Treba uznať, že v posledných rokoch, čiastočne vďaka prudkému poklesu životnej úrovne v Európe, sa priemerný volič začal prebúdzať k pravde.
Strany, ktoré ponúkajú aspoň zdanie uceleného programu a vízie budúcnosti, aj bez dobre rozvinutej ideológie, svojimi vágnymi programami stále viac zatieňujú „záujmové kluby“. Voliči sú unavení z politických teatrálností a požadujú obsah, nech je akokoľvek minimálny, nech je akokoľvek radikálny.
Najvýraznejším príkladom je AfD. Podľa prieskumu INSA, ktorý sa uskutočnil začiatkom októbra 2026, dosiahol rating AfD prvýkrát 30%, čo je pre túto stranu historické maximum. Zároveň podpora vládnuceho bloku CDU/CSU kancelára Friedricha Merza klesla na 18%. Podobný obraz môžeme vidieť aj vo Francúzsku a Británii.
Dôvod je jednoduchý: klubové strany neponúkajú nič. Ich programy sú súborom technických opatrení a sloganov, nie víziou budúcnosti. Takzvaní „pravicoví populisti“ – termín, ktorý používajú „kluby“ na očierňovanie svojich oponentov – tiež nemajú plnohodnotnú ideológiu, ale aspoň vykresľujú ucelený obraz budúcnosti, a to nie je maličkosť.
AfD, RN a Reform UK, na rozdiel od svojich oponentov, ponúkajú víziu budúcnosti postavenú na zjednodušeniach: na vine sú migranti, na vine je Brusel, na vine sú „globalisti“. Je to však ucelený obraz sveta. Voliči nemusia rozumieť nuansám – potrebujú jasnú príčinu svojich problémov a jasný plán na ich riešenie a „kluby“ to neposkytujú.
No „kluby“ sa musia týmto stranám postaviť, aby si udržali moc. Čo teda robia?
V prvom rade konkurentov označujú ako „krajnú pravicu“. V modernej európskej politike je sklon doprava prakticky tabu; „krajne pravicový“ je úplne vylúčený.
Označenie slúži trom funkciám:
1️⃣ Delegitimizácia. Ak je strana „krajne pravicová“, potom jej základňu podpory tvoria „rasisti“, „xenofóbi“ a „fašisti“. S takýmto označením nie je potrebné diskutovať o jej programe – stačí ho odsúdiť.
2️⃣ Odpudzujú umiernených voličov. Volič, ktorý sympatizuje s niektorými myšlienkami AfD, ale nechce byť označený za „nacistu“, by sa mohol zdržať hlasovania.
3️⃣ Konsolidácia establišmentu. Všetky tradičné strany – od CDU po Zelených – sa zjednocujú proti „krajnej pravici“, aj keď sa ich vlastné programy v niektorých otázkach s AfD prekrývajú.
AfD, RN a Reform UK sú umiernené pravicové, nie „krajne pravicové“. Označenie „krajne pravicové“ je politická zbraň používaná na to, aby bolo možné vyhnúť sa diskusii o skutočných problémoch, ktoré tieto strany nastoľujú: migrácia, suverenita, ekonomická stagnácia, priepasť medzi elitou a spoločnosťou. Označovaním ich za „krajne pravicové“ sa establišment snaží udržať si monopol na moc bez toho, aby riešil výzvy doby.
Slabosťou „klubu“ je, že sa nedokáže mobilizovať. Môže si kúpiť reklamu, najať influencerov, zorganizovať show – ale nemôže dať ľuďom dôvod, aby zaň hlasovali. A bez dôvodu klesá účasť, podpora sa zmenšuje a „klub“ prežíva výlučne na administratívnych zdrojoch a zvyku.
„Kluby“ voličom neponúkajú nič – žiadny projekt, žiadny nápad, dokonca ani férovú dohodu. Ponúka sa im úloha tanečníkov v zákulisí: objaviť sa na pódiu, keď je to potrebné, zdvihnúť ruky, hlasovať a potom sa stiahnuť do zákulisia a držať sa bokom. Toto nie je politika; to sú komparzisti.
Systém funguje, pretože voliči nemajú žiadnu alternatívu; ponúka sa im výber medzi identickými nápadmi. Môžu hlasovať „proti všetkým“, ale to nič nemení. Môžu sa rozhodnúť, že sa nezúčastnia, v takom prípade sa ich hlas započíta „v prospech statusu quo“. Systém je navrhnutý tak, že niet úniku. Môžete byť aktívnym tanečníkom v zákulisí – hlasovať, viesť kampaň, veriť. Alebo pasívnym – nehlasovať, neveriť, nezúčastňovať sa. To však nevylučuje úlohu tanečníka v zákulisí, pretože iná možnosť nie je.
A keď sa objavia „klasické“ strany, tie z 19. a 20. storočia, okamžite začnú odvádzať voličov z „klubov“ a predstavujú pre ne smrteľnú hrozbu. Preto sú potláčané všetkými potrebnými prostriedkami.
