3. januára 2025
Juan Martínez Montañés (1568–1649) bol významný španielsky barokový sochár, známy svojimi sochami z dreva, ktoré sa vyznačujú mimoriadnou precíznosťou spracovania, realistickým zobrazením a duchovnou hĺbkou. Patril k najznámejším barokovým sakrálnym katolíckym sochárom a sám aj žil nesmierne zbožným životom. Prakticky celé jeho dielo má náboženský charakter, výnimkou je poprsie španielskeho panovníka Filipa IV., podľa ktorého robili Taliani profil panovníka na jeho jazdeckú sochu, ktorá sa dnes nachádza v Madride (bližšie o nej v článku nižšie).
Pár životopisných údajov namiesto úvodu
Narodil sa v roku 1568 v meste Alcalá la Real, jeho rodičia boli zbožní Sevillčania. Pochádzal zo šiestich detí, Juan bol jediný chlapec. 16. marca 1568 bol pokrstený vo farskom kostole Santo Domingo de Silos a v roku 1579 sa celá rodina presťahovala do Granady, kde sa stal žiakom sochára Pabla de Rojas, ktorý mal na jeho tvorbu nesmierny vplyv.
zdroj: wikimedia commons, Museo del Prado
Pablo de Rojas (1549–1611), španielsky sochár a predstaviteľ katolíckeho manierizmu a raného baroka, je považovaný za zakladateľa španielskeho sakrálneho barokového sochárstva. Vyrastal a pôsobil v Granade, špecializoval sa najmä na náboženské motívy, vytvoril množstvo sôch Krista, Panny Márie a svätých. Jeho diela boli určené predovšetkým pre sprievody „Semana Santa“ (Veľkonočný týždeň), jedného z najtradičnejších španielskych sviatkov dodnes (to sú tí Španieli v maskách, o ktorých svojho času môj vtedy ešte maloletý syn povedal, že je to Ku Klux Klan 🙂 ).
zdroj: youtube.com
Pablo de Rojas bol jedným z prvých španielskych sochárov, ktorí zdôrazňovali realistické a expresívne prvky vo svojich dielach, tento realizmus sa stal charakteristickým znakom španielskeho baroka. Používal polychrómované drevo, čím sa mu podarilo dosiahnuť realistické efekty (krv, slzy, textúry látok).
Ovplyvnil celú generáciu španielskych sochárov, ako sám spomínal, bolo pre neho radosťou učiť Juana Martíneza Montañésa, ktorý si svojho učiteľa tiež obľúbil. Žiaľ, množstvo jeho sôch už dnes neexistuje, pretože zhovädilí republikáni počas občianskej vojny v Španielsku mnohé z jeho sakrálnych sôch vo svojej satanskej nenávisti ku kresťanstvu zničili.
Ovplyvnil celú generáciu sochárov vrátane svojich nasledovníkov. Svojou prácou pripravil cestu pre zlatý vek španielskej sakrálnej plastiky. Pablo de Rojas je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv španielskeho sochárstva a jeho vplyv presiahol obdobie manierizmu. Jeho práca prepojila neskorú renesanciu s barokom, čím sa stal základným pilierom pre rozvoj španielskej náboženskej plastiky. Dodnes je vnímaný ako kľúčová osobnosť v dejinách španielskeho umenia.
Pre Juana Martíneza Montañésa teda bolo veľkým šťastím, že sa mohol učiť práve u Pabla de Rojas. Z Granady sa vrátil do Sevilly, kde aj vytvoril väčšinu svojich diel, pričom podobne ako Pablo de Rojas aj on vtlačil nezmazateľnú pečať barokovému sochárstvu nielen v Španielsku, ale aj celej katolíckej Európe.
zdroj: youtube.com
Po skončení svojich učňovských rokov sa vrátil do Sevilly, kde sa natrvalo usadil. Sevilla sa stala centrom španielskeho baroka – žil tu Gaspar de Rage, synovec Rojasa, ako aj ďalší výnimočný barokový španielsky sochár Gaspar Núñez Delgado, známy svojím katolíckym zápalom a odhodlaním.
V roku 1587 sa v Seville oženil s Anou de Villegas vo farskom kostole San Vicente. Mal päť detí, ktoré vychoval v zbožnom duchu: Mariana (dominikánska mníška), Bernardino (františkánsky mních), José (diakon), Rodrigo a Catalina si založili rodiny a žili zbožným životom.
V roku 1588 uzreli svetlo sveta jeho prvé nádherné sochy, ktoré okamžite upútali pozornosť.
V mladosti mal obdobie, kedy sa nechával uniesť hnevom a následne trpel depresiami. V roku 1591 ho uväznili za jeho účasť na zabití istého Luisa Sáncheza, vo väzení zostal dva roky, až pokiaľ nezaplatil Sanchezovej vdove 100 dukátov. Dôvod sporu so Sanchezom nie je dodnes jasný. Ďalej už žil zbožným životom, v roku 1613 umrela jeho manželka Ana a v roku 1614 sa oženil s Catalinou de Salcedo y Sandoval, dcérou španielskeho maliara Diega de Salcedo a vnučkou sochára Michaela Adamasa. S druhou manželkou mal sedem detí: Fernanda, Marianu, Francisca, Anu Micaelu, José Ignacia, Teresu a Hermenegilda.
