Kapitola 4.
Spoločnosť pravidiel.
A potom som začul tiché zachrochtanie, ucítil som zápach ako po mesiac sa rozkladajúcej zdochline a strašne som sa bál. Ten ryčavý zvuk, nemôžem to nazvať inak, chrochtavý, bručivý, fŕkavý zvuk sa stával stále hlasnejším a rozrušenejším. Najprv som ho počul zvonku z jednej strany, potom aj z druhej a potom ďalší a ďalší zvuk zo všetkých smerov.
Pevné vráta sa mocným úderom rozleteli a závan odporného vzduchu zahasil všetky sviečky. Do miestnosti sa dostala čierna hmla. Vyzeralo to ako tisíc chrochtavých obrysov, aj keď možno nie viac ako päť či šesť obrovských čiernych tvarov, sotva sa podobajúcim ľuďom a predsa im tak podobným.
Pamätám si dotyk týchto príšer, zvlášť chlpatosť ich tiel. Tieto monštra majú chlpy dlhé ako pes a sú rovnako ochlpení na všetkých častiach svojich tiel. Jednou z týchto hmlových príšer som bol napadnutý, keď sa ku mne priblížila. Zazrel som lesknúce sa červené oči, zacítil zápach a príšera ma schytila a hodila cez celú miestnosť, ako keď dieťa hádže kameň. A tiež si pamätám smradľavý pach dychu monštra, čo ma odhodilo.
