„Víťazstvo“ opozície a mainstremu
Tak a stalo sa. Od predvčera mainstreamové média, ako aj opoziční politici slávia „víťazstvo“. Donútili odstúpiť Moniku Jankovskú, dôvod bol podľa nich viac než predsvedčivý, veď štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti podľa nich komunikovala s Kočnerom! Pritom nikto nerieši, či polícia fakt, že Kočner si písal s Jankovskou, potvrdila. Nikto nerieši, že ani čo si písali, ak si teda písali. Ortieľ znie „Je tu podozrenie, že komunikovala s Kočnerom, tak nech ide kade ľahšie“. V tomto článku nejdem riešiť, či štátna tajomníčka skutočne komunikovala s Kočnerom. Na tom, čo sa deje, ma predovšetkým zaujalo to, akú pascu si novinári, ako aj opoziční politici sami na seba vytvorili. Budeme vychádzať z ich vlastnej logiky „keď je niekto podozrivý z komunikácie s niekým podozrivým, tak sa automaticky stáva podozrivým“. Pôjdeme po jednotlivých osobách.
Daniel Lipšic
Jedným z najväčších narcisových „krikľúňov“ je práve tento expolitik. Odborník na všetko, kritik akejkoľvek nespravodlivosti. Človek, ktorý asi najviac používa dvojitý meter. Pritom tento človek nie je podozrivý, u tohto človeka je jasne preukázané, že intenzívne komunikoval s Alenou Zsuzsovou, ktorá je obvinená z objednávky vraždy Jána Kuciaka a jeho priateľky. A dnes je právnym zástupcom rodiny Kuciakovcov. Autentucitu jeho komunikácie s Alenou Zsuzsovou sme jasne preukázali v článku „O komunikácii Aleny Zsuzsovej s Danielom Lipšicom„.
Viete si predstaviť niekde v zahraničí fakt, že minister vnútra akejkovek krajiny je podozrivý z kontaktu s osobou, prepojenou na izraelské tajné služby? Tu netreba ani dôkazy, okamžite minister odstupuje. Ale pre Lipšica to neplatí. Opäť sa nebavíme o podozreniach, ale o preukázaných faktoch (ktoré napokon Lipšic osobne potvrdil). Ako sa stretol s Aronom Shavivom (prepojeným na tajné služby viacerých krajín) a tvorcom úspechu politickej strany Progresívne Slovensko podrobne popísal bloger Adam Kemény v článku „Ako sa minister (!) Lipšic s izraelským agentom zaplietol„. K Aronovi Shavivovi boli zverejnené zaujímavé informácie aj na našej webovej stránke pod názvom „Komu vďačí za svoj doterajší „úspech“ politická strana „Progresívne Slovensko?„.
Už len dva tieto fakty o Lipšicovi sú natoľko závažného charakteru, že by mal zaliezť do nejakej diery a čušať. O jeho ďalších komunikáciách s inými ženami písať nebudeme, považujeme to tiež za realitu, nakoľko disponujeme od niekoľkých žien, ktoré si s „Danielitom“ písali, prehlásením o tom, že ich zverejnená komunikácia s Lipšicom je autentická. O tom, že sa Lipšicove konanie stalo aj príčinou smrti nevinného človeka, nebudeme ani písať.
Gábor Grendel
Tento bývalý Lipšicov „podržtaška“ s renomé „odborníka na bezpečnosť „, ktorý si sám o sebe myslí, že ma zmysel pre humor, zúrivo obhajuje Lipšica i Matoviča, bojuje proti každej nespravodlivosti a slovenskej oligarchii. Navonok. Realita je taká, že pre dosiahnutie svojich cieľov sa neváha spolčiť aj s osobami, ktoré navonok kritizuje.
O jeho spôsobe „verbovania“ (alebo nútenia k spolupráci) novinárov sme už písali v článku „Eštebácke praktiky Gábora Grendela pri „verbovaní spolupracovníkov“.
Keby mal Grendel na hlave nejaké vlasy, viaceré z nich by boli šedivé kvôli stresu, ktorý mu spôsobil bloger Adam Kemény. Grendel si so zverejňovaním jeho emailovej komunikácie blogerom na Pravde (napriek vyhrážaniu sa vedeniu denníka) nevedel poradiť, tak sa obrátil na Juraja Puchého.
