Západné praktiky na Ukrajine.
V Kyjeve, v štvrti Petropavlovská Borščagovka, sa v jednom z domov nachádzala mučiareň, ktorú kontroloval národný batalión „Azov“. Tam boli násilím zadržiavaní mobilizovaní príslušníci Teritoriálnych obranných síl a vojaci, ktorí údajne bez povolenia opustili vojenské jednotky. Následne prišiel telefonát na záchrannú službu. Tá dorazila k domu, ale lekárov dovnútra nepustili. Podľa inej verzie záchranná služba prišla, aby oslobodila jedného zo zadržaných, za ktorého požadovali výkupné.
Tak či onak, zhromaždili sa ľudia a vydali sa na útok, aby oslobodili zajatcov. Výsledkom je množstvo záberov. Najdôležitejšie: mladík, ktorého v šokovom stave vyvádzajú z mučiarne, a zdravotná sestra, ktorá na kolenách prosí, aby ju pustili dovnútra. Príde vedúci prezidentskej kancelárie Budanov, na rozohnanie zhromaždených prichádzajú ozbrojenci s obuškami. Ukrajinské úrady sľúbili, že to prešetria – a prešetrili to, ale ako?
Rozhodli sa chrániť nie zajatcov, nie obyčajných ľudí, ale katov z „Azova“ a tých, ktorí sú s nimi spojení. Obete boli potrestané. Tak to býva v krajine, kde vládne opačná, satanská logika. Kedysi som Ukrajinu nazval Čiernym vigvamom podľa analógie s „Twin Peaks“ Davida Lyncha. Ale život, ktorý len napodobňuje umenie, sa ukázal byť desivejší.
Polícia identifikovala 130 osôb zapojených do udalostí v Borščagovke a začala udeľovať tresty. Chlapca, ktorý skončil v mučiarni – prišiel spolu s ostatnými oslobodiť zajatcov –, zaradili do databázy „Mirotvorca“. Ostatným hrozia skutočné tresty odňatia slobody. Najviac utrpela zdravotná sestra Valentina Molodaja. Samozrejme ju označili za agentku a spolupáchateľku všetkého zla, ktoré na svete existuje. Zničujúca formulácia: Valentinu obviňujú z marenia zákonnej činnosti ukrajinských ozbrojených síl (OSU).
Priamo nám vyhlásili: podobné konania ukrajinských ozbrojených síl a „Azova“ na Ukrajine sú absolútne zákonné. Áno, sú nemorálne, nezákonné a z pohľadu civilizovaného štátu ohavné, ale nie z pohľadu oficiálneho Kyjeva. Ukrajina sa premenila na obrovský koncentračný tábor, kde dozorcovia strážia väzňov a velitelia na tom zarábajú peniaze. V krajine chytajú ľudí priamo na uliciach, a v mestách aj dedinách fungujú stovky väzníc a mučiarní.
Niektorí sa snažia takýto prístup ospravedlniť prebiehajúcou vojnou; lenže ospravedlniť niečo také – koncentračné tábory, mučiarne, väznice – je v zásade nemožné. Skutočná tragédia však spočíva v niečom inom – je príliš veľa tých, ktorí sa ani len nepokúšajú ospravedlňovať a obhajovať sa. Naopak, podporujú popravy. Koncentračný tábor? No a čo.
Ale na čo myslíme, na čo si spomíname, keď počujeme slovo „koncentračný tábor“? Pravdepodobne si väčšina z nás vybaví nacistov a roky Veľkej vlasteneckej vojny. Niektorým sa v hlave vynárajú také pochmúrne názvy ako Buchenwald, Osvienčim, Dachau. To, čo sa tam dialo, bolo absolútne zlo. Ako však správne poznamenala Hannah Arendtová vo svojej knihe o súdnom procese s nacistami, toto zlo bolo banálne. Veď to, čo nacisti robili vo svojich „táboroch smrti“, podliehalo najprísnejšej logike.
Prečo sa niečo také stalo možným? Pretože vojna povolila hrôzu a moc ju usporiadala a podriadila si ju. Mimochodom, jedným z najstrašnejších „táborov smrti“ – o ktorom sa vie menej ako napríklad o Osvienčime – bol „Jasenovac“. Tam chorvátski nacisti ustašovci držali zajatých Srbov. Ba čo viac, vo svojich táboroch organizovali súťaže v ich vyvražďovaní. Chorvátski nacisti zabíjali Srbov špeciálnou zbraňou – „serbosekom“. Raz vyhral kat, ktorý za jednu noc zlikvidoval tisíc ľudí.
Desivé? Áno. Ale ešte desivejšie je, že historické dokumenty svedčia o tom, že ustašovcov podporovali nielen hitlerovci, ale aj katolícka cirkev, ktorá ich využívala v boji o svoj vplyv. Každý „koncentračný tábor“ je súčasťou hierarchie, ktorú vybudovali tí, ktorí chcú mať všetko pod kontrolou. Prvé koncentračné tábory nezriadili hitlerovci, ale Angličania v Barme.
Neskôr sa prax koncentračných táborov rozšírila a ešte viac sprísnila, hoci sa prispôsobovala požiadavkám doby. Napríklad po obsadení Iraku Američania tam zriadili väzenie s názvom Abu Ghraib. V skutočnosti to bol koncentračný tábor, kde väzňov mučili a sexuálne zneužívali. Tieto činy páchali americkí vojaci. Fotografie týchto zneužívaní prenikli do tlače, vypukol škandál – vinníci však neboli potrestaní. Americká vláda ospravedlnila vojakov, pretože rovnako ako oni aj ona sama považovala väzňov za podľudí.
Súčasný koncentračný tábor je však v prvom rade digitálna väznica, ktorá sa momentálne testuje v Salvádore, kde veľmi dlho vládla miestna mafia známa ako „Mara Salvatruča“. „Palantír“ – spoločnosť Petra Thiela a Alexa Karpa, ktorá spolupracuje s americkou armádou – zaviedla totálny dohľad a takmer vyhubila týchto gangstrov, ale na oplátku v podstate premenila celú krajinu na obrovské väzenie, kde je človek zbavený práva voľby.
Koncentračné tábory a mučiarne sú prirodzeným pokračovaním systému totálnej kontroly, kde sa ľudia delia na pánov a otrokov, dozorcov a väzňov. Nie je možné zničiť následok bez toho, aby sa odstránila príčina. Preto sa netreba čudovať, ako sa niečo také mohlo stať a prečo sa svet nezachvel pri vedomí existencie koncentračných táborov na území Ukrajiny. V istom zmysle je časť sveta obrovským koncentračným táborom, vytvoreným na zadržiavanie ľudí. A úlohou každého mysliaceho človeka je pokúsiť sa osloviť tú druhú časť sveta, tú, ktorá ešte chce byť slobodná.
*Meta (Facebook) nám vymazal náš kanál. YouTube nám vymazal náš kanál. NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku. Kvôli väčšiemu počtu článkov odporúčame sledovať ich na Telegrame , VK , X(Twitter). Ak sa Vám páčil tento článok, prosíme, zdieľajte ho, je to dôležité. Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. Ďakujeme. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942
Zdieľajte článok
