KEĎ ODCHÁDZA ELITNÝ PROKURÁTOR
Neviem, čo si mám myslieť o abdikačnom liste prokurátora Matúša Harkabusa. Lepšie povedané neviem, čo si mám myslieť o intelekte autora tejto písomnosti.
Vysvetlím:
Po prvé, ľudia odchádzajú z práce každý deň. Nikto však nezverejňuje abdikačné listy cez médiá, Facebook, respektíve za asistencie nadácie Zastavme korupciu a podobne. Nikto okrem doktora Harkabusa. Naozaj naivne verí, že jeho hru neprekukneme? Matovičov Himmler Lipšic je poriadny sukin syn, ale propagandu robí na slušnej úrovni. Aspoň to sa od neho mohol Matúš Harkabus naučiť. Keďže sa nenaučil, teraz všetci vieme, že jeho list má byť potravou pre progresívnych občanov, zúčastňujúcich sa skupinových terapií v Bratislave na Námestí Slobody.
Po druhé, ľudsky rozumiem sklamaniu spojenému so zostúpením z piedestálu. Najmä v ostatných rokoch sa prokurátori ÚŠP vyhrievali v lúčoch slnka mediálnej slávy. Nová vláda prepísala prokurátorskú mapu, rovnako ako predchádzajúca vláda prepísala mapu súdnu, a je po sláve, pretože výberová príslušnosť a s ňou spojené ostro sledované prípady budú riešiť iní. Tiež rozumiem frustrácii pána Harkabusa z toho, že nebolo vyhovené jeho žiadosti o preradenie na krajskú prokuratúru. Rozumiem však aj argumentu Maroša Žilinku, ktorý tvrdí, že to nemôže urobiť, kým nebude mať voľné systematizované miesto na Krajskej prokuratúre v Žiline, kam sa s ohľadom na miesto trvalého bydliska pán Harkabus pýtal. Vôbec nerozumiem náreku pána Harkabusa, ponosujúceho sa, že jeho osobný problém sa nepodarilo vyriešiť v priebehu siedmich týždňov. Ak by generálny prokurátor ťahal podriadeného za nos sedem mesiacov, dali by sa jeho ponosy pochopiť, avšak v živote sústavy prokuratúry Slovenskej republiky existujú aj naliehavejšie problémy, ako je nespokojnosť (mimochodom sociálne dobre zabezpečeného) prokurátora generálnej prokuratúry SR s aktuálnym pracovným zaradením na medzinárodnom odbore.
Po tretie, úplne do kolien ma poslalo vyhlásenie Matúša Hrkabusa, že okrem už spomenutých boľačiek sa vzdáva funkcie prokurátora a už nemá záujem o preradenie aj preto, lebo námestníkom šéfa Krajskej prokuratúry v Žiline sa stal JUDr. Mgr. Martin Kováč z Okresnej prokuratúry v Martine, „s ktorým sa z môjho pohľadu tak rozchádzam v základných pohľadoch na spôsob pôsobenia a poslanie prokuratúry, že si neviem predstaviť svoje ďalšie pôsobenie na prokuratúre s ním ako mne nadriadeným prokurátorom“. To je naozaj neuveriteľné a zároveň oči otvárajúce vyhlásenie. Jednak preto, lebo dokumentuje, ako veľmi poniektorí prokurátori ÚŠP uverili predstave o svojej profesionálnej a azda aj morálnej nadradenosti nielen nad zvyškom populácie. A jednak preto, lebo pán Harkabus patrí do skupiny ostrých kritikov pomerov na špeciálnej prokuratúre za panovania JUDr. Dušana Kováčika, no počas jeho vedenia si zjavne vedel predstaviť svoje pôsobenie na prokuratúre s ním ako jemu nadriadeným prokurátorom. Nuž, v tom sa jeden ťažko vyzná, azda doktor Harkabus si najlepšie rozumie sám. Mimochodom, ak odôvodňuje náhly nezáujem o preradenie na krajskú prokuratúru nevôľou voči potenciálnemu nadriadenému, je zjavné, že Maroš Žilinka mu nechcel robiť prieky a časom by ho do Žiliny aj poslal. Preto sa musel doktor Harkabus poponáhľať s verejným istom na rozlúčku, lebo ak by konal o niečo neskôr, nemal by jeho podivný list požadovaný politický efekt.
A na záver treba spomenúť ešte jednu perličku. Doktor Harkabus ubezpečuje Maroša Žilinku, že „vo veci prípravy Vašej úkladnej vraždy som počas celej doby, keď som bol v nej činný, pristupoval podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia v súlade so stavom dôkazov“. No to by tak bolo, aby elitný špeciálny prokurátor konal podľa svojho najlepšieho bezvedomia a v rozpore s dôkaznou situáciou. Avšak žarty bokom a pridajme nadväzujúci citát: „V tejto súvislosti mi dovoľte Vám vysloviť úctu za vykonanú prácu na ÚŠP GP SR, aj vďaka ktorej ste sa dostali do ohrozenia života. Akokoľvek môžem byť kritický vo vzťahu k Vášmu výkonu funkcie generálneho prokurátora, ubezpečujem Vás, že môj kritický názor nemal absolútne žiadny vplyv na moju činnosť a výkon v tejto trestnej veci.“ Toto sú čo za reči? Akože Žilinka má padnúť na kolená a ďakovať Harkabusovi, že si plnil zákonnú povinnosť? A vôbec, prečo pociťuje doktor Harkabus potrebu pripomínať, že jeho výkon v spomínanej kauze nebol ovplyvnený žiadnymi osobnými zášťami? Ibaže by ovplyvnený bol a odchádzajúci prokurátor to maskuje veľmi nešikovne. Neviem. Viem len to, že takéto reči zvyknú trúsiť manipulátori. Vari pánovi Harkabusovi list na rozlúčku nediktoval Matovičov Himmler Lipšic? Či?
