15. júna 2026
Boli kedysi časy (ale už dávno skončili), keď sa katolícke teologické fakulty zaoberali predovšetkým katolíckou teológiou a obranou katolíckej viery. Tejto obrane sa venovala teologická disciplína – katolícka apologetika, ktorá sa však v rámci salámovej metódy transformácie najprv po II. vatikánskom koncile premenovala na „fundamentálnu teológiu“, aby už nepôsobila tak „netolerantne“, ako to koniec-koncov vie aj banálna Wikipédia:
„Apologetika prešla po II. vatikánskom koncile (1962 – 1965) zásadnou premenou. Od tradičnej, často útočnej obhajoby cirkevných dogiem sa posunula k fundamentálnej teológii. Dôraz sa presunul z logického presviedčania na dialóg so sekularizovaným svetom, hľadanie spirituality a reflexiu viery v modernej spoločnosti.“
No a nakoniec sa aj tá fundamentálna teológia postupne rozplynula v hmlistom a synkretickom „medzináboženskom dialógu“, v rámci ktorého už teraz nie je ľuďom celkom jasné, prečo by vlastne mali byť katolíckymi kresťanmi, keď:
1. do Neba vedú rôzne cesty;
2. Peklo je možno prázdne (viď pápež František);
3. Boh miluje všetkých takých, akí sú (viď pápež František);
4. Boh si želá mnohosť náboženstiev (viď pápež František v dokumente o všeľudskom bratstve z Abú Zabí).
Načo byť potom práve katolíkom, ak sa môžem dostať do Neba aj ako moslim, žid, hinduista či animista, LGBTQ aktivista aj transgenderová drag queen? Len z iracionálneho rozhodnutia v duchu pestrej ponuky na pluralitnom trhu ideí a náboženstiev: lebo toto sa mi (práve) páči?
Lenže súčasná realita dôvodov, prečo byť vlastne katolíkom, má ešte jeden rozmer, ktorému nechýba istá komika. Nepochybne, predstavitelia súčasných katolíckych inštitúcií (aj v Nemecku či Belgicku) majú záujem o nejakých katolíkov. Katolíkmi sme však pravdepodobne hlavne nato, aby sme mohli svojimi milodarmi podporovať rôzne teologické fakulty a cirkevné inštitúcie, ktoré nás za to odmenia relativizmom a podkopávaním našej viery. V týchto inštitúciách po celom svete veselo báda za peniaze katolíckeho plebsu „osvietená“ elita, ktorá ohŕňa nos a pohoršuje sa nad jeho ľudovou zbožnosťou, rigiditou, tmárstvom, zastaranosťou, netoleranciou a dogmatickosťou. Nad jeho peniazmi už až tak nie…
Rovnako ako časy apologetiky sú preč aj časy, keď sa slovenskí katolíci nádejali, že ich čaká nejaká bližšie nešpecifikovaná úloha záchrancov európskej kresťanskej viery, ktorú im prorokoval Ján Pavol II. Všetko nasvedčuje tomu, že Slováci budú radi, ak sa im podarí zachrániť aspoň vlastnú vieru na Slovensku. Ich vývoj za posledných 15 rokov ukazuje, že doháňajú míľovými krokmi všetko to, čo im z pokoncilového rozkladu na Západe doteraz unikalo. Na čele týchto trendov stojí nová „osvietená“ elita, ktorá načerpala vedomosti zo západného žriedla pokroku a teraz šíri na slovenských teologických fakultách nové evanjelium dialógu a načúvania.
