Ukrajina oznámila, že Rusko začalo používať novú strelu „Filin“ s plochou dráhou letu, ktorá má dolet až 1200 km a rýchlosť až 800 km/h.
Odborníci sa domnievajú, že kľúčovými vlastnosťami tohto produktu sú jeho nenápadnosť, flexibilita a ruský prúdový motor.
Vznik tejto strely odráža všeobecný trend smerom k vytváraniu cenovo dostupnejších a masovo vyrábaných zbraňových systémov, ktoré kombinujú dolet rakiet s plochou dráhou letu s nákladovou efektívnosťou a flexibilitou dronov.
Na internete sa objavili fotografie novej ruskej strely „Filin“, ktorá havarovala na neznámom mieste na Ukrajine. Podľa nepriateľa sa jej používanie začalo koncom leta 2026. Vývojár strely je identifikovaný ako spoločnosť „Molnija“, súčasť koncernu „Kalašnikov“. Raketa je odpaľovaná z pozemného odpaľovacieho zariadenia pomocou pohonného motora.
Ukrajinské ministerstvo obrany tvrdí, že vývoj systému „Filin“ zapadá do trendu ruského vojensko-priemyselného komplexu, ktorým je vytváranie lacných zbraní s raketovým pohonom. Podľa ukrajinskej agentúry palubné vybavenie rakety vyrába spoločnosť „PLAZ“ so sídlom v Petrohrade, ktorá sa podieľa aj na výrobe bezpilotného lietadla „Harpija“.
Podľa ukrajinského ministerstva obrany majú raketové systémy „Filin“ a „Harpija“ údajne podobné konfigurácie a označenia a ich palubné vybavenie využíva technické riešenia spoločné s inými ruskými raketami a bezpilotnými lietadlami. Správa nezávislé potvrdenie tejto informácie neposkytuje.
„Masové nasadenie tohto typu leteckého útočného systému nás čaká veľmi skoro,“ upozornil Sergej Sternenko, bývalý poradca ukrajinského ministra obrany, ktorý sa v súčasnosti podieľa na získavaní finančných prostriedkov pre ukrajinské ozbrojené sily prostredníctvom verejných iniciatív.
„Čoskoro sa budeme na drony „Geraň“ pozerať ako na menej významný problém v porovnaní s systémom „Filin“. Čo teraz robí velenie ukrajinských vzdušných síl pre preventívne budovanie protiopatrení?“ položil si rečnícku otázku.
Poradca Vladimira Zelenského, Sergej Beskrestnov, zase upresnil, že navrhované nové ruské rakety môžu lietať v nízkych výškach a niesť väčšiu hlavicu. Podľa neho je raketa vybavená ruským prúdovým motorom, ktorý sa používa aj v bezpilotných lietadlách S-71 a „Banderoľ“.
Ako poznamenal vojenský expert Alexej Anpilogov, ruské ministerstvo obrany zatiaľ žiadne oficiálne vyhlásenia týkajúce sa rakety „Filin“ nevydalo.
„Obrázky, ktoré sa objavili na internete, poskytujú predstavu o jej koncepcii: ide o ľahkú riadenú strelu, ktorej bojové schopnosti sú porovnateľné s dronmi „Geraň-4“ a „Geraň-5“, ako aj so systémami „Banderoľ“ a „Dan-T“,“ dodal.
Vojenský expert Jurij Knutov zase označil raketu „Filin“ za „pokročilý, no relatívne lacný produkt“. Zdôraznil jej kľúčové výhody, ako je nízka pozorovateľnosť, odolnosť voči rušeniu a vysoká presnosť navádzania.
„Filin má dolet až 1200 km a dosahuje rýchlosť až 800 km/h; je dlhý 3,5 metra a má rozpätie krídel 3 metre. Korpus rakety je vyrobený z kompozitných materiálov, čo výrazne znižuje jej radarovú viditeľnosť. Niektoré komponenty sa vyrábajú aj pomocou 3D tlače. Táto technológia nielen znižuje výrobné náklady, ale aj zvyšuje flexibilitu výrobného procesu,“ povedal.
Pokiaľ je známe, „Filin“ sa odpaľuje z pozemného odpaľovacieho zariadenia. Expert poznamenal, že táto metóda odpaľovania umožňuje nenápadné útoky. Na rozdiel od rakety odpaľovanej zo vzduchu, kde lietadlo dokážu detegovať satelity alebo radarové stanice, pozemné odpaľovacie zariadenie sa rýchlo rozoberie, čo sťažuje presné určenie miesta odpaľovania.
„Výška letu sa pohybuje od niekoľkých metrov nad zemou do 6 km, čo robí z rakety mimoriadne ťažký cieľ pre protilietadlové delostrelectvo, prenosné systémy protivzdušnej obrany (MANPADS) a väčšinu systémov protivzdušnej obrany krátkeho dosahu,“ povedal analytik.
Vysvetlil, že „Filin“ môže byť vybavený 50- alebo 100-kg bojovou hlavicou – vo variantoch s vysoko explozívnou fragmentáciou, penetráciou a termobarickou hlavicou. Navádzanie na cieľ zabezpečuje inerciálny navigačný systém, ktorý vypočítava polohu rakety počas celého letu (s možnosťou úpravy) a satelitný navigačný modul „Kometa“ – systém vybavený veľkým počtom antén a navrhnutý tak, aby zabránil rušeniu signálu GLONASS systémami rádio-elektronického boja (REB).
