Medzinárodná konferencia COP29 sa cez víkend skončila s prísľubmi nadnárodných spoločností, že v nasledujúcom desaťročí vynaložia miliardy dolárov na boj proti klimatickým zmenám v krajinách tretieho sveta, pričom sa očakáva, že dohoda sa stane neúčinnou po návrate bývalého prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.
Podľa informácií denníka Just the News sa konferencia medzi takmer 200 štátmi, ktoré v roku 1992 podpísali Rámcový dohovor OSN o zmene klímy, skončila vzájomným záväzkom vynaložiť 300 miliárd dolárov každý rok až do roku 2035 na pomoc chudobným krajinám pri zmierňovaní tzv. dôsledkov “klimatických zmien” a prechode na alternatívnu energiu.
Zástupkyňa Indie Chandni Raina chcela, aby sa konferencia zaviazala k sume 1 dolár.3 bilióny dolárov ročne a 300 miliárd dolárov označila za “priepastne nízku sumu” a za “mizernú sumu”, ktorá nebude stačiť na “riešenie obrovskej výzvy, ktorej všetci čelíme.”
Ďalšia zúčastnená skupina, Výbor pre konštruktívny zajtrajšok (CFACT) so sídlom v Amerike, mala úplne iný záver, keďže CFACT nesúhlasí so zeleným programom medzinárodného establišmentu.
“Národom ako Čína a India sa pri znižovaní emisií a vyplácaní finančných prostriedkov nevenuje pozornosť,”poznamenal Craig Rucker z CFACT’To napriek tomu, že Čína je svetovým’emitentom skleníkových plynov číslo jeden a môže sa pochváliť druhou najväčšou ekonomikou, zatiaľ čo ekonomika Indie’je až na piatom mieste.”
Nezávisle od toho môže byť rokovanie konferencie’už teraz bezpredmetné, keďže sa všeobecne očakáva, že Trump po januárovom nástupe do funkcie odstúpi od Parížskej klimatickej dohody, čo by následne znamenalo zrušenie podielu Ameriky’na financovaní COP29.
Trump formálne odstúpil od Parížskej dohody v auguste 2017, v prvom roku svojho prvého funkčného obdobia, pričom vtedajšie USA veľvyslankyňa pri OSN Nikki Haleyová vyhlásila, že administratíva bude “otvorená opätovnému zapojeniu sa do Parížskej dohody, ak Spojené štáty dokážu určiť podmienky, ktoré budú priaznivejšie pre ne, ich podniky, pracovníkov, obyvateľov a daňových poplatníkov.”
Takéto podmienky sa však nikdy nedosiahli, čím Amerika zostala mimo, až kým Trumpov nástupca, odchádzajúci prezident Joe Biden, v prvý deň svojho prezidentovania opätovne nezaviazal krajinu k Parížskej dohode, čím zaviazal USA k jej plneniu.politiku USA k novým ekonomickým reguláciám na zníženie emisií oxidu uhličitého.
V júni Trumpova kampaň potvrdila Trumpov’zámer opäť odstúpiť od Paríža. V tom čase údajne Trumpov tím’premýšľal nad viacerými nefinalizovanými návrhmi výkonných príkazov, ktoré by to umožnili.
Levičácke zdesenie v tejto veci vychádza z istoty v “antropogénne globálne otepľovanie” (AGW) alebo “klimatické zmeny”, teda z tézy, že za meniacu sa klímu Zeme je zodpovedná predovšetkým ľudská činnosť, a nie prírodné javy, a že takéto trendy predstavujú pre planétu nebezpečenstvo v podobe stúpania hladiny morí a nestability počasia.
Aktivisti už dlho tvrdia, že existuje “97-percentný vedecký konsenzus” v prospech AGW, ale toto číslo pochádza z zkresleného prehľadu 11 944 článkov z recenzovaných časopisov, 66.4 % z nich sa k tejto otázke nevyjadrilo; v skutočnosti sa mnohí autori stotožnení s “konsenzom AGW” neskôr vyjadrili, že ich postoje boli skreslené.
Zástancovia AGW v roku 2010 utrpeli ranu zistením, že ich poprední výskumníci z Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny, East Anglia Climate Research Unit a National Oceanic and Atmospheric Administration sa podieľali na rozsiahlej manipulácii s údajmi, chybných klimatických modeloch, skresľovaní zdrojov a potláčaní odlišných zistení s cieľom vytvoriť tzv;ustálená veda” hovorila to, čo chceli klimatickí aktivisti.
