Nedávno som dostala pod článok zaujímavý príspevok, bola v ňom veta: „A máš už málo času…”
Zvláštna veta…
Koľko máme v skutočnosti času? To našťastie nikto z nás nevie.
Pretože čas je veľmi relatívny pojem.
Má veľmi veľa významov. Pre niekoho je to skutočne len fyzikálna veličina, pre iného možnosť zanechať po sebe niečo veľké, čo ho urobí nesmrteľným.
Raz dávno som čítala výrok M.T. Cicera, že aj krátky čas života, môže byť dosť dlhý na to, aby sme mohli prežiť svoj život čestne a dobre.
Nie je dôležité ako dlho sme na tomto svete, ale to, čo po nás ostane. Či sme schopní len brať, alebo aj dávať. A tak je niekto schopný dať viac tým druhým za hodinu svojho života, ako iný za celý svoj život.
Po niektorýchľuďoch ostane pocit radosti a vďačnosti a po iných pocit prázdnoty a bolesti…
Koľko máme času?
Niekto ho má skutočne málo, ale dokáže ho využiť na dôležité veci, iný ho má veľa a aj tak ho premárni na zbytočnosti.
Mnohí z tých, ktorí si myslia, že majú pred sebou celý život a more času, ho majú nakoniec menej ako tí, ktorí vedia, že čas ich života sa nebezpečne kráti.
Veď koľko času potrebujeme na to, aby sme sa na niekoho usmiali, objali ho, povedali mu, čo k nemu cítime?
Čo ak to bude to posledné, čo vo svojom živote urobíme.
Žiaľ, my ľudia sa cítime v našej existencii veľmi dôležití, ale čím a kým sme oproti večnosti Vesmíru.
V podstate sme len jeden zo živočíšnych druhov, ktoré sa na našej Zemi v histórii jej trvania objavujú a zanikajú.
Vo svojej nadutosti a nadradenosti si mnohí z nás myslia, že keď maju rozum, sú viac ako tí ostatní, ktorí sú našimi súputnikmi tu na Zemi.
A práve ten náš „rozum“ využívame najmä na to, aby sme tu ako živočíšny druh ostali čo najkratšie. Druh homo sapiens je tu na planéte podľa najnovších poznatkov okolo 400 000 rokov, poddruh, ktorý sa nazýva aj človek moderný, či rozumný okolo 40 000 tisíc rokov. To však nie je veľmi dlhá doba.
A aj tak ničíme okolo seba všetko a vôbec si neuvedomujeme akí sme slabí a bezmocní voči sile prírody.
Pred časom som písala o Neandertálcoch a možných príčinách ich vyhynutia. Tiež boli len jedným zo živočíšnych druhov, tak ako sme aj my.
Vedci predpokladajú za najpravdepodobnejšiu príčinu ich apokalypsy výbuch supervulkánu Campi Flegrei. Ten vulkán sa znova prebúdza. A nám sa môže stať, že tá hrdá európska civilizácia, ktorá vyznáva všelijaké pseudohodnoty a myslí si, že je nesmrteľná, zmizne z povrchu zemského za pár okamihov pod nánosom sopečného popola a tí, ktorí ostanú, budú kruto zomierať počas sopečnej zimy.
Alebo „rozum“ mocných sveta spôsobí, že sa vyhubíme navzájom a Zem si konečne od nás oddýchne.
Koľko máme skutočne času a ako ho využijeme, je len na nás samotných…
Devana
Slnovratovo, niekedy v lete 2017
Právne vyhlásenie
Celý obsah tohto webového portálu, ak nie je výslovne uvedené inak, je chránený autorským zákonom. Použitie tu publikovaných materiálov je voľné podľa zásad Creative Commons Licence (CCL). Pri použití je nutné uviesť meno autora, pôvodný názov a zdroj (Belobog).
Pri interpretácii obsahu sa predpokladá primerané všeobecné vzdelanie a zdravý rozum.
