22. septembra 2026
Benátsky patriarcha Francesco Moraglia vyhlásil, že moslimovia majú „právo“ na vhodné miesto na bohoslužbu, a vyzval na „pokračovanie dialógu“, ktorý má zmierniť „napätie“ vo vzťahoch s moslimskými imigrantmi.
zdroj: snímka obrazovky, youtube.com
Arcibiskup Francesco Moraglia, patriarcha Benátok, sa 14. septembra vyslovil za navrhovanú výstavbu mešity v Mestre, pevninskej časti Benátok. Podporil vytvorenie miesta, kde by sa moslimovia mohli modliť – za predpokladu, že projekt bude rešpektovať „talianske zákony, ústavu a práva žien“. Moraglia zároveň vyzval na dialóg medzi úradmi a miestnou moslimskou komunitou.
„Všetci máme právo mať vhodné miesto, kde sa môžeme modliť,“ povedal Moraglia. „Existuje právo na náboženskú slobodu a zároveň existuje právo očakávať, že všetky náboženstvá budú rešpektovať základné práva každého človeka, najmä tých najzraniteľnejších. Myslím pritom predovšetkým na ženy.“
„Je potrebné rozlišovať politiku od náboženstva bez toho, aby sme ich od seba oddeľovali,“ uzavrel benátsky patriarcha.
Navrhovaná mešita je určená moslimskej komunite v Mestre vrátane početnej miestnej bangladéšskej komunity. Projekt sa stal predmetom sporu medzi komunitou a samosprávou Benátok. Mestské úrady uviedli, že sú otvorené dialógu, zároveň však pred schválením projektu požadujú dôkazy o skutočnej integrácii komunity.
V Taliansku, a najmä v regióne Benátsko, však v posledných mesiacoch rastie napätie v súvislosti s masovou imigráciou. Rozšírený je názor, že časť prisťahovaleckej populácie, predovšetkým z Afriky a Ázie a často moslimského vierovyznania, je spojená s nárastom kriminality a narúšaním verejného poriadku. Mnohí miestni obyvatelia sa zároveň domnievajú, že polícia a súdy na tieto trestné činy nereagujú dostatočne.
Mestre sa nedávno ocitlo v centre verejnej diskusie aj pre kontroverziu na miestnej škole – komplexnom vzdelávacom inštitúte Caio Giulio Cesare. Údaje zverejnené v posledných dňoch ukazujú, že v niektorých triedach tvoria žiaci bez talianskeho občianstva až 98 percent všetkých žiakov. Podľa správ miestnych médií napätie medzi Talianmi a prevažne bangladéšskymi prisťahovalcami prispelo k výraznej fluktuácii pomocného a administratívneho personálu školy. Situáciu ďalej komplikuje výrazná jazyková bariéra, keďže mnohí žiaci z prisťahovaleckých rodín a ich rodičia ovládajú taliančinu iba slabo alebo vôbec.
V noci zo 17. na 18. septembra bol pred školou vyvesený transparent s nápisom: „Vaša integrácia je našou marginalizáciou“. Bol namierený proti rodinám prisťahovaleckých žiakov. Incident okamžite odsúdili odbory, ľavicové politické skupiny a združenia, organizácie sociálnych aktivistov, ale aj miestna katolícka cirkev.
Patriarcha Moraglia vydal 19. septembra vyhlásenie po tom, ako sa v parku, kde sa moslimovia zhromažďujú na modlitby, a pred školou Giulio Cesare objavili protiislamské nápisy. Atmosféru v meste označil za čoraz väčšmi poznačenú „napätím, odporom a netoleranciou“ a opätovne vyzval na „pokračovanie dialógu“.
Pohľad katolíckej tradície
Obhajoba občianskej náboženskej tolerancie pre moslimov sama osebe samozrejme neznamená, že katolícky biskup uznáva islam za pravdivé náboženstvo. Pokiaľ teda chápe náboženskú slobodu predovšetkým ako ochranu človeka pred donucovaním a ak zároveň výslovne hovorí, že tým zostáva nedotknutá katolícka náuka o povinnosti človeka hľadať náboženskú pravdu. Katolícke učenie totiž spája občiansku toleranciu vierovyznania s povinnosťou hľadať pravdu a pripomína „spravodlivé hranice verejného poriadku“.
Z pohľadu katolíckej tradície však možno položiť inú otázku: je úlohou katolíckeho biskupa aktívne vystupovať ako podporovateľ výstavby mešity? Pastier Cirkvi má predovšetkým hlásať Krista, starať sa o spásu duší a chrániť katolícku vieru. Rešpektovanie občianskych práv moslimov preto nie je totožné s povinnosťou cirkevnej hierarchie podporovať rozširovanie islamských náboženských inštitúcií. Dokonca aj Dignitatis humanae, na ktorú sa často odvoláva moderný medzináboženský dialóg, začína vyznaním, že pravé náboženstvo sa nachádza v katolíckej a apoštolskej Cirkvi a že Kristus jej zveril poslanie prinášať ho všetkým národom.
Moragliova poznámka o rešpektovaní talianskeho práva a práv žien pritom otvára legitímnu otázku reciprocity a integrácie. Ak sa od európskej spoločnosti požaduje plná sloboda pre moslimské komunity, katolík môže rovnako dôsledne požadovať náboženskú slobodu pre kresťanov v krajinách, kde tvoria menšinu.
A napokon, dialóg nemôže nahradiť evanjelizáciu. Pokojné spolužitie, odmietnutie násilia či ponižovania imigrantov a ochrana ich ľudskej dôstojnosti sú jedna vec; náboženský indiferentizmus je vec druhá. Katolícka odpoveď moslimovi nemôže znieť iba: „Nájdime vám vhodnejšiu mešitu“, ale predovšetkým: rešpektujem vašu ľudskú dôstojnosť a občiansku slobodu, no zároveň verím, že plnosť pravdy a spásy je v Ježišovi Kristovi. Práve spojenie spravodlivosti voči človeku s otvoreným svedectvom o Kristovi by malo byť charakteristickým znakom katolíckeho postoja.
Na záver sa však ponúka aj jedna nepríjemná otázka. Keď je patriarcha Moraglia taký tolerantný, otvorený dialógu a synodálne rozkonárený voči moslimom, kedy sa s rovnakým zápalom začne zastávať práv tradičných katolíkov a ich možnosti pokojne sláviť tradičnú svätú omšu? Ak považuje za potrebné verejne obhajovať právo moslimov na dôstojné miesto modlitby, bolo by logické očakávať, že rovnako rozhodne vystúpi proti obmedzovaniu vlastných katolíckych veriacich. Inak sa nevyhnutne natíska otázka, či sa „dialóg“ a „tolerancia“ neuplatňujú selektívne – a či tradičný katolík nemá v tomto zvláštnom rebríčku náboženskej citlivosti napokon menšiu hodnotu než moslim.
Branislav Krasnovský
Zdroj: lifesitenews.com, titulný obrázok, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
