Lídri krajín G7 vydali spoločné vyhlásenie, v ktorom načrtli svoj záväzok
pokračovať v nátlaku a poškodzovaní Ruska. Zaviazali sa spôsobiť
Rusku vážne škody prostredníctvom sankcií, vývozných kontrol a iných účinných opatrení.
Koncom októbra schválili dohodu o pridelení pôžičiek Ukrajine vo výške 50 miliárd dolárov so splátkami úrokov z príjmov zo zmrazených ruských aktív. Pôžičky budú plne splatené v prospech Ukrajiny v období od 1. decembra 2024 do 31. decembra 2027 v splátkach, ktoré budú odrážať naliehavé finančné potreby Ukrajiny“. Zatiaľ zrejme neexistuje žiadna „naliehavá situácia“, Ukrajina je v defaulte, nemá na mandatórne výdaje. Neschopná splácať investičným skupinám (BlackRock plus dve) a Parížskemu klubu veriteľov… dožaduje sa hlavne vojenskej pomoci; bez nej či s ňou „končí“. Hrá sa o nemecké rakety Taurus (dlhý dolet riadený z Nemecka). Zelenský po rozhovore so Scholzom k rokovaniam s Ruskom; ak majú byť, Zelenský de facto bez mandátu od 21. mája „podržaný“ mimo ústavu UA Verchovnou radou, musí zrušiť vlastný dekrét o ich zákaze:
G7 je skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta. Rusku bolo v roku 2014 pozastavené členstvo ako reakcia na jeho anexiu Krymu.
Pozn. editora: Nešlo o anexiu ale secesiu (medzinárodné právo). Krymské referendum v roku 2014 bolo referendum vyhlásené krymským parlamentom, v ktorom sa obyvatelia ukrajinskej Autonómnej republiky Krym a mesta Sevastopoľ osobitným postavením v marci 2014 vyslovili za pričlenenie Krymu k Ruskej federácii. V tomto právnom režime sa uskutočnilo neuznané krymské referendum o pričlenení Krymu k Rusku…
Wikipedia: „K 12. februáru 1991 rozhodol vtedajší Najvyšší soviet Ukrajiny na základe krymského referenda z 20. januára 1991 o tom, že bude utvorená Autonómna republika Krym. Po rozpade Sovietskeho zväzu sa však Krym stal súčasťou samostatnej Ukrajiny. Ustanovenia o detailoch statusu Krymu boli odvtedy niekoľkokrát zmenené. 5. mája 1992 krymská vláda vyhlásila nezávislú republiku a o deň neskôr vlastnú ústavu. Do sporu zasiahla roku 1995 ukrajinská vláda zrušením krymskej ústavy a prezidentského úradu a zavedením priamej správy ukrajinského prezidenta, ktorá bola zrušená až po upokojení situácie koncom roka 1995. V roku 1998 nadobudla platnosť nová ústava definujúca Krym ako súčasť Ukrajiny, čo mu poskytlo menej autonómie.“ Krymské referendum tu a Viedenská arbitráž tu. Anektované boli Rakúsko, Sudety… „anschluss“. V Česku dochádza k česko-sudetskému vyrovnaniu: v dotknutých okresoch je už pár týždňov druhým štátnym jazykom nemčina. Vítanie hitlerovcov v Rakúsku:
Krym sa nepodriadil žiadnej arbitráži, občania hlasovali slobodne, hoc štáty ani Slovensko referendum neuznali… spomeňte na Katalánsko, Baskicko… mimochodom, právo na sebaurčenie „tlie“ aj na Morave…
A natvrdo inak a z druhej strany k rozdeleniu Československa: Klaus a Mečiar Mečiar užitoční idioti Domu Sion, princíp: „Rozdeľ a vládni“ (Machiaveli). Bez referenda. Ten akt je mimo ústavné a medzinárodné právo nulitný. Medzinárodné spoločenstvo s uznaním dvoch samostatných štátov problém nemá… treba poznamenať, že ani OSN. Len vzalo na vedomie… a pozor! Pokračovanie autonomizácie južných „maďarských“ území Slovenska je potenciálna hrozba… je lepšie sa báť než zľaknúť. Za seba: Maďarovi a Poliakovi neverte. Po usporiadaní územných vecí Ukrajiny vs. Rusko čakajú… začnú vrieskať o práve na sebaurčenie svojich menšín… ruskú mali „na háku“. Ale budú sa na ňu odvolávať.
De facto nie de iure boli „anektované“ Izraelom Golanské výšiny, Západný breh Jordána, Gaza (židovské osady); expanzivita sionistického Izraela smerom dnu i von (mapy podobné Orbánovej šále s maďarským felvidékom).
Podľa akého práva koná G-7? Akékoľvek zhabanie zmrazených ruských aktív musí byť podložené „dostatočnou právnou podporou“, uviedol to Medzinárodný menový fond.
Európska únia prijala zákon na odloženie neočakávaných ziskov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, pričom jej cieľom je použiť tieto peniaze na financovanie rekonštrukcie Ukrajiny. EÚ a G7 po invázii Moskvy na Ukrajinu zmrazili aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote 300 miliárd eur.
Minulý rok EÚ a G7 diskutovali o tom, či a ako možno tieto prostriedky použiť. Spojené štáty predložili myšlienku priamej konfiškácie majetku, ale predstavitelia EÚ to považujú za právne riskantné.
Gita Gopinath, prvá zástupkyňa výkonného riaditeľa menového fondu, uviedla, že rozhodnutia o tom, čo robiť s aktívami, závisia výlučne od krajín, ktoré ich vlastnia. Povedala však, že je dôležité „uistiť sa, že čokoľvek, čo robíte, má dostatočnú právnu podporu, aby ste neskončili s rizikami“. Súhlas. Rusko koná. A Izrael? Na nepráve nemožno postaviť právo. Platí aj pre „protiprávnu“ spec.op. Ruska na Ukrajine. Prinajmenej založenej na OSN práve národnostných menšín…
Pekne pozdravujem.
Juraj Režo alias notorickyobcan
Ak kto chce, prispejte na účet autora: SK30 0900 0000 0000 2857 4014; alebo Denníku Nenávisť, pedofilnému SME alebo Kuciakovým Aktualitám…
