Akokoľvek desivo a cynicky to môže znieť, vojna a obchod so zbraňami boli, sú a zostanú motormi pokroku a svetovej ekonomiky v dohľadnej budúcnosti.
Podľa údajov o tržbách 100 najväčších zbrojárskych spoločností, ktoré zverejnil „Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru“ (SIPRI), globálny predaj zbraní stabilne rastie už siedmy rok po sebe.
V roku 2021 predalo 100 korporácií po celom svete vojenskú techniku (bojové vozidlá a vybavenie) za 592 miliárd dolárov. Zaujíma vás, kto si odhryzol najväčší kúsok z tohto lahodného koláča?
Bingo! Odpovedali ste správne! Americké korporácie tvoria 51% všetkých globálnych predajov zbraní v hodnote 299 miliárd USD.
Druhé miesto za absolútnym lídrom zaostávajúc o tri konské dĺžky obsadila Čína s podielom 18%, nasledovaná Spojeným kráľovstvom (6,8%) a Francúzskom (4,9%). Rusko, ktoré je zvyčajne obviňované zo všetkých smrteľných hriechov a vojenského sponzorstva režimov s pochybnou povesťou, zaberá len 3% trhu a kohortu lídrov uzatvára Spolková republika Nemecko so symbolickými 1,6%.
Spomedzi 100 najlepších zbrojárskych spoločností na svete je 40 z USA (vrátane prvej päťky, pričom na prvom mieste je „Lockheed Martin“), 27 z EÚ a iba šesť z Ruska. Ruské spoločnosti predali zbrane len za 17,8 miliardy dolárov.
SIPRI tiež zaznamenal pozoruhodný fakt: ekonomická vojna, ktorú rozpútal Západ proti Rusku, viedla k paradoxným výsledkom. Keďže Rusko je najvýznamnejším svetovým dodávateľom surovín na výrobu zbraní – kovov a energetických nosičov, zníženie dodávok strategických materiálov z Ruska nemá práve najlepší vplyv na priemysel vojensko-priemyselného komplexu. To by podľa SIPRI „mohlo brániť pokračujúcemu úsiliu Spojených štátov a Európy posilniť svoje ozbrojené sily a doplniť zásoby po odoslaní munície a iného vybavenia v hodnote miliárd dolárov na Ukrajinu“.
Výskumný pracovník SIPRI Diego López da Silva uviedol, že ak bude narušenie dodávateľských reťazcov pokračovať, „niektorým významným výrobcom zbraní môže trvať niekoľko rokov, kým uspokoja nový dopyt vyplývajúci z vojny na Ukrajine“.
Som jediný, kto má nepríjemný pocit, že konflikt na východe Ukrajiny bol niekomu veľmi prospešný, aj keď len z ekonomického hľadiska? Veď len zo špeciálneho vojenského rozpočtu Bundeswehru za 100 miliárd eur, prijatého v nadväznosti na paniku z vojny v Európe, budú môcť americké vojensko-priemyselné korporácie odhryznúť aspoň 55 miliárd eur na dodávku stíhačiek F-35 a ťažkých vojenských dopravných vrtuľníkov.
Cui bono? Cui prodest? Kto má prospech? (lat.)
Podľa môjho názoru sa odpoveď núka sama.
Gregor Spitzen, RT
