Krátka recenzia na knihu Mateja Gavláka „Svätci a hriešnici“ -

16. augusta 2024

Pripadla mi milá povinnosť, napísať recenziu na knihu kolegu a priateľa Mateja Gavláka s názvom Svätci a hriešnici.

Keďže som profesionálny historik, snažím sa beletrizované historické témy radšej nečítať, dávam totiž prednosť literatúre faktu. Matejovu knihu som si však vzal na dovolenku a priznám sa, že som ju prečítal napriek počiatočnej vedecky motivovanej skepse so záujmom a spríjemnila mi dovolenkový pobyt. Škoda len, že jazykový korektor bol slabšej úrovne a v Matejovej knihe sa nachádzajú viaceré preklepy a gramatické pochybenia.

Súbor poviedok Svätci a hriešnici napísal Matej už pred viacerými rokmi, kniha však uzrela svetlo sveta až teraz. Autorovým cieľom bolo priblížiť čitateľovi nádheru a hlbokú spiritualitu katolíckej viery a dejín. Podľa autorových slov by sme si mali brať príklad práve z našich prvých katolíckych predkov, ktorí žili bohatý katolícky život v naozaj ťažkých dobách, v časoch prenasledovania a vraždenia katolíkov za vernosť Kristovi.

S týmto autorovým tvrdením možno len súhlasiť, pričom si čitateľ môže položiť tiež otázku, či by dnešná generácia a najmä katolícki liberáli a modernisti dokázali ostať verní Kristovmu učeniu v čase takých prenasledovaní, aké nastali počas existencie Rímskej ríše, Francúzskej revolúcie či počas trvania Sovietskeho zväzu.

V posledných rokoch obyčajný covid dokázal značnú časť katolíckeho duchovenstva a veriacich odradiť od slávenia svätej omše (dožadujúc sa poslušnosti a humanistického prístupu k okoliu) a zanechať veriacich pred zavretými kostolmi, čo samozrejme nebol prípad tradičných katolíkov, ktorí sa napriek zákazom a buzerácii tajne zúčastňovali slávenia tradičných svätých omší a na rady „opatrných“ nedali.

Je potrebné si totiž uvedomiť, že v minulosti, keď zúrili naozajstné epidémie moru alebo cholery a kňazi i veriaci žili skutočnú živú Kristovu vieru, ostávali brány kostolov otvorené, sväté omše sa slávili za širokej prítomnosti veriacich a kňazi zaopatrovali s katolíckou samozrejmosťou umierajúcich, ľudia sa kajali a stáli v dlhých radoch na spoveď, pričom všetci pred očami mali Kristove slová z Evanjelia sv. Matúša: Nebojte sa tých; čo zabíjajú telo, ale dušu zabiť nemôžu. Skôr sa bojte toho, ktorý môže i dušu i telo zahubiť v pekle. (Mt 10,28)

Matejova kniha je pomerne obsiahla, vo formáte A5 má 255 strán, v ktorých sa venoval známym príbehom z dejín katolíckej Cirkvi. Kniha je zbierkou šiestich poviedok, ktoré súvisia s dejinami Cirkvi a ktoré boli aj mne ako historikovi dobre známe, Matej sa však nedal rigidne spútať historickými faktami a vyložil ich voľnejšie a prekvapivejšie, takže svojím prístupom zaujal aj mňa.

Motívy a sujet jednotlivých poviedok budú teda väčšine čitateľov známe, novátorský prístup však zaujme a poteší.

V prvej poviedke s názvom „Boh medzi nami“ kládol Matej dôraz na začiatok účinkovania Nášho Pána Ježiša Krista medzi rybármi, z ktorých si vyvolil prvých učeníkov a sleduje Kristovo účinkovanie očami malého chlapca, ktorý, zasiahnutý ukrižovaním Krista, prejde hlbokou metamorfózou (v tejto kapitole zapracoval tlačiarenský škriatok, Egypťania vedení Mojžišom sa utopili v Červenom mori a nie v Čiernom mori; pozn. aut.).

Druhá poviedka s názvom „Rímu sa neodporuje“ sa venuje jednému z najhorších prenasledovaní kresťanov v čase vlády rímskeho cisára Décia (249 – 251). Décius bol muž veľmi surových mravov a jeho násilné snahy o upevnenie cisárskej moci vykryštalizovali v brutálnom prenasledovaní kresťanov, ktorí odmietali rímskeho cisára vnímať ako boha. Celú poviedku autor predstavil na živote rímskej rodiny, v ktorej manželka začala po tom, ako sa zoznámila s katolíckym učením inklinovať ku katolicizmu a ktorá prežila útrapy Déciovho prenasledovania. Stratila mnohých blízkych, čo ju však priviedlo k intenzívnejšiemu katolíckemu životu.

Tretia poviedka „Most“ je zasadená do života rímskej vojenskej jednotky v čase bitky na Mulvijskom moste, hlavným hrdinom poviedky je rímsky centúrio Octavianus Claudius, verný dôstojník légií cisára Konštantína Veľkého.