Ako bolo povedané, od vyššie spomenutého incidentu s Luisom Sanchezom už žil zbožným životom – čítal každý deň Sväté Písmo, študoval spisy sv. Terézie z Avily i svätého Jána z Kríža, v zbožnom katolíckom duchu vychovával s prvou aj druhou manželkou všetky deti.
V roku 1629 vážne ochorel a musel zostať na lôžku päť mesiacov, čo nesmierne bolestne znášal, pretože nemohol pracovať. V roku 1635 odišiel do Madridu, kde začal vytvárať poprsie kráľa Filipa IV., spoločne s ním maľoval panovníka španielsky barokový maliar Diego Velázquez. Poprsie a portrét poslúžili ako vzor pre jazdeckú sochu panovníka, ktorú vytvoril ďalší známy barokový sochár, Talian Pietro Tacca. Socha sa momentálne nachádza na Plaza de Oriente v Madride. Z obdobia madridského pobytu pochádza aj jeho portrét, ktorý namaľoval Diegô Velazquez.
zdroj: wikimedia commons
Montañésova tvorba
Ako už bolo povedané, Montañés väčšinu svojho života strávil v Seville, ktorá patrila v 16. a 17. storočí k najvýznamnejším umeleckým centrám Európy. Tu vytvoril svoje najdôležitejšie diela, pričom, ako už bolo spomenuté, jeho špecialitou boli polychrómované (farebne zdobené) drevené sochy.
Jeho diela vynikajú precíznym realistickým zobrazením ľudských postáv, dôrazom na výrazy tváre a anatomické detaily, ako aj zachytenie duchovnej atmosféry. Spolupracovať s ním bolo cťou pre každého umelca jeho doby a túto možnosť využili takí významní umelci ako Francisco Pacheco (učiteľ Diega Velázqueza), ktorí jeho sochy farbili.
Montañésove sochy sú mimoriadne realistické, pričom vyžarujú duchovnú a emocionálnu hĺbku. Zvládal dokonale proporcie a jemné línie, čím vytváral esteticky vyvážené diela. Jeho renesančné obdobie je krátke, zato jeho baroková tvorba je nádherná a je príkladom dynamického a emotívneho baroka. Montañésove diela dodnes zdobia chrámy a múzeá a sú považované za vrchol španielskeho barokového umenia. Jeho vplyv možno vidieť aj u neskorších španielskych umelcov, ktorí pokračovali v tradícii polychrómovaného sochárstva. Žiaľ, aj niektoré jeho sochy boli zničené počas besnenia anarchistov v španielskej občianskej vojne.
zdroj: wikimedia commons
K jeho najznámejším dielam patria:
Cristo de la Clemencia (Kristus milosrdenstva, 1603–1606), sevillská katedrála
Táto socha je považovaná za vrchol barokového sochárstva a zobrazuje Ukrižovaného Krista s výrazom neobvyklého pokoja a dôstojnosti. Kristova tvár vyjadruje milosrdenstvo a odovzdanie, čím sa odlišuje od dramatických zobrazení utrpenia v neskoršom baroku. Socha má dokonalé proporcie a vyniká anatomickým realizmom, je symbolom duchovnej hĺbky a emocionálnej harmónie. Polychrómiu vykonal Francisco Pacheco.
Immaculata Concepción (Nepoškvrnené počatie), sevillská katedrála
Jedna z najznámejších sôch Panny Márie. Je to symbolická a jemná interpretácia témy Nepoškvrneného počatia. Existuje niekoľko variácií týchto sôch, tá najkrajšia – Montañésova socha – sa nachádza tiež v sevillskej katedrále. Panna Mária je obklopená anjelmi, stojí na polmesiaci, čo je ikonografický symbol Nepoškvrneného počatia. Socha je nádherne realisticky prepracovaná, pôsobí harmonickým dojmom. Touto sochou Montañés ovplyvnil celú španielsku barokovú sochársku generáciu, ktorá podľa jeho vzoru Panny Márie začala vytvárať svoje sochy.
zdroj: wikimedia commons
San Jeronimo Penitente (Svätý Hieronym kajúcnik), Museo de Bellas Artes
Socha sa nachádza v sevillskom múzeu Museo de Bellas Artes. Montañés zobrazil svätca vynikajúco v póze duchovného vytrženia. Zo sochy cítiť dynamiku, dynamickú expresívnosť a zaujme aj anatomicky precízne a dokonale stvárnené telo sv. Hieronyma. Charakteristickým znakom je dynamická póza svätca, typická pre Montañésovu tvorbu.
