Nebudem tu rozoberať niekoľkostoročnú minulosť ohľadom inkvizície, tú už rozobrali viacerí fundovaní historici, ale budem rozoberať cirkevnú problematiku od roku 1945 do dnešnej doby. Keďže som aj mnoho vecí publikoval, pričom doteraz mi nebolo preukázané, že by som si vymýšľal – klamal, pokúsim sa o toto zhodnotenie.
Začnem tým najtemnejším obdobím 50. rokov minulého storočia a odrazím sa citátom z knihy Jána Chryzostoma Korca Od barbarskej noci (1. diel), ktorá vyšla v roku 1990. Na strane 9 pod nadpisom Noc z 13. na 14. apríla 1950…, citujem: „Noc, ojedinelá za tisíc rokov kresťanstva na Slovensku a v Čechách. Noc, v ktorej naši vlastní ľudia, pohŕdajúc dejinami a ich duchovnou náplňou, vykonali to, čo neprišlo na myseľ ani Tatárom, ani tureckému panstvu, ani nikomu inému v predlhých dejinách nášho ľudu a národa. Noc, ktorá zostane navždy najtemnejšou a najbarbarskejšou nocou, a to nielen pre neslýchaný čin proti tisícom rehoľných sestier, ale aj pre neslýchaný čin, ktorý sa tým spáchal proti kultúre a duchovnosti nášho národa… Bola to noc, v ktorej boli zlikvidované všetky mužské rehole a ich kláštory.“
Toto obdobie – mám na mysli to od roku 1945 – bolo to najstrašnejšie a najzvrhlejšie, ktoré tu zaviedla stalinská diktatúra, ale hybnú silu tu tvorili bývalí konfidenti gestapa, arizátori, gardisti, neoľudáci, ktorí prevrátili kabáty, vstupovali do komunistickej strany, armády, bezpečnosti a vytvorili ŠtB. V tej dobe neboli vraždení a mučení na základe falošných obvinení len kňazi a rehoľné sestry, ale boli likvidovaní aj skutoční protifašistickí bojovníci, účastníci SNP, a hlavne tí protifašistickí bojovníci, najmä letci, ktorí zo Slovenska utiekli do Anglicka a Francúzska.
A práve v tomto najťažšom období tu začala vznikať a formovať sa podzemná cirkev. Táto elita vzdoru, viery a odvahy mala nielen veľký rešpekt pred Nebeským Otcom, ale sa stávala aj predĺženými rukami samotného Krista na Slovensku. Za zakladateľa možno považovať chorvátskeho kňaza a jezuitu Tomislava Kolakoviča, ktorý na Slovensko prišiel v roku 1943. V Bratislave založil spoločenstvo Rodina, vychoval prvú generáciu, naučil ich pracovať v malých utajených bunkách, čo sa stalo základným modelom fungovania podzemnej cirkvi. Medzi jeho prvých odchovancov patrili MUDr. Silvester Krčméry – s ktorým som mal česť spoznať sa počas môjho sporu s Mečiarom, pričom na výraz toho dobra, ktoré vyžarovalo z jeho tváre, sa nedá zabudnúť – a vdp. Vladimír Jukl. Spoločne vybudovali celoslovenskú sieť tajných spoločenstiev. Boli hlavnými mozgami Sviečkovej manifestácie.
Aby cirkev prežila likvidáciu kláštorov (Akcia K) a diecéz, bolo potrebné zabezpečiť tajné svätenia kňazov. Jána Chryzostoma Korca vysvätil tajne za biskupa ako 27-ročného Pavol Hnilica v auguste 1951, keď pred zatknutím ušiel na Západ. Aj keď kardinál Korec pracoval ako robotník a neskôr ako opravár výťahov, stal sa kľúčovým pilierom podzemnej cirkvi a tajne vysvätil desiatky kňazov.
Najväčší úspech Antikrista je, keď má na sebe cirkevné rúcho
Aj keď v minulom režime bol nezanedbateľný počet kňazov a cirkevných hodnostárov pod čižmou ŠtB, predsa mala vysoký kredit, hlavne zásluhou tých, o ktorých sa pojednáva aj v tomto článku. Keď sa po roku 1989 Slovensko dostalo pod čižmu fašistického a nacistického kapitalistického Antikrista, najortodoxnejšie svetové židovstvo začalo mať obavy, že to nebude mať vo svojej réžii. Bolo založené KDH, ktoré malo nielen oslabiť autoritu podzemnej cirkvi, ale aj zdiskreditovať samotné kresťanstvo na Slovensku a zabrániť potrestaniu tých najzvrhlejších zločincov, ktorí toto na kňazoch, rehoľníkoch, rehoľníčkach i podzemnej cirkvi páchali. Jeden z najväčších farizejov František Mikloško ako poslanec NR SR a bývalý tzv. disident pre agentúru SITA VYHLÁSIL – čo bolo uverejnené v Teletexte na STV1 15. 11. 2000, citujem – že november 1989 ZNAMENÁ JEDEN KARDINÁLNY PARDON CELÉMU KOMUNISTICKÉMU OBDOBIU, preto už nevidí dôvod, aby sme posudzovali 40-ročné obdobie komunizmu cez jeden prípad. Uviedol to V SÚVISLOSTI SO ZASTAVENÍM TRESTNÉHO STÍHANIA BÝVALÉHO PRVÉHO NÁMESTNÍKA FEDERÁLNEHO MINISTRA VNÚTRA ALOJZA LORENCA.