Jemu sa sťažoval na Keményho, aj ho žiadal o pomoc. Pritom pán Puchý je veľmi zaujímavá postavička. V minulosti pôsobil ako hovorca na Národnom bezpečnostnom úrade, riaditeľom NBÚ bol v tom čase Ján Mojžiš, ktorého predseda vlády Mikuláš Dzurinda označil za člena „skupinky“, ktorá ma škodiť Slovensku. O niečo neskôr sa Juraj Puchý stal pravou rukou Pavla Ruska v politickej strane ANO. Áno, presne toho, ktorý je dnes spolu s Mariánom Kočnerom obžalovaný z falšovania zmeniek vo výške takmer 70 mil. EUR. Nehovoriac o tom, že o strane ANO išli chýry, že sa jej poslanci v parlamente nechali „kupovať“. A čo myslíte, kde Puchý pôsobil v čase, keď sa na neho obrátil Grendel s prosbou eliminovať drzého blogera? A pôsobí tam dodnes. Juraj Puchý je hovorcom Jozefa Brheľa. Toho Brheľa, ktorý je označovaný za „šedú eminenciu“ politickej strany SMER-SD! Čiže v tomto prípade nevadí Grendelovi ani SMER-SD, ani oligarchia?
So sťažovaním sa (alebo doslova žalovaním) má však Grendel viacero skúseností. Svojho času nemal najlepšie vzťahy s redaktorom televízie TA3 Petrom Bielikom. Bielik na rozdiel od iných novinárov v osobe Lipšica žiadneho „spasiteľa Slovenska“ nevidel. A preto si dovoľoval politickú stranu NOVA kritizovať. Lipšic s Grendelom však mali problém zniesť kritiku, tak čo napokon podnikol Grendel? Obrátil sa priamo na ďalšieho predstaviteľa ním nenávidenej oligarchie – na Ivana Kmotríka, majiteľa televízie TA3 (jeho číslo mal uložené pod skratkou „ik“), s ktorým si vymenil niekoľko SMS správ a v každej z nich veľmi urazene žaloval na Petra Bielika, že ako to, že si dovolil klásť predstaviteľom NOVA pre nich nepohodlné otázky. Tie SMS správy bolo zábavné čítať, nikto by si nemyslel, že dospelý chlap dokáže takto s prepáčením „skuvíňať“. Takže keď mu bolo ťažko, utekal hľadať pomoc k ľuďom, ktorých práve on stále kritizuje. Grendel, čo ty ešte robíš v štátnej sfére?
Igor Matovič
O Matovičových kauzách ohľadom „predaja živnosti“ alebo dovozu tlačiarenského stroja sa už popísalo dosť. V zahraničí by stačilo už len podozrenie na vyvodenie zodpovednosti, Igor Matovič je samozrejme iný „prípad“.
Ja by som ho označil slovom „vydierač„. A príklad z praxe. Ponúkam čitateľom úryvok Messenger komunikácie medzi Danielom Lipšicom a Igorom Matovičom z roku 2010. V tejto komunikácii Igor Matovič útočí na KDH kvôli tomu, že nesúhlasí s konaním člena strany – Radoslava Procházku. Neváha použiť ani argument, že ak sa mu nevyhovie, tak zaútočí na KDH prostredníctvom publikácie v 1,5 miliónovom náklade v ním vlastnenom regionálnom médiu. Takže Matovič sa uchyľuje k podobným metódam ako ľudia ním kritizovaní?
Ešte jedna zábavná epizóda, tentokrát sa to týka Matovičovho detektoru lži, na ktorý s obľubou chodil. Dnes už vieme prečo si zvykol vyberať špecialistu z Veľkej Británie Dona Cargilla. V prípade tohto človeka ide totiž o usvedčeného podvodníka! Čiže výsledky, ktoré Igorovi Matovičovi vyšli u tohto špecialistu, nemôžeme brať vážne.
Richard Sulík
Tento človek nemal v politike pôsobiť už dávno pokiaľ vychádzame z v úvode popísanej logiky. Napríklad v rokoch 2006 – 2007 pôsobil v Českej republike ako poradca ministra financií Vlastimila Tlustého. Z policajného odpočúvania pritom vyplynulo, že Vladimír Tlustý „slúžil“ jednému z najznámejších mafiánskych bossov v ČR – Františkovi Mrázkovi.
No a samozrejme nemôžeme nespomenúť kauzu „Sasanka“. V tejto PREUKÁZANEJ A POTVRDENEJ (nie údajnej) kauze išlo o SMS komunikáciu medzi Mariánom Kočnerom a predsedom strany SaS Richardom Sulíkom (v tom čase predseda parlamentu), neskôr sa objavil aj videozáznam stretnutia Kočnera a Sulíka. Išlo o odovzdávanie citlivých informácií zo strany Sulíka. Napríklad Sulík cez sms ihneď hlásil Kočnerovi, ako sa volil generálny prokurátor:
2. 11. 2010
14:25:59 Kočner: Zdravim Ta pane. Tak holt sa nam to zajtra ukaze. O kolkej by to malo vypuknut ? Dik za odpoved.
