odhadmi z roku 2024, ktoré ktovie odkiaľ zistili, že bez vyznania je na Ukrajine len 10 % a pravoslávnych 72 %. Kedy sa podaril tento úžasný výkon, ktorý je v príkrom rozpore so všetkými trendmi v oblasti kresťanstva v Európe a ktorý celkovo príliš nezodpovedá tomu, čo sa môže bežný čitateľ dočítať o Ukrajine ohľadom sexuálnej morálky? O tom sa môžeme len dohadovať. Pokiaľ samozrejme daným číslam budeme veriť…

V každom prípade, či už je katolíkov (takých či onakých) na Ukrajine 7 % alebo 9 %, ich situácia je zrejme veľmi podobná tej v Rusku, ak nie ešte horšia. Najnovšie sťažnosti ukrajinských rímskokatolíkov by tomu v podstate nasvedčovali.

Kauza sa týka katolíckej komunity v Kyjeve, ktorá sa sťažuje, že je štátom a obyvateľstvom vnímaná ako združenie občanov druhej kategórie:

https://pch24.pl/katolicy-na-ukrainie-obywatelami-drugiej-kategorii-apeluja-do-rzecznika-praw-obywatelskich-o-zwrot-kosciola/

Už vyše tridsať rokov sa domáha navrátenia Chrámu svätého Mikuláša, ktorý jej odňali v roku 1938 ukrajinskí komunisti, integrálna súčasť komunistov sovietskych – a stále nič. A pritom už v roku 2005 nariadil ukrajinský prezident, aby bol kostol prevedený späť do majetku miestnych rímskych katolíkov!

https://en.wikipedia.org/wiki/St._Nicholas_Roman_Catholic_Church,_Kyiv

Katolíci poukazujú na to, že majú tri súdne rozhodnutia, ktoré označujú „dlhodobú nečinnosť štátnych orgánov za nezákonnú“ a nariaďujú Ministerstvu kultúry, ktoré je od roku 1939 majiteľom cirkevného objektu, aby ho vrátilo. A nič…

V tejto súvislosti sa 2. septembra 2025 stretli biskup Vitalij Kryvytskyj SDB, z Kyjevsko-žytomyrskej diecézy a farár farnosti sv. Mikuláša v Kyjeve, o. Paweł Wyszkowski OMI, spolu aj so zástupcami farskej rady, s Dmytrom Lubinecom, ombudsmanom pre ľudské práva Ukrajiny. Osobne mu doručili list, v ktorom ho komunita žiada, aby prešetril konanie Ministerstva kultúry a strategickej komunikácie Ukrajiny („strategickej komunikácie“ – čiže niečo ako úrad propagandy) týkajúce sa porušovania práv veriacich a aby podnikol kroky na zabezpečenie vykonania súdneho rozhodnutia.

„Odkedy súd nariadil Ministerstvu kultúry a strategickej komunikácie Ukrajiny, aby prestalo nečinne postupovať v otázke vrátenia kostola a vykonalo rozhodnutie súdu v mene spravodlivosti, uplynulo viac ako šesť mesiacov, ale ministerstvo v tejto veci stále nepodniklo žiadne kroky. Nevykonanie rozhodnutia súdu predstavuje flagrantné porušenie nášho ústavného práva na súdnu ochranu a podkopáva autoritu Ukrajiny ako právneho štátu,“ poznamenal na začiatku stretnutia s ombudsmanom správca farnosti o. Paweł Wyszkowski OMI.

Ordinár Kyjevsko-žytomyrskej diecézy, biskup Vitalij Kryvytskyj, zdôraznil: „Rád by som vám pripomenul, že Rada Európy už dvakrát vydala Ukrajine príkaz vrátiť veriacim náboženské budovy, čo je podmienkou vstupu Ukrajiny do Európskej únie.“ A dodal: „My, ako katolícki biskupi Ukrajiny, všade v zahraničí popierame informácie, že na Ukrajine prebieha náboženské prenasledovanie, ale potom mi pripomenú: čo je v hlavnom meste Ukrajiny, s vaším Kostolom svätého Mikuláša?“

– Čiže, ak tomu dobre rozumiem: to „popieranie“ nie je pravdivé?

Ombudsman pre ľudské práva Dmytro Lubinec uviedol, že „celá vláda nesie zodpovednosť za to, že ministerstvo nevykonalo rozhodnutie súdu“, a je hlboko zarmútený nad pretrvávajúcou situáciou.

Komunita veriacich pripomenula, že kostol, postavený z katolíckych prostriedkov v roku 1909, zhabali v roku 1938 sovietske úrady. Budova, teraz v schátranom stave, je stále právne vo vlastníctve Národného domu organovej a Komornej hudby Ukrajiny (NDMO i KU), ktorý nepodniká žiadne kroky na jej záchranu.

„Je zvláštne, že pokiaľ ide o dôkladnú záchranu kostola alebo aspoň vykonanie minimálnych prác, ako je odstránenie rastlín z fasády alebo oprava strechy kostola, NDMO a KU nemajú finančné prostriedky. Majú však značné zdroje nato, aby si najali právnikov, ktorí by podnikli právne kroky proti farnosti a zabránili jej vráteniu právoplatným majiteľom,“ zdôraznili zástupcovia farnosti.

Otázkou zostáva: Odkiaľ majú tieto zdroje? Kto ich mocensky podporuje? Komu prekáža, aby sa schátraný kostol vrátil katolíkom a nechávajú ho radšej ďalej chátrať?

Súdny čitateľ si odpovie sám. A zrejme prestane veriť idealizovaným rozprávkam o priaznivej situácii katolíkov na Ukrajine, či dokonca o ich vplyve…

Branislav Michalka

Zdroj: PCH24, KAI, sprievodný obrazový materiál, zdroj – wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)