Takže František Mikloško, tento klon, ktorý obhajuje Lorenca, ktorý má na svedomí zavraždených, mučených a prenasledovaných kňazov, vrátane tých z podzemnej cirkvi, rehoľníkov a rehoľných sestier, JE V POZÍCII SPOLUVINNÍKA.
V denníku SME pod nadpisom Mikloško: Milujem škandály z 10. 1. 2005 sa nezabudol pochváliť, že boli prvá reformná vláda, ktorá demontovala komunizmus. Potom je tam aj toto: keď pôsobil v tzv. podzemnej cirkvi, kde od roku 1968 organizoval malé spoločenstvá študentov, podávali správy do zahraničia, organizovali púte a vydávali samizdaty, DOSTÁVAL PENIAZE ZO ZÁPADU. Štátna bezpečnosť o TOM VEDELA. Papier bol formálny, že pracuje na matematickom výskume pre nejakú počítačovú firmu.
V denníku SME 30. 8. 2004 na strane 17 pod nadpisom Disident Jukl: Odpustenie komunistom bola chyba, ktorý je označovaný za generála tajnej cirkvi, v úvode povedal, že odpustenie komunistom po revolúcii 1989 považuje za unáhlené. Na otázku: „Nepociťujete skepsu, keď šéf Štátnej bezpečnosti Alojz Lorenc spokojne chodí po ulici, pracuje pre najväčších finančných žralokov?“ odpovedal: „To, že bol prepustený, považujem za veľké politické faux pas.“ Na otázku: „Verejne odpustili komunistom práve vaši spoludisidenti Ján Čarnogurský a František Mikloško,“ odpovedal: „TO BOLA CHYBA. UNÁHLILI SA.“
Čo majú spoločné kardinál Korec a biskup Rudolf Baláž?
To, že obaja patria nielen medzi Kristovu čistotu, ale aj obaja v rámci svojho prenasledovania robili v robotníckych profesiách, len dokazuje ich výnimočnosť. Keď biskup Baláž stál na čele Konferencie biskupov Slovenska, vydali 3. 7. 1996 výzvu na riešenie demografickej situácie na Slovensku, ktorá sa čítala na druhý deň vo všetkých kostoloch. Štrnásť podpísaných katolíckych biskupov v nej zdôrazňuje, že V POSLEDNÝCH ROKOCH DOCHÁDZA NA SLOVENSKU K DOTERAZ NEVÍDANÉMU POKLESU PÔRODNOSTI. TENTO TREND JE TAKÝ PRUDKÝ A HLBOKÝ, ŽE BY PRI DLHŠOM PRETRVÁVANÍ MOHOL VÁŽNE OHROZIŤ I SAMOTNÚ EXISTENCIU NÁRODA. Ak by pôrodnosť bola taká nízka alebo nižšia ako v roku 1995, počas života jednej generácie by sa počet obyvateľov Slovenska ZREDUKOVAL o 20 až 25 percent a počas troch generácií o viac než polovicu. Apelujú na verejnú moc, parlament, prezidenta a vládu, ABY V RÁMCI SVOJICH PRÁVOMOCÍ REALIZOVALI TAKÉ ROZHODNUTIA, KTORÉ BY CHRÁNILI A PODPOROVALI ĽUDSKÝ ŽIVOT, DIEŤA A RODINU. (Takže toto bola vizitka gaunerov, hajzľov, parazitných darmožráčov okolo zloduchov Mečiara a Slotu, ktorí založili zločineckú a nesvojprávnu tzv. Slovenskú republiku, aby ju mohli nielen rozkradnúť pre svoj osobný prospech, ALE DOKONCA ROZKRÁDALI AJ TO, ČO BOLO URČENÉ NA DEMOGRAFIU, DETI A RODINU.)
Aj ďalší predseda Konferencie biskupov Slovenska, spišský diecézny biskup František Tondra, v súvislosti s nadchádzajúcimi Vianocami v roku 2003 verejne vyhlásil: „Som pohoršený nad tým, že naša spoločnosť je rozdelená na bohatých a chudobných, je mi ťažko z toho, že mnoho rodín v našej krajine žije v núdzi. Chcem pri tejto príležitosti apelovať aj na tých, čo sa v našej spoločnosti OD ROKU 1989 NESPRAVODLIVO OBOHATILI, ABY MYSLELI NA SVOJE SVEDOMIE A UVEDOMILI SI, ŽE OBRAŤ SPOLOČNOSŤ O PENIAZE SA ROVNÁ KRÁDEŽI. Správať sa nezodpovedne v politických a ekonomických funkciách je vecou svedomia. Obraciam sa preto na všetkých, ktorých sa to týka, aby sa spamätali a mysleli na to, že raz budú dávať odpočet zo svojho správcovstva, ako hovorí evanjelium.“
Keď Antikrist ovláda vedenie RKC
Pozrime sa do reality za posledných 20 rokov, keď vedenie RKC stratilo rešpekt pred samotným Nebeským Otcom. Názorne sa to prejavuje pri rôznych cirkevných slávnostiach, kde ortodoxní zločinci, zlodeji, parazitní darmožráči a masoví vrahovia cez vykrádanie zdravotníctva z ponovembrových vlád a parlamentov sú usádzaní do najprednejších stoličiek, a ešte im je aj žehnané, namiesto toho, aby im slovami banskobystrického biskupa Rudolfa Baláža bolo povedané: VON Z TOHTO POSVÄTNÉHO MIESTA, TU NEMÁTE ČO ROBIŤ, VY ANTIKRISTOVE PLODY.
Vladimír Pavlík
