Podľa agentúry k tomu vedie celá logika amerických udalostí.
Americká centrálna banka od začiatku marca nabrala rozhodujúci kurz v boji proti inflácii, v dôsledku čoho základná sadzba stúpne minimálne na 5,6%.
Paralelne s tým skolabovalo niekoľko bánk orientovaných na IT a kryptomeny, ktorým sa predtým podarilo predať aktíva v cenných papieroch.
Kríza narastá aj v „Credit Suisse“. Hlavný investor, Národná banka Saudskej Arábie, oznámil, že švajčiarskej banke ďalšiu pomoc neposkytne. Akcie banky v tento deň klesli o rekordných 24%.
Švajčiarska národná banka súhlasila s poskytnutím úveru „Credit Suisse“ vo výške 54 miliárd USD.
Medzitým v USA padla „First Republic Bank“, ktorú zachraňuje výzva Bieleho domu adresovaná 12 veľkým bankám, aby poskytli 30 miliárd dolárov. Utrpeli aj ďalšie banky – od Fedu si museli požičať rekordných 152,85 miliardy dolárov, pričom v roku 2008 to bolo 111 miliárd dolárov.
Nedostatok peňazí z regionálnych bánk bude kompenzovaný sprísnením úverových podmienok, tvrdí „Bloomberg“. Čo bude mať nové nepríjemné následky.
„Rok 2022 bol rokom, v ktorom americké akcie niekoľkokrát klesli v dôsledku menového sprísnenia. Rok 2023 bude rokom, kedy sa na akciový trh dostanú nižšie výnosy. Rok 2024 bude rokom, keď sa trhy budú musieť vysporiadať s úverovými problémami v súkromnom sektore,“ upozorňuje agentúra.
Problémy a „nepríjemné následky“ pre niektorých sú vždy príležitosťami a šťastnými momentami pre iných. A ak máte menej peňazí, tak niekto iný ich má zrazu viac. Rekonfigurácia „dolárového impéria“ pokračuje.