O tom, že Teologická fakulta Trnavskej univerzity patrí k lídrom v danom trende nemusíme pochybovať. Vo svojich radoch má takých zaslúžilých exponentov progresivizmu, ako je napr. teológ Jozef Žuffa, ktorý kandidoval za stranu Progresívne Slovensko, propaguje LGBT aktivizmus a medzináboženský dialóg:
https://christianitas.sk/z-katedry-katolickej-pastoralnej-teologie-do-progresivneho-slovenska/
Najnovšie dokonca potešila Teologická fakulta Trnavskej univerzity všetkých katolíkov tým, že im sprostredkovala online rozhovor s otcom Jamesom Martinom SJ, známym heterodoxným propagátorom LGBT katolicizmu:
O tom, že nejde o náhodné výstrelky, ale o trvalý a jasne vyprofilovaný modernistický trend, svedčí aj najnovšia správa z Trnavskej univerzity, ktorá medzináboženský dialóg s nekresťanskými náboženstvami už považuje za neodlučiteľný štandard. Aby sa tento štandard štrukturálne a inštitucionálne ešte pevnejšie a trvalo ukotvil, spúšťa fakulta projekt Centrum dialógu:
https://tf.truni.sk/stretnutia-nostra-aetate
„Teologická fakulta Trnavskej univerzity v Bratislave pokračuje v rozvíjaní dialógu ako jednej z línií svojho akademického, cirkevného a spoločenského pôsobenia. Na fakulte sa uskutočnilo pracovné stretnutie so zástupcami občianskeho združenia Spoločná cesta, ktoré sa venuje vzdelávaniu, kultúre a dialógu medzi ľuďmi rôznych náboženských tradícií.“
– Dodajme len, že občianske združenie Spoločná cesta vám ponúka, okrem atraktívnych kurzov turečtiny (ktorú už občania Karpatskej kotliny od roku 1683 predsa len trochu pozabudli), pestrú paletu náboženského trhu a multikulturalizmu na Slovensku. Takže katolíci, ktorí podporujú Teologickú fakultu v Trnave, si paradoxne predplácajú napomáhanie infiltrácie Slovenska nekresťanskými náboženstvami, za pomoci osvietených teológov:
https://www.spolocnacesta.sk/zijemenaslovensku.html
A to všetko samozrejme „v duchu koncilu“, ktorý je neuchopiteľný a fluidný, takže sa zaň a doň vmestí čokoľvek: od Čenstochovej s Jánom Pavlom II. až po Krišnu, ako sme nedávno videli u maďarského kalvínskeho „benediktína“:
„Fakulta a Spoločná cesta uvažujú o príprave viacerých spoločných podujatí na pôde fakulty v duchu deklarácie Druhého vatikánskeho koncilu Nostra aetate. Stretnutia by mali vytvoriť priestor pre rozhovor kresťanov, židov a moslimov o témach, ktoré sa dotýkajú viery, spoločnosti, vzájomného porozumenia a spoločného dobra.“
Fakulta má v podobnej činnosti bohatú prax už z minulosti:
„Pripravovaná spolupráca nadväzuje na doterajšie aktivity fakulty v oblasti medzináboženského dialógu, židovsko-kresťanských štúdií, projektu Otvárame dvere a študijného programu Náboženská a kultúrna mediácia. Súvisí aj s formujúcou sa myšlienkou Centra dialógu, ktoré má prepájať akademické prostredie, náboženské komunity a spoločenské témy.“
https://www.otvaramedvere.sk/ https://tf.truni.sk/mediacia
„Vzdelávací program Otvárame dvere vznikol v roku 2013 ako cyklus verejných prednášok v bratislavskej synagóge a neskôr pokračoval ako projekt Židovsko-kresťanských štúdií na Teologickej fakulte Trnavskej univerzity, v spolupráci so Židovským kultúrnym inštitútom a Historickým ústavom SAV.“
– Je vskutku potešujúce, že katolícke teologické fakulty síce už nemajú odbor katolícka apologetika, avšak zato sú budúci kňazi, katechéti a katechétky podrobne oboznamovaní/-né v synagóge o pokresťanskom judaizme. V správe sa dokonca nachádza sekcia s názvom „Židovsko-kresťanská línia na fakulte“. Aspoň vieme, aká je jedna z „línií“, ktoré fakulta presadzuje…
Centrum dialógu je však len ďalší krok, ako uvádza fakulta:
„Centrum dialógu ako ďalší krok: Pripravované stretnutia so Spoločnou cestou sú súčasťou širšieho úsilia fakulty rozvíjať dialóg medzi akademickým prostredím, náboženskými komunitami a verejným priestorom. Centrum dialógu má túto líniu postupne systematizovať a vytvoriť pre ňu stabilnejší rámec.“
Čo bude na konci tohto úsilia? To nie je ťažké si domyslieť, stačí sa ísť pozrieť na podobné fakulty do Nemecka, Rakúska, Francúzska alebo Belgicka. Prednášajú na nich moslimskí muftiovia, židovskí rabíni, hinduistickí guruovia či ctitelia mamičky Pachamamy. Len tú pôvodnú katolícku apologetiku by ste tam už márne hľadali.
To však samozrejme nevadí, hlavne nezabudnite poslať peniaze…
Branislav Michalka
Zdroj: tf.truni.sk, titulný ilustračný obrázok, zdroj – Easy Peasy AI
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