Bitka pri Mulvijskom moste (28. október 312) sa odohrala medzi rímskymi cisármi Konštantínom I. a Maxentiom, pričom Konštantín I. túto bitku vyhral, čo viedlo ku koncu tetrarchie (štvorvládia) a Konštantín I. sa tak stal vládcom celej Rímskej ríše. Podľa historických informácií kronikárov Eusebia z Cézarey a Lactania je začiatkom Konštantínovej konverzie na kresťanstvo. Cisár Konštantín mal totiž pred bitkou sen, podľa ktorého ak si jeho vojaci na svoje štíty namaľujú znak Chí-Ró (Kristov monogram – znak na čiernom okrúhlom rímskom štíte Matejovej knihy), v bitke zvíťazia.

Hlavný hrdina Matejovej poviedky, rímsky centúrio Octavianus Claudius prechádza vnútorným vývojom, ktorý ho aj cez vernosť k cisárovi privádza ku katolíckej viere a prehodnocovaniu priorít svojho života.

Štvrtá poviedka s názvom „Na pokraji priepasti“ sa týka dejín Frankov v roku 493, v čase keď Frankovia prijali kresťanstvo počas vlády zakladateľa Franskej ríše, panovníka Chlodovika I. z rodu Merovejovcov. Chlodovik odstránil svojich politických súperov a podmanil si v pomerne krátkej dobe celú Galiu a jeho vojská prenikli až k Pyrenejám, za ktorými existovali germánske ríše Vizigótov (Španielsko) a Svébov (Portugalsko).

Práve krst Chlodovika I. sa v dejinách Francúzska vníma ako jedna z počiatočných udalostí francúzskej histórie. Spoločne s panovníkom boli pokrstení aj členovia jeho rodiny a takisto všetci významní šľachtici. Hlavnou postavou poviedky je kráľovná Klotilda, ktorú Matej opísal v čiastočne romantizujúcej podobe ako vernú katolíčku, s nesmiernym vplyvom na duchovný vývoj a formovanie svojho manžela, stojaceho na úsvite francúzskych stredovekých dejín. Len pre historické upresnenie, po Chlodovikovej smrti si jeho ríšu rozdelili synovia Childebert, Chlothar, Chlodomir a Teoderich.

Špecifické miesto medzi poviedkami má poviedka s názvom „Skaza, ktorá je už tu“. Táto poviedka sa venuje christianizácii Škótska, téme ktorá je dodnes spracovaná s mnohými rezervami. Povedzme si otvorene, historici lepšie poznajú prácu íroškótskych kresťanských misií na území strednej Európy ako obdobie, keď sa christianizovalo škótske územie a kresťanstvo si získavalo srdcia drsných škótskych horalov.

Práve „biele miesta“ v tomto historickom období škótskych dejín pomohli Matejovi rozohrať zaujímavý príbeh mnícha Jamesa, ktorý čiastočne pripomína známeho írskeho svätca Patrika, poviedka obsahuje niekoľko prekvapivých obratov.

Poslednou poviedkou je poviedka s názvom „Z vôle najvyššieho“, ktorá je zasadená do časového rámca vzniku stredovekého Uhorska. Príbeh sa odohráva v roku 996 a jeho hlavní hrdinovia sú veľmoži Hunt a Poznaň, ktorých Matej podáva v tradíciách slovenskej národnej historiografie. O Huntovi a Poznanovi sa vie, že boli aj osobnými strážcami mladého budúceho panovníka Štefana I., celkovo sa rod Hunt-Poznanovci spájal s osudmi slovenského územia po zániku Veľkej Moravy. Majetky rodu sa nachádzali pri rieke Nitra a rieke Ipeľ, či v oblasti Hontu a Novohradu. Uhorský kronikár Šimon z Kézy považoval bratov za Nemcov, táto téza však nie je správna.

Dnešná historiografia zdôrazňuje, že Hunt a Poznan neboli bratmi, nemali nemecký pôvod a podčiarkuje ich spätosť zo slovanským územím, pretože s istotou nepatrili k staromaďarskej kočovníckej aristokracii.

Najstarší príslušníci rodov, veľmoži Hunt a Poznan, sa spomínajú v roku 997, keď sa v Bíni zhromažďovalo vojsko veľkokniežaťa Štefana, a keď ho Hunt a Poznan „opásali mečom“ a boli menovaní do pozície Štefanových osobných strážcov. Je historický faktom, že obaja veľmoži sa v rokoch 1001 – 1002 zúčastnili Štefanovho ťaženia proti šomodskému vojvodovi Kopáňovi a takisto sa stali svetskými patrónmi kláštora pod Zoborom. Rod hral významnú úlohu aj v 11. a 12.storočí, kedy mali členovia rodu stále veľmi blízko k panovníckemu rodu Arpádovcov. Aj v tejto poviedke sa Matej nenechal úplne determinovať rigidným historickým prístupom a prenechal miesto aj fantázii.

A čo dodať na záver?

Ako som už povedal, Matejovu knihu som si prečítal počas dovolenky a zaujala ma. Budem sa opakovať – škoda, že jazykový korektor neodviedol práve najlepšie svoju prácu (na niektorých miestach pokrivkáva štylistika i gramatika) a v knihe sa nachádza niekoľko historických nepresností, ktoré však pri beletrizovanej historickej literatúre či kinematografii netreba brať až tak vážne. Matejovi ku knihe gratulujem a dúfam, že k tomuto dielu pribudnú postupne aj ďalšie.

Román Svätci a hriešnici si budete môcť kúpiť v našom internetovom kníhkupectve christianashop.sk približne od polovice septembra.