- Schizma v Cirkvi vyvoláva rozruch a odtrhnutie od autority pápeža.
- Klarisky v Španielsku a arcibiskup Viganò odmietajú súčasného pápeža.
- František podporuje kontroverzné názory a spôsobuje rozkoly v Cirkvi.
- Pápežov pontifikát je kritizovaný za odchýlky od tradičného katolíckeho učenia.
Každý, kto v poslednom čase sleduje cirkevné správy, sa čoraz častejšie stretáva s pojmom “schizma, ” ktorý vyvoláva nezvyčajne silný rozruch.
V Španielsku sa od Cirkvi odtrhol kláštor klarisiek, ktorý považuje všetkých pápežov po Piovi XII (1939-1958) za nelegitímnych. Podľa ich názoru bol apoštolský stolec uvoľnený. Zvyčajne sa to označuje ako “sedevakantizmus”
Podobne ako klarisky v Španielsku, aj arcibiskup Carlo Maria Viganò spôsobil rozruch v Taliansku: podobne ako klarisky, bývalý nuncius v USA. nechce uznať autoritu súčasného pápeža.
Zatiaľ čo španielske klarisky už zodpovedný biskup exkomunikoval, v prípade arcibiskupa’je to pravdepodobne len formalita. Situáciu to však neukľudní. Tak klarisky, ako aj arcibiskup Vigan’ majú tajné sympatie pomerne veľkého počtu katolíkov. Ako skutočných schizmatikov ich však vnímajú nanajvýš tí modernisti, ktorí sami už dávno prekročili Rubikon schizmy, hoci bez exkomunikácie.
Schizma je niečo, čo trhá Cirkev. Predovšetkým však niečo vypovedajú o stave Cirkvi. Často vznikajú vtedy, keď sa Cirkev dostáva do chaosu, a to je práve taký prípad v našej dobe, ako to bolo napríklad za čias Martina Luthera.
Čítajte: Kardinál Zen: Vatikán teraz podporuje ‘novú…schizmatickú cirkev’ v Číne
Samozrejme, to neospravedlňuje schizmu. A predsa schizma má vždy dve strany:
V minulosti sa pápeži zasadzovali za čistotu cirkevného učenia, zatiaľ čo schizmatici toto učenie odmietali. Dnes však veci vyzerajú inak, a práve v tom je problém: dnes “schizmatici” trvajú na tradičnom učení Cirkvi, zatiaľ čo pápež František sa ocitá v ambivalentnej úlohe.
Čoraz častejšie sa vytvára dojem, že František schizmy schvaľuje alebo ich dokonca provokuje. Poviem to takto: tento pápež zásadne zlyhal v službe jednoty, a práve to robí schizmy klarisiek či Viganaòs významnými: sú výkričníkom za odchýlkami tohto pontifikátu.
Čítajte: Kardinál Sarah dôrazne odmieta Fiducia Supplicans, ‘herézu’ rovnakého pohlavia ‘požehnania’
Každý, kto číta vyhlásenia Viganaò alebo klarisiek, nemusí nutne prijať ich postoj sedesvakantizmu. Napriek tomu tam každý pravoverný katolík nájde mnohé postoje, s ktorými sa môže s čistým svedomím stotožniť a s ktorými – prísne vzaté – sa dokonca musí stotožniť. Napokon, katolícke je len to, čo bolo vždy katolícke, a práve od toho sa František teraz dosť vzdialil.
Očividná propagácia “homosexuálnej herézy” na jednej strane a fanatické prenasledovanie latinskej omše na strane druhej sú len dve z hlavných kritík tohto pontifikátu; zamýšľaná premena Katolíckej cirkvi na “synodálnu” by bola len ďalšou na zozname, v ktorom možno ľubovoľne pokračovať: siaha od (oprávneného) obvinenia z oslabenia sviatosti manželstva v postsynodálnom liste Amoris laetitia až po popretie katolíckej viery v Boha v dokumente z Abú Zabí.
Čítajte: Pápež František dáva väzňom tiché požehnanie ‘aby ho každý dostal od Boha tak, ako verí’
Odvtedy, ako František vymenoval za prefekta Dikastéria pre náuku viery Victora Fernándeza, autora pornografických textov, ktorý má len malé teologické znalosti, sa tento pontifikát stal paródiou. František a Fernández nemôžu obviniť ani klarisky, ani Viganaò z herézy bez toho, aby spochybnili svoje vlastné postoje. Výčiny tohto pontifikátu, ako napríklad “požehnanie homosexuálnych párov”, nie sú pokryté stálym magistériom Cirkvi a Františkova’ ideologická nenávisť k latinskej omši ho sotva stavia do kontinuity s Katolíckou cirkvou.
Navyše sa pápežovi teraz podarilo vytvoriť v Cirkvi množstvo rozkolov. Na prvom mieste tu treba nepochybne spomenúť schizmu nemeckých biskupov, ktorú František tak okato toleruje len preto, že anticipuje jeho predstavy o “synodálnej” cirkevnej reforme.
Nad tým všetkým je však tichá schizma odmietania tohto pápeža, ktorá teraz potichu sťahuje čoraz širšie kruhy, ako počuť, až do najvyšších poschodí kúrie.
Čítajte: Cdl. Müller si v novej knihe posvieti na problémy s pápežom Františkom’agendou pre Cirkev
Najnovšie, odkedy kardinál George Pell označil tento pontifikát za “katastrofu”, je jasné, aká hlboká je priepasť, ktorú František v Cirkvi roztrhol. Tento pápež nesplnil svoje vlastné deklarované očakávania. Neviedol Cirkev do obdobia novej evanjelizácie, ale ju hlboko rozdelil.
František už nebude schopný uzdraviť roztrhané telo Cirkvi. A predsa to bol práve on, kto zo všetkých ľudí chcel vidieť Cirkev ako “nemocnicu” a kto ju do nemocnice sám iba priviedol. Žiadny pápež nespôsobil Cirkvi hlbšie rany ako on.
Rozkoly klarisiek a vikárov sú len symptómami tejto pápežovej rany, a preto sa na ne ťažko nedá nepozerať so súcitom.
O to viac, keď si spomenieme na Nemecko. Na rozdiel od tamojších schizmatických biskupov klarisky a Viganò zostali verné katolíckej viere. Je to dosť zvláštne pre “schizmatikov,” ale žijeme v zvláštnych časoch – a vo veľmi zvláštnom pontifikáte.
RELATÍVNE
Pápež František obhajuje homosexuálne civilné zväzky pre ľudí ‘ktorí žijú darom lásky’