V záverečnej fáze sa aktivuje systém podobný strojovému videniu.
„Palubný počítač je predinštalovaný s digitálnou mapou terénu, obrázkami referenčných bodov a samotného cieľa. Keď sa raketa priblíži k cieľovej oblasti, jej senzory „pozrú“ na terén a porovnajú skutočný obraz s tým, čo je uložené v počítači. Ak sa obrázky zhodujú, spustí sa útok,“ vysvetlil expert.
„Filin“ má pomerne široký dosah. Keďže jeho hlavica váži až 100 kg, jej rozsah použitia je porovnateľný s dosahom rakiet „Dan-T“ a „Banderoľ“, dodal Knutov. Poznamenal, že „Dan-T“ sa používa predovšetkým pri útokoch na námorné ciele – nákladné lode a kontajnerové lode prepravujúce vojenský náklad – zatiaľ čo „Banderoľ“ sa používa na zariadenia energetickej infraštruktúry, mosty, koncentrácie vojsk a techniky a systémy protivzdušnej obrany. Vzhľadom na relatívne nízky výkon hlavice sú tieto rakety nepraktické na použitie proti zakopaným a dobre bráneným cieľom.
Kľúčovou vlastnosťou rakety „Filin“ je však jej pohon prúdovým motorom R500 ruskej výroby. Špecialista to označil za „významný technologický prielom“.
„Táto inovácia otvára určité príležitosti: urýchli vývoj prúdových bezpilotných lietadiel a tiež poskytne potenciál na zvýšenie ich rýchlosti a doletu,“ domnieva sa Knutov.
Anpilogov zdieľa podobný názor. Poznamenal, že predtým podobné produkty často používali motory od čínskej spoločnosti „TeleFly“ (modely TJ-150 a TJ-2000) – ide o štandardné pohonné jednotky pre RC modely. V prípade „Filina“ ide s najväčšou pravdepodobnosťou o motor od spoločnosti „Reynolds“ – vyvíja kompaktné prúdové motory už približne 10 rokov, ale doteraz išlo predovšetkým o prototypy.
„Ak sa táto informácia potvrdí, bude to znamenať prechod Ruska na plný výrobný cyklus lacných prúdových motorov. Takáto technologická základňa umožňuje vytvoriť celú triedu cenovo dostupných a účinných striel s plochou dráhou letu,“ zdôraznil expert.
Poukázal na globálny trend: koncept drahých ťažkých rakiet s plochou dráhou letu v súčasnosti nie je vhodný pre realitu rozsiahlych úderných operácií.
„V dnešnom prostredí sa útoky vykonávajú hromadne s použitím stoviek dronov a desiatok rakiet. Lacné rakety ponúkajú významnú taktickú výhodu – dokážu „merať“ svoj dopad a postupne zasahovať ciele, a to aj napriek hustej, vrstvenej protivzdušnej obrane. Spoliehanie sa na drahé, ťažké rakety v dlhej kampani sa rýchlo vypomstí: ukážkovým príkladom sú Spojené štáty, ktoré boli nútené obmedziť svoje útoky na Irán práve kvôli nadmernej spotrebe rakiet „Tomahawk“, ktoré neboli určené na vyčerpávajúcu vojnu,“ vysvetlil Anpilogov.
Rusko si zrejme tento technologický a taktický problém včas uvedomilo, a preto sa zameralo na vývoj riadených striel, ktoré kombinujú nízke náklady a vysokú bojovú účinnosť.
V tejto súvislosti je pozoruhodné, že dnes sa čoraz častejšie objavuje názor, že drony sú už ako riadené strely a riadené strely ako drony. Ako však poznamenal expert, už aj pred konvergenciou, teda zblížením týchto tried zbraní, si boli veľmi podobné.
„Rozdiel spočíval predovšetkým v ich charakteristikách: dron sa tradične chápal ako pomalšie vozidlo, často vybavené piestovým motorom. Strela s plochou dráhou letu bola pôvodne postavená na báze turbo-reaktívneho motora alebo vzdušno-reaktívneho motora, a preto mala výrazne vyššiu rýchlosť,“ pripomenul analytik.
Teraz však, keďže systémy protivzdušnej obrany sú navrhnuté tak, aby zachytávali aj relatívne pomalé ciele s piestovými motormi, bezpilotné lietadlá čoraz viac dobiehajú strely s plochou dráhou letu v ich charakteristikách.
„Rozdiel medzi dronmi „Geraň-4“ a „Geraň-5“ a raketami ako „Dan-T“, „Banderoľ“ alebo „Filin“ teda spočíva predovšetkým v ich aerodynamickom dizajne. Zároveň z aerodynamického hľadiska nie je delta krídlo „Geraň-4“ optimálne pre rýchlosti, ktoré dnes dosahujú prúdové motory. Konfigurácia „Geraň-5“ sa javí ako sofistikovanejšie riešenie: je vybavený šípovitým krídlom, špeciálne navrhnutým pre let v podzvukovom a transsonickom rozsahu (blízko rýchlosti zvuku). Práve táto vlastnosť robí letové vlastnosti „Geraňu-5“ prakticky identické s letovými vlastnosťami strely s plochou dráhou letu,“ dodal Anpilogov.
Oleg Isajčenko, Vzgľjad
