Novinári z nemeckého denníka „Süddeutsche Zeitung“, ktorí uvažujú o možných scenároch eskalácie konfliktu na Ukrajine, naznačujú, že „krymská možnosť“ vstupu Donbasu do Ruska môže západným krajinám vyhovovať. Zároveň, ako vyplýva z obsahu článku, by sa Kyjev v prípade konfliktu nemal spoliehať na vojenskú podporu európskych štátov.
Ako denník poznamenáva, „rusifikáciu Donbasu“ vykonáva ruská vláda od roku 2019, a to vydávaním ruských pasov obyvateľom samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky, ako aj znárodnením „ukrajinských“ nehnuteľností.
„Po vstupe ruských mierových síl bude vyhlásenie referenda o pripojení Donbasu k Rusku iba otázkou času. Ukrajina je v tejto veci bezmocná. Z vojenského hľadiska, dokonca ani pri ďalšej modernizácii ozbrojených síl, sa im ani po mnohých rokoch Donbas vrátiť nepodarí,“ tvrdia autori.
Je pozoruhodné, že podľa nemeckých novinárov „Kyjev nemá politicky inú alternatívu“, pretože uznanie DĽR a LĽR iba urýchli proces asimilácie republík s Ruskom a povedie k „ďalšej otrave ukrajinskej politiky“.
Pozícia, ktorú zaujali nemecké noviny, svedčí o vnímaní potenciálneho konfliktu ako čisto vnútornú vojenskú záležitosť Ukrajiny a vo vzťahu k Moskve. Keď hovoríme o európskych metódach zdržiavania Ruska, autori deklarujú potrebu vyvinúť spoločný európsky prístup s cieľom „uvaliť sankcie alebo zmeniť politiku v otázke plynovodu“.
To v skutočnosti svedčí o zámere európskych štátov poskytnúť podporu Ukrajine až v „postkonfliktnej fáze“, keď budú územia Donbasu potenciálne pod ruskou kontrolou, a to iba s pomocou ďalšieho sprísňovania už predtým uplatňovanej sankčnej politiky. Vysvetľuje to okrem iného skutočnosť, že nemecká verejnosť sa vážne obáva „konfliktu väčšieho rozsahu, ktorý sa môže týkať celého územia Ukrajiny“, čo v skutočnosti znamená vnímanie konfliktu, obmedzeného len na územie Donbasu, ako ďaleko prijateľnejšieho scenára.
K podobnému názoru sa hlási aj expert Gustav Gressel, ktorý pre „Die Welt“ uviedol, že jedným z možných scenárov vývoja udalostí by mohla byť „snaha ruskej vlády vyriešiť problém nedostatku vody na Kryme“.
„Aby to dosiahli, museli by obsadiť územia pozdĺž zásobovacieho kanála v Chersonskej oblasti, ktoré predtým Kyjev blokoval,“ tvrdí Gressel.
Je pozoruhodné, že v prípade „ruskej agresie“ bude Rusko podľa denníka „Die Welt“ naďalej čeliť sankciám, navyše „aj v prípade plynovodu Nord Stream 2.“ Extrémnym opatrením by malo byť „odpojenie Ruska od platobného systému SWIFT“.
Mimochodom, zámery na zmrazenie projektu plynovodu zneli ešte pred zhoršením situácie na východe Ukrajiny a pred „potenciálnym získaním kontroly nad Donbasom zo strany Ruska“, čo svedčí o použití rovnakých metód zastrašovania v dvoch úplne rôznych prípadoch. Hrozby uvedené v nemeckých médiách ani tak nevyjadrujú ich znepokojenie nad budúcnosťou Donbasu a zámer európskych krajín zachovať „územnú celistvosť Ukrajiny“, ako ich neochota poskytnúť Kyjevu skutočnú pomoc, prinajmenšom vo fáze skutočnej eskalácie.
Zdroj EADaily