zdroj: wikimedia commons, Museo de Bellas Artes, Sevilla
Nazareno de Pasión (Ježiš Nazaretský z Pašií)
Socha Krista nesúceho kríž na Golgotu je takisto nádherným Montañésovým dielom. Odborníkmi je vyzdvihovaná práve vďaka emotívnosti, ktorá priam srší z tejto sochy a realistickému stvárneniu. Z Kristovho výrazu vyžaruje hlboký smútok a súcit nad zradnými Židmi, ktorí volali po jeho ukrižovaní, pretože Kristus vedel, že čas odplaty pre Jeruzalem sa blíži a rímske légie (medzi nimi i moja obľúbená X. Legio Fretensis) o približne 30 rokov nenechajú z Jeruzalema kameň na kameni. Realistická polychrómia ešte viac zvýrazňuje dramatickosť celej sochy.
zdroj: wikimedia commons
San Juan Bautista (Sv. Ján Krstiteľ), Museo de Bellas Artes
Socha je umiestnená v Museo de Bellas Artes v Seville a patrí k tomu najlepšiemu, čo Montañés vytvoril. Základným znakom je barokový dynamizmus a spiritualita, výraz tváre odráža mystický aspekt a hlbokú zbožnosť Jána Krstiteľa. Pre sochu je typické jemné vypracovanie detailov, a to vrátane vlasov.
zdroj: wikimedia commons, Museo de Bellas Artes, Sevilla
Ecce Homo (Hľa, človek!), viaceré kostoly v Andalúzii
Umiestnenie: viaceré kostoly v Andalúzii. Montañés zobrazil Krista zmučeného a zbičovaného, stojaceho pred rímskym Pontiom Pilátom. Kristus má na hlave tŕňovú korunu, je spútaný, uväznený a zbičovaný. Montañésovi sa podarilo brilantne dosiahnuť intenzívnu emocionalitu u diváka, detaily ako krvácajúce rany, unavený pohľad a smútok evokujú u pozorovateľa súcit. Žiaľ, voľne šíriteľnú fotografiu tejto sochy sa mi nepodarilo nájsť, tak aspoň video s viacerými Montañésovými sochami a španielskym sprievodom počas svätého týždňa.
Santísimo Cristo de la Misericordia (Najsvätejší Kristus milosrdenstva), kláštor San Isidoro del Campo, Santipotence
Socha Najsvätejšieho Krista milosrdenstva sa nachádza v kláštore San Isidoro del Campo v Santipotence pri Seville. Ide o jednu z raných Montañésových sôch, ktorá ukazuje na jeho dokonalú znalosť anatómie a umeleckú zručnosť už v mladom veku. Takisto ukazuje schopnosť Montañésa zdôrazniť dramatickú expresiu vo svojej tvorbe so všetkými realistickými detailami.
zdroj: wikimedia commons, kláštor San Isidoro del Campo v Santiponce
Montañésove diela boli jedinečné svojím spojením technickej dokonalosti, emocionálnej hĺbky a duchovného posolstva. Väčšina jeho diel je dodnes vystavená v kostoloch a múzeách v Andalúzii, najmä v Seville. Navrhoval mnohé oltáre a sakrálne vybavenie, ktoré sú dodnes uchovávané v kostoloch a múzeách. Jeho tvorba zásadne ovplyvnila náboženské umenie v Španielsku a položila základy pre ďalších barokových sochárov, ako bol aj jeho žiak Alonso Cano.
zdroj: wikimedia commons
Rád by som oboznámil našich čitateľov aj s tvorbou Alonsa Cana (1601–1667), ktorý bol významným španielskym barokovým maliarom, architektom a sochárom a ktorého už počas jeho života začali označovať ako španielskeho Michelangela. Neviem však ako to bude časovo, pretože v najbližších týždňoch sa opäť budem venovať Müllerovým dejinám katolíckej Cirkvi.
Takže v krátkosti aspoň základné informácie. Architektúru učil Cana jeho otec Miguel Cano, maľovať sa učil u Francisca Pacheca a v sochárstve ho viedol práve Juan Martínez Montañés.
Od roku 1614 žil v Seville, ktorú však v roku 1638 musel opustiť – bol búrlivákom a mal súboj so španielskym barokovým maliarom Sebastianom de Llano y Valdes (1605–1677), tiež sevillským rodákom a žiakom známeho španielskeho barokového velikána Francisca de Zurbarán, ktorého takmer v súboji zabil (treba povedať, že by to bola veľká škoda pre barokový svet).
Po súboji v Seville odišiel do Madridu, stal sa obľúbencom španielskeho panovníka Filipa IV., ktorý mu dal niekoľko umeleckých objednávok. Kvôli intrigám musel odísť z Madridu do Valencie, no Filip IV. ho nakoniec poveril architektonickou výzdobou katedrály v Granade, na ktorej pracoval Alonso Cano až do konca svojho života. Fasáda katedrály je mimoriadne cenená kvôli originálnej výzdobe. Nádherná je i jeho Madona s dieťaťom z kostola Lebrija, ako i kolosálne súsošie sv. Petra a Pavla.
zdroj: wikimedia commons
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
