Každý deň dostávam sťažnosti na násilnosti a porušovanie práva –

3. marca 2026  

Cirkev Politika
  Prenasledovanie kresťanov

Počas uplynulého mesiaca izraelský bezpečnostný kabinet schválil rozsiahle zmeny, ktoré ovplyvnia nákup a využívanie pôdy na Západnom brehu. Palestínčania vrátane približne 1 % kresťanov žijúcich na Západnom brehu sa obávajú, že nové ustanovenia podporia výstavbu a rozširovanie izraelských osád a napokon znemožnia vznik palestínskeho štátu.

Prvé ustanovenie umožní jednotlivým Izraelčanom kupovať pôdu v Oblasti C, teda v 60 % územia Západného brehu, ktoré je podľa dohôd z Osla pod izraelskou správou. Dohody z Osla predstavujú sériu dohôd podpísaných v 90. rokoch medzi Izraelom a Organizáciou pre oslobodenie Palestíny s cieľom vytvoriť rámec palestínskej samosprávy a pripraviť cestu k mierovej dohode a dvojštátnemu riešeniu. Podľa týchto dohôd bol Západný breh rozdelený na tri administratívne oblasti: Oblasť A zahŕňa najmä veľké palestínske mestá ako Betlehem a Ramalláh a je pod palestínskou civilnou a bezpečnostnou kontrolou. Oblasť B zahŕňa mnohé palestínske mestá a dediny v centrálnej časti Západného brehu a je pod palestínskou civilnou správou a spoločnou izraelsko-palestínskou bezpečnostnou kontrolou. Oblasť C, ktorá obklopuje a oddeľuje oblasti A a B, zostáva pod plnou izraelskou civilnou aj bezpečnostnou kontrolou. A práve tu žije väčšina izraelských osadníkov.

Keď Izrael počas vojny na Blízkom východe v roku 1967 získal Západný breh od Jordánska, prevzal jordánske pozemkové predpisy, ktoré zakazovali jednotlivcom nepalestínskeho pôvodu kupovať nehnuteľnosti. To sa má teraz zmeniť. Druhé ustanovenie umožní izraelským úradom zakázať výstavbu v palestínsky spravovaných oblastiach Západného brehu (A a B), ak dospejú k záveru, že stavba by poškodila životné prostredie, vodné zdroje alebo archeologické dedičstvo. Doteraz boli tieto rozhodnutia v rukách Palestínskej samosprávy.

Zmeny si nevyžadujú parlamentné schválenie a môžu byť zavedené v priebehu dní či týždňov. Presadzovali ich pravicoví členovia bezpečnostného kabinetu, ktorí rovnako ako premiér Benjamín Netanjahu odmietajú vznik nezávislého palestínskeho štátu.

Minister financií Becalel Smotrič sa vyjadril bez obalu: „Časy, keď boli židovskí osadníci občanmi druhej kategórie (?!) podľa rasistických jordánskych zákonov, sa skončili. Normalizujeme život v Judei a Samárii, odstraňujeme byrokratické prekážky, bojujeme o pôdu, bojujeme v teréne a prehlbujeme našu kontrolu nad celou krajinou Izrael.“

Judea a Samária je biblické označenie Západného brehu

Podporovatelia novej politiky tvrdia, že ide o dávno potrebný krok, keďže dohody z Osla dali Izraelu právo spravovať Oblasť C. Zároveň odmietajú označenie Izraela za okupačnú mocnosť, keďže územie získal v obrannej vojne a keďže východný Jeruzalem a Západný breh považujú za súčasť biblickej a historickej vlasti židovského národa.

Advokát Marc Zell uviedol, že pred týmto návrhom bol predaj a nákup pôdy v Judei a Samárii riadený prevažne jordánskym právom a Izrael sa riadil medzinárodným právom týkajúcim sa „vojenskej okupácie“.

Kým jordánske zákony budú naďalej platiť v oblastiach A a B (dokedy?), nová politika umožní jednotlivým Židom v Oblasti C kupovať pôdu od Palestínčanov, čo sa doteraz dialo tajne a nelegálne. Podľa palestínskeho práva je predaj nehnuteľnosti Židovi zločinom trestaným smrťou. Zell uviedol, že Palestínčania sa snažia poškodzovať a vymazávať starobylé židovské väzby na Západný breh a východný Jeruzalem, preto je ochrana týchto miest zásadná.

Hagit Ofranová z mimovládnej organizácie Peace Now vyhlásila, že požadovanie písomného dôkazu vlastníctva pôdy v Oblasti C predstavuje „akt izraelskej suverenity“, ktorý by dočasná okupačná správa nemala vykonávať. Upozornila tiež na nepresnosti v registrácii vlastníctva pôdy z čias Osmanskej ríše, Britov a Jordánska, čo môže mnohým Palestínčanom znemožniť preukázať vlastníctvo. V takom prípade môže izraelská vláda vyhlásiť „pôdu bez majiteľa“ za „štátnu pôdu“. „Táto pôda je takmer vždy využívaná pre Izraelčanov, nie Palestínčanov,“ povedala.