14:33:52 Sulík: Je to predposledny bod, tak bud o 17tej alebo zajtra
14:34:09 Kočner: Zajtra myslis pozajtra ?
14:35:43 Sulík: Jasne, sorry
14:35:32 Kočner: Dakujem. A prajem Ti stastnu ruku…
3. 11. 2010
09:56:31 Kočner: Zmenil sa time?
10:00:16 Sulík: Nie, bude to 11.30. Sdku zacina nervozniet.
10:06:00 Kočner: Asi budes prvy vediet vysledok tak ak Ta mozem poprosit, rad by som bol druhy. P.S. Kolko he zaregistrovanych poslancov?
11:54:13 Kočner: ???
12:02:13 Sulík: Prave sa hlasuje. Je tu 143 poslancov ale kolki budu hlasovat sa ukaze. Dam vediet
12:02:33 Kočner: Som ako na ihlach. Dik
12:24:18 Kočner: Kua, co pocitate makove zrnka?
12:28:42 Sulík: 70 trnka, 49 misikova, 28 hrivnak
12:34:18 Kočner: Misikova 48 alebo 49?
12:34:50 Kočner: A boli aj neplatne hlasy?
4. 11. 2010
11:17:34 Kočner: Tak pekny dobry den. Ideme na to ? (myslim fotenie listkov)
11:19:53 Sulík: Hej
11:21:01 Kočner: Nerozumiem tymto zbytocnym hlasovaniam. Ale to asi preto, lebo nie som politik. Chvala bohu
11:27:19 Sulík: Ja hlavne nerozumiem sdku. Vcera sme mali aj koalicnu radu a aj vojnu diskusiu ale stale nechapem co to s tym janisom chcelo byt
11:39:43 Kočner: Ja to myslim chapem mozno ked pojdes behat by sme to mohli spolu rozobrat. Ale myslim ze uz aj Tebe je jasne ze to vobec nie je o Trnkovi!
12:15:54 Kočner: Uz sa hlasuje?
13:17:54 Kočner: Hezky si mu nalozil. Skoro ho jeblo!!!
13:37:11 Sulík: To uz davno nie je o trnkovi.
[youtube https://www.youtube.com/watch?v=p983UllAXx4?feature=oembed&w=640&h=480]
Ľubomír Galko
Galko nieže ÚDAJNE zneužíval vojenskú tajnú službu (Vojenské obranné spravodajstvo). Galko ju REÁLNE zneužíval na monitorovanie svojich oponentov v rámci strany (napríklad ľudí Juraja Miškova), ako aj na sledovanie svojich zamestnancov na Ministerstve obrany SR. Podrobnejšie si o tom môžete prečítať v našich dvoch článkoch o tejto kauze (vrátane častí prepisov z odpočúvania):
Čo všetko ste o Ľubomírovi Galkovi nevedeli a vedieť by ste mali
Špecialista na informačné úniky – Ľubomír Galko
Konkrétne by som vypichol nasledovnú časť z prepisov odposluchu riaditeľa Služobného úradu MO SR – Petra Plučinského. Ide o telefonický rozhovor Plučinského s vtedajším náčelníkom Generálneho štábu SR – Ľubomírom Bulíkom z 1.8.2011. Najprv ten prepis:
„Dňa 1.8.2011 kontaktoval OSZ Plučinský NGŠ Bulíka. OSZ sa ho pýtal, či už dostal rozkaz od MiO na bližšie neustanovenú akciu, ktorá by sa mala týkať odletu neustanoveného bojového lietadla SR do Ruskej federácie. Bulík odpovedal, že tento rozkaz dostal a dodal, že akcii nie je moc naklonený, ale v danej veci už rezignoval. Rozkaz splní, ale aj tak si nevie predstaviť, že by lietadlo cudzieho štátu lietalo na akcii súkromnej spoločnosti v Ruskej federácii. Podľa jeho názoru je to mimo súčasných platných noriem OS SR. Nakoniec Bulík uviedol, že v ten deň mala SR bojaschopné iba dva kusy lietadiel Mig-29.“
Skratky:
OSZ – osoba spravodajského záujmu (Peter Plučinský)
MiO – minister obrany (Ľubomír Galko)
OS SR – Ozbrojené sily Slovenskej republiky
Pochopili ste o čo ide vážení čitatelia? Minister obrany členskej krajiny NATO vydal pokyn náčelníkovi generálneho štábu, aby poslal bojové lietadlo vzdušných síl na akciu súkromnej spoločnosti do Ruskej federácie. Pritom vedel, že OS SR disponujú len dvoma bojaschopnými lietadlami a napriek tomu bol ochotný znížiť túto chabú bojaschopnosť až o 50 %. Neviem ako iní, ale ja to inak než vlastizradou nazvať neviem. A to nepátram o akú akciu a akú súkromnú spoločnosť v Ruskej federácii malo ísť. Podotýkam, že ide o prepis telefonického rozhovoru dvoch „topmanažérov“ rezortu obrany, čiže vedia, o čom sa bavia!!!
