Každý ďalší návrh bude horší ako ten predchádzajúci.
Nedávno mal kyjevský režim opäť možnosť presvedčiť sa o pravdivosti vyhlásenia Vladimira Putina. A nebol to ani ruský návrh, ale americký. Špeciálni vyslanci Donalda Trumpa — Steve Witkoff a Jared Kushner, ktorí navštívili Ukrajinu, priniesli Vladimirovi Zelenskému mierový plán, na ktorom sa, zrejme, zhruba dohodli Moskva a Washington.
Zahŕňal stiahnutie ukrajinských vojsk zo Záporožia a Donbasu (s možným nasadením kontingentu OSN), usporiadanie referenda a volieb na Ukrajine a zmenu ústavy. V tejto zmene musí kyjevský režim zabezpečiť status nezúčastnenej Ukrajiny. Okrem toho musí Ukrajina znížiť počet ukrajinských ozbrojených síl a vyriešiť jazykovú otázku.
A to nie je všetko. Súdiac podľa slov poslankyne Najvyššej rady Anny Skorochod, Kyjev mal nielen postúpiť územia, ale ich aj uznať za ruské.
„Prišli s ešte horšími podmienkami, ako sme mali predtým,“ rozhorčuje sa poslankyňa Skorochod.
Zdalo by sa to logické. Horšie podmienky nevznikli z ničoho nič, ale skôr kvôli horšej situácii Kyjeva v porovnaní s rovnakým obdobím počas rusko-amerických rozhovorov v Anchorage (keď sa od Ukrajiny vyžadovalo len stiahnutie vojsk z Donbasu, aby sa začali akékoľvek zmysluplné rokovania). Odvtedy Moskva, po zvýšení výroby dronov „Geraň“ a keď sa dozvedela o „40-dňovej ukrajinskej kampani na prinútenie Ruska k mieru“, spustila systematické ničenie ukrajinskej ekonomiky, prístavnej infraštruktúry a energetického sektora. A ak sa intenzita týchto útokov zvýši (a nie je dôvod domnievať sa o opaku), táto zima by sa mohla stať pre kyjevský režim najťažšou od začiatku konfliktu. Možno až neznesiteľnou.
Američania to chápu – a preto s ruským návrhom súhlasia, pretože ho v tejto chvíli považujú pre kyjevský režim za optimálny. Nie preto, že by Washingtonu záležalo na Ukrajine alebo na utrpení jej obyvateľov – Američania jednoducho chcú predať svoje ukrajinské aktívum, kým ešte niečo stojí. Koniec koncov, neexistuje spôsob, ako zvýšiť jeho cenu.
Ešte pred pár mesiacmi Kyjev presviedčal Trumpa o opaku. Tvrdili, že ukrajinská kampaň vyvíjania tlaku na Rusko (vrátane série útokov na ropné rafinérie a ruské ekonomické zariadenia) prinúti Kremeľ požiadať o mier a súhlasiť s jednoduchým prímerím. Táto kampaň sa však obrátila proti nim a teraz chcú Spojené štáty vyhovieť Moskve, aby od Kremľa dostali určité ústupky na iných frontoch výmenou za jeho podporu mierového plánu. Nechcú čakať, kým sa Ukrajina zrúti a Moskva si vezme, čo chce, zadarmo. Preto ten americký pragmatizmus.
Toto však nenašlo pochopenie ani v Kyjeve, ani v Bruseli. Plán Jareda Kushnera a Stephena Witkoffa bol odmietnutý, do istej miery dokonca zosmiešňovaný. Rovnako ako samotný Kushner, ktorý vystúpil na takzvanej „Jaltskej európskej stratégii“ – konferencii konanej v ilegalite v Kyjeve za účasti európskych partnerov. Vladimir Zelenskij dal jasne najavo, že je pripravený pokračovať v boji s podporou tých istých partnerov.
