Sledovatelia blogerky Katalin Tary by mali zrejme zbystriť pozornosť a dobre sa zamyslieť nad jej „blogmi“, či ide skutočne len o blogy, alebo o prístup „rozdeľuj a panuj“.
Mnohí z vás si ju pamätajú ešte z Facebooku, kedy založila blogerské noviny a vtedy, keď niektorí autori dosahovali rovnaký alebo väčší počet „lajkov“ ako ona, Katalin im blogy nepustila. Už vtedy sa v nej prebudila malicherná dušička a postihnuté ego. Ale o to až tak nejde, to je skôr len na doplnenie vzorky profilu danej osoby.
Dnes píše len na sociálnej sieti VK. Pozornejší čitateľ si všimne, že Katalin chrlí nenávistné články v podstate proti všetkým a schováva sa za slová: „milujem vás Slováci“. Neustále tvrdí, že Slováci sa majú pripraviť na vojnu a za nehoráznosť považuje, ak ktokoľvek akékoľvek podniká aktivity proti zatiahnutiu Slovenska do vojny. K politikom, bývalým aj súčasným, ktorí sa skutočne každý jeden pričinili o súčasnú dramatickú situáciu na Slovensku a k aktivistom, ktorí sa cez aktivizmus skutočne chcú dostať do politiky, Katalin Tara sa nenaučila rozlišovať a skutočne dôkladne analyzovať. Alebo skôr, nemá záujem.
Môže existovať väčšie farizejstvo, ak niekto tvrdí,, že slovenskí chlapi by mali ísť bojovať na strane Rusov,, ale zároveň sedí údajne na Karibských ostrovoch a tvrdí o sebe že je žena, čo znamená, že ej nehrozí, že v boji zomrie? Alebo, že na Slovensku budú horieť mestá a umierať tisíce nevinných ľudí a celkom pokojne môže skončiť slovenská civilizácia? Pretože Slovensko v tejto vojne nemá čo robiť, vždy sme boli malá krajina podriadená záujmom väčších mocností, či už to bola Rakúsko-Uhorská monarchia, alebo Nemecko, či po vojne ZSSR a dnes SŠA. Oslobodenie Slovenska(ČSSR) Sovietskym zväzom počas druhej svetovej vojny, do ktorej sme boli opäť vtiahnutí väčšími mocnosťami a oslobodení opäť len na základe mocenských bojov vôbec neznamená, že je našou povinnosťou zomierať pre ďalšie mocenské záujmy, aj keď nimi je ochrana územnej celistvosti Ruskej federácie.
Katalin Tara úspešne pochytila a používa taktiku rozdeľuj a panuj. Zároveň požíva osvedčené taktiky liberálnej žurnalistickej stoky, typu Juraj Smatana, či Šimečka, kedy medzi zrnko pravdy vloží znôšku neoverených nezmyslov a lží. Nevedno, či to robí zámerne, alebo si nepreštuduje dôkladne informácie, ale popri jednej pravde sype desiatky absolútne nepodložených informácií. Od začiatku blogovania stihla zaútočiť na každého politika,, či aktivistu. Rozoštváva všetky skupiny proti sebe, aktivistov proti politikom, ľudí proti aktivistom. Zabúda, že rozumní ľudia si vedia svoj názor na politikov vytvoriť aj sami. Pritom rovnako ako z nešťastných zakomplexovaných liberálov so znetvorenými dušičkami a často aj fyzickým nedostatkom z nej srší osobná nespokojnosť, ľudská zatrpknutosť človeka, ktorý je nespokojný so svojim vlastným životom, a hlavne slepá závisť voči ľuďom, ktorí majú reálnu odvahu dvihnúť hlas a podľa svojich možností a svedomia urobiť čo môžu pre slovenský národ. Ľudí, ktorí riskujú svoje životy a neschovávajú sa za falošné profily a v údajnom zahraničí.
Katalin Tara prevzala slovník Tibora Rostasa a tvrdí, že Archa vybrala peniaze a my sme ich ukradli. Nedá si námahu pozrieť si výročnú správu na stránke, kde je presne vyčíslená suma príspevkov a ich čerpanie, ani to, že peniaze sú naďalej na účte. Ani to, že som do OZ vložila úctyhodnú sumu z vlastných úspor. Alebo si nedala námahu preveriť ani to, že peniaze sú čerpané výlučne na členov, ako príspevky na voľby do komunálnych volieb za NEKA/Národná koalícia, či na vyžiadanie na aktivity členov Archy. A nedala si ani námahu, aby si zistila, že už druhý rok Archa nevyberá žiadne členské.
Zároveň sa Katalin Tara nerozpakuje žobrať peniaze za svoje blogy. Je nepísaným etickým pravidlom, že blogeri na sociálnych sieťach blogujú bezplatne, aby využili svoje vedomosti v prospech sledovateľov. Je azda jedinou blogerkou, ktorá bloguje za finančnú odmenu.
A to nie je všetko
Katalin protirečí sama sebe, Slovákov tlačí do vojny za Ruskú federáciu, ale zároveň si urobila ďalší malý špinavý kšeftík, kde za peniaze radí Slovákom, ako sa vyhnúť vojne získaním občianstva iného štátu.
O mne tvrdí, že som adeptkou do strany Jána Baránka. Tá skvelá metafyzická blogerka nepostrehla, že takmer 3 roky vôbec nie som v kontakte s pánom Baránkom. Ani to, že tvrdo odmietam účasť v akejkoľvek politickej strane.
Vadí jej akákoľvek aktivita, či už protesty proti vládnej verchuške a najnovšie pochody proti za mier. Na pochody za mier našla desiatky negativistických vyjadrení. Keby sme sa hlbšie zamysleli, prečo si našla tisíce dôvodov, aby jej jej prekážala aktivita, ktorá má vyjadriť vôľu obyčajných Slovákov, ktorí odmietajú vojnu? Možno preto, že to prekáža niekomu v pozadí Katalin Tary. Povedzme si na rovinu, kto z nás má čas písať každý deň niekoľko siahodlhých článkov plných žlče? Zamestnaný človek s rodinou a vlastnou domácnosťou asi ťažko. Žije teda Katalin Tara zo svojich blogov? Ak áno, uživia ju prispievatelia, alebo ju niekto platí?
Komu môžu vyhovovať blogy útočiace na všetkých, ktorí žijú na Slovensku a snažia sa čeliť súčasnej zločineckej skupine na čele štátu a zachrániť zo štátu, čo je v rámci daných možností?
Keby chcel niekto rozdeliť Slovensko, čo by urobil? Nenasadil by zakomplexovaného neúspešného, vnútorne nespokojného človeka s talentom písať? Ako použil Benčíka, Šimečku, Smatanu a rad ďalších liberálov?
Prečo sa vôbec KTOSI schováva za anonymný profil Katalin Tara? Prečo nemá odvahu stáť si otvorene za svojimi slovami? Ak tak veľmi miluje Slovákov, mala by sama niečo urobiť pre Slovensko, alebo sa postaviť do čela dobrovoľníkov a ísť bojovať za Ruskú federáciu. Alebo nie? Či nepostrehla, že v 21. storočí rukujú do armády v SŠA, Izraeli, Ukrajine ale aj Rusku a bojujú aj ženy?
Možno by ste sa mali milí Slováci zamyslieť práve nad ňou.