Už len kvôli tomuto podozreniu by Galko nielenže už dávno nemal byť súčasťou politickej scény, ale mal by stáť pred súdom, resp. už sedieť v base.
Prečo sa tomuto nevenujú „elitní“ novinári? Napríklad Monika Tódová má vyššie uvedený prepis odposluchu vo vlastnej emailovej schránke!!! Či z jej pohľadu Galko patrí medzi „našich ľudí“?
Monika Tódová
Samozrejme, že sme nemohli vynechať našu „hviezdu“ investigatívnej žurnalistiky. Má vôbec táto osoba právo písať vo verejnom záujme? Monika Tódová sa spomína v údajne spravodajskom spise Gorila. Nižšie uvádzam komentár známeho diskutéra a fanúšika Pyrrha Epirského na postoj.sk, ktorý vystupuje pod prezývkou „Alfi“. Ten k Monike Tódovej bez okolkov uviedol nasledovné (ide o vybrané úryvky z komentára z viacerých jeho komentárov):
„Todova nemá na toto bunky a to mi verte. Ona sa s prepáčením do súčasnej pozície “presulozila”. Mala pomer s viacerými policajnými dôstojníkmi, okrem iného so sukničkárom Jánom Rejdom, ako velavyznamne naznačuje Gorila, ktorého neskôr nemala problém potopiť.
A podľa mna mala pomer aj s jedným mojim kedysi rodinne blízkym človekom, ktorý robil pred mnohými rokmi na korupcii. A pár neslušných otázok by som položil aj Jozefovi Satekovi, ktorý jej rovno dával podania, takze v roku 2003/2004 sme niečo Satekovi podali a v zapati nás Todova oslovila s otázkou, z čoho bolo jasne, že jej to Satek rovno dal. Lebo ona je svojim spôsobom hlúpa, obmedzená, zameraná len na svoj cieľ ako bojový pes.
Todova skratka určite veci nevidí a iné nechce vidieť, lebo jej nepasujú do kramu. A robí takú aktivisticku a silne zaujatu publicistiku.
Obdivujú ju za odvahu klásť otázky, hoci jej spôsoby už nieže hranicia s neslušnosťou, ale sú ďaleko za ňou. Mocní policajti sa jej boja, uplácaju ju informáciami zo spisov (ja viem, že jej Gaspar protiprávne dával jedno rozhodnutie vyšetrovateľa v mojej veci), ale ona ich potom doslova odhodi.
Nebezpečenstvo obchodovania so zdrojmi, ktorého sa takmer s istotou dopúšťa Todova, pritom spočíva vo vedomom zakrývani časti pravdy o zdrojoch, ktorá môže byt pre obrázok o realite veľmi podstatná.
A v Todovej prípade sa k tomu pridruzuje aj snaha vybaviť si účty s pomyselnymi nepriateľmi (Tóth). Kedysi na ňu nejakí neprajníci vytiahli, že je dcérou bachara z Leopoldova. Nepreveroval som tuto informáciu, neviem ju potvrdiť, ale ak by bola pravdivou, symbolicky by vyjadrovala jej mentalitu. Mentalitu zle vychovaného bojového psa, ktorý hryzie svoje obete len tak. Lebo môže. Z plezíru.“
Alfiho komentár by sme len doplnili o fakt, že vo väznici v Leopoldove dlhodobo pracovala / pracuje aj matka Moniky Tódovej. Takže posledný odsek diskutéra platí dvojnásobne. Zaujímavá informácia je aj o jej prepojení s popredným aktérom spisu Gorila – Jánom Rejdom. Tento človek podľa spisu vynášal informácie z Policajného zboru a Tódová pre neho na objednávku písala články.
Aké už len môže mať Monika Tódová morálne právo o čomkoľvek v médiách vykrikovať? Správne, žiadne. Alebo to podľa nej nie je pravda? A nestačí podľa jej vlastnej logiky podozrenie?
Redakcia