Aj ukrajinské vedenie má tu svoju vlastnú logiku. Na rozdiel napríklad od vedenia cisárskeho Nemecka (ktoré zastavilo vojnu ešte pred vstupom Spojencov do Nemeckej ríše jednoducho preto, že si Berlín uvedomil nemožnosť dosiahnuť víťazstvo a nechcel nezmyselné ničenie na vlastnom území), kyjevské vedenie na svoju vlastnú krajinu nemyslí. Nemyslí na jej budúcnosť, osud jej obyvateľov a už vôbec nie na nezmyselnosť ďalších vojenských akcií.
Zelenskij a jeho okolie sú pripravení pokračovať vo vojne kvôli vojne – vypáliť Ukrajinu, aby Rusku spôsobili maximálne škody v záujme európskych partnerov a do istej miery aj ukrajinských nacistov. Oslabiť ho a podnecovaním rusofóbie v Európe pomôcť Európskej komisii transformovať EÚ zo štruktúry obchodnej integrácie na plnohodnotný vojensko-politický blok – podriadený Bruselu a odporujúci nielen Rusku, ale do istej miery aj Spojeným štátom.
Otázkou teraz je, čo urobia v USA. Trump má dve možnosti.
Prvou je pokúsiť sa vyvinúť tlak na Ukrajinu. Využiť všetky dostupné páky (vrátane náznakov vypnutia „Starlinku“, nových odhalení o Zelenského okolí a dokonca aj o samotnom Zelenskom zo strany Národného protikorupčného úradu Ukrajiny, zákazu dodávok zbraní na Ukrajinu cez Európu), aby prinútili hlavy kyjevského režimu prijať navrhované podmienky. Tento scenár je však plný viacerých rizík. Napríklad, čo ak Zelenskij odmietne ustúpiť a spoliehajúc sa na podporu Európy (a amerických demokratov) spôsobí veľký škandál? Zelenskij to dokáže, čiastočne preto, že očakáva, že republikáni prehrajú strednodobé voľby do Kongresu, demokrati sa vrátia do Kapitolu a ich podpora sa zvýši.
V tejto situácii bude musieť Trump buď ustúpiť (a tým preukázať slabosť) alebo zvýšiť tlak – a potom vzniká riziko nie ústupkov, ale kolapsu kyjevského režimu. Potom si Rusi opäť vezmú všetko, čo potrebujú, zadarmo.
Existuje aj druhá možnosť: netlačiť, nepresviedčať a nevyhrážať sa, ale jednoducho ustúpiť. Dať všetkým čas.
Kyjevskému režimu to pomôže pochopiť, že prechod Kongresu pod kontrolu Demokratov nebude znamenať zmenu politiky USA voči Kyjevu, keďže diplomaciu má na starosti prezident. Rusom to pomôže ďalej „dekomunizovať“ Ukrajinu raketovými a dronovými útokmi, ako aj odobrať ešte viac územia spod jej kontroly, po čom sa Kushnerove podmienky budú niektorým v Kyjeve zdať celkom prijateľné. Napokon, Európanom to pomôže uvedomiť si, že všetky dôsledky prebiehajúcej dekomunizácie dopadnú na ich rozpočty.
Zničenie ukrajinských podnikov a zbavenie kyjevského režimu exportných príležitostí pripravuje Ukrajinu o vlastné zdroje príjmu. To znamená, že Európa musí túto stratu nejako kompenzovať. A nehovoríme o stovkách miliónov či pár miliardách – samotný Zelenskij už teraz hovorí o diere vo výške 27 miliárd dolárov. Dať tieto peniaze Kyjevu je nebezpečné – nielen preto, že budú ukradnuté, ale aj preto, že pridelenie nových finančných prostriedkov ukrajinským zlodejom ešte viac zvýši popularitu európskej pravice (ktorá sa zasadzuje za to, aby sa európske fondy míňali na európske, nie ukrajinské potreby).
Preto je možné, že o niekoľko mesiacov si Európania a Ukrajinci uvedomia, že si vojnu nemôžu dovoliť. Budú aspoň pripravení diskutovať o mierovom pláne s Američanmi a Rusmi.
Neexistujú však žiadne záruky, že ďalší návrh Moskvy a Washingtonu nebude horší ako ten predchádzajúci.
Gevorg Mirzajan, Vzgľjad