Kardinál Pierbattista Pizzaballa, latinský patriarcha Jeruzalema, sa k reformám zatiaľ nevyjadril, no vyjadril obavy z postupného oslabovania palestínskych práv. „Máme 23 farností na Západnom brehu a každý deň dostávam žiadosti o pomoc kvôli porušovaniu práv a násilnostiam, ale nevieme, na koho sa obrátiť,“ uviedol.

Farár Bashar Fawadleh z obce Tajbeh označil reformu za jedno z najnebezpečnejších rozhodnutí od roku 1967. „Ľudia to vnímajú ako začiatok oficiálneho izraelského prevzatia Západného brehu,“ povedal. Upozornil na štyri hlavné obavy: oslabenie právomocí Palestínskej samosprávy, rozširovanie osád, prevzatie kontroly nad svätými miestami ako Hrob patriarchov v Hebrone a zabavenie palestínskej pôdy bez preukázaného vlastníctva.

„Toto rozhodnutie nie je len politické. Priamo ovplyvňuje životy ľudí. Pracovníci sa nedostanú do práce, študenti do škôl, farmári na polia. To bude motivovať našich ľudí odísť,“ varoval. Anton Salman, bývalý starosta Betlehema, uviedol, že v regióne zostáva len približne 30 000 kresťanov popri 220 000 moslimoch. Dlhodobý exodus kresťanov spôsobili vojny, extrémizmus a túžba po stabilite. „Teraz sa situácia už len zhorší,“ predpovedal.

Link

Embed

Copy and paste this HTML code into your webpage to embed.

Pohľad katolíckej Cirkvi na úbytok kresťanov vo Svätej zemi

Tradičný katolícky pohľad na úbytok kresťanov vo Svätej zemi vychádza z jednej základnej skutočnosti: kresťania tam nie sú „cudzím prvkom“, ale pôvodným kvasom. Cirkev sa zrodila v Jeruzaleme, Betleheme, Nazarete. Keď dnes z regiónu odchádzajú tisíce kresťanov, či už z Betlehema, Ramalláhu alebo iných miest Západného brehu, nejde len o demografický jav, ale o duchovnú ranu. Kresťania boli po stáročia mostom medzi svetmi: medzi Židmi a Arabmi, medzi Východom a Západom. Ich odchod znamená ochudobnenie náboženskej plurality, oslabenie miestnych farností, zatváranie škôl, zánik komunít, ktoré prežili Osmanskú ríšu, britský mandát, jordánsku správu aj izraelskú okupáciu. Katolík v tom vidí bolestný paradox: v krajine, kde sa zjavila plnosť Zjavenia, sa zmenšuje počet tých, ktorí ho vyznávajú.

Katolícka sociálna náuka zároveň zdôrazňuje právo národov na bezpečnosť, ale aj právo rodín na dôstojný život, prácu a vlastníctvo. Ak administratívne opatrenia Izraela, nech už sú motivované bezpečnosťou alebo ideologicky, vedú k obmedzovaniu pohybu, strate pôdy, nemožnosti preukázať vlastníctvo či ekonomickému tlaku, ktorý nepriamo núti ľudí emigrovať. Ide o morálne vážnu a negatívnu vec. V takom prostredí sa menšiny stávajú najzraniteľnejšími. Kresťania na Západnom brehu sú už dnes malým percentom populácie; každé ďalšie oslabenie ich právneho či ekonomického postavenia urýchľuje exodus, ktorý trvá už celé storočie.

Niektoré aspekty novej izraelskej politiky čiastočne pripomínajú arizačné zákony 30. rokov, čo určite vyvoláva otázniky. Historická arizácia znamenala systematické, rasovo motivované vyvlastňovanie židovského majetku s cieľom ich úplne vylúčiť zo spoločnosti. Súčasná situácia nie je síce úplne identická ani ideologicky totožná, no ak izraelský štát vedome vytvára právny rámec, v ktorom palestínske obyvateľstvo ťažšie preukazuje vlastníctvo a následne prichádza o pôdu v prospech izraelskej skupiny, rastie morálne riziko diskriminácie, podobne ako v prípade arizačných zákonov. Nejde o rovnicu „rovná sa“, ale ide jednoznačne o varovný signál. Dejiny 20. storočia učia, že právo môže byť použité aj ako nástroj presunu majetku a moci, ak nie je pevne viazané na spravodlivosť.

Treba sa vyvarovať extrémom. Nie je potrebné stáť ani na strane nacionalistickej eufórie, ani na strane ideologickej démonizácie, ale je potrebné postaviť sa na stranu princípu: pôda nie je len geopolitická karta, ale miesto života rodín, farností a cintorínov. Ak kresťania odchádzajú, lebo nemajú istotu budúcnosti, znamená to, že mier nie je skutočný. A bez spravodlivosti pre všetkých – kresťanov, moslimov i židov nebude ani trvalý pokoj v krajine, ktorá je svätá práve preto, že na nej zazneli Kristove slová.

Branislav Krasnovský

Zdroj: ncregister.com, sprievodný obrazový materiál, zdroj – snímka obrazovky, youtube.com; wikimedia commons

PDF (formát pre tlač)