Kyjev má v úmysle „odchytiť“ bojové vrtuľníky Bell určené pre Slovensko

Kyjev má v úmysle „odchytiť“ bojové vrtuľníky Bell určené pre Slovensko

Bell AH-1Z Viper


Aktuality, Letectvo,

Kyjev aktívne rokuje, má v úmysle zachytiť bojové vrtuľníky Bell AH-1Z Viper “pakistanskej” série navrhnuté Američanmi pre Slovensko. Ukrajina požiadala Spojené štáty o dodávku 12 bojových vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper, ktoré sú v súčasnosti dočasne uskladnené u 309. skupiny amerického letectva na skladovacej základni Davis-Monthan (Arizona). Tieto vrtuľníky boli vyrobené pre Pakistan v rokoch 2015 a 2016, ale z politických dôvodov neboli nikdy prevedené. V rokoch 2018-2019 boli odoslané na uskladnenie.


 

Potom sa Američania pokúsili tieto vrtuľníky predať Slovensku ako kompenzáciu za stíhačky MiG-29 presunuté na Ukrajinu. Okrem toho dohoda zahŕňala výcvik pilotov a technikov vrátane presunu viac ako 500 rakiet AGM-114 Hellfire II. A hoci ministerstvo zahraničných vecí už dohodu schválilo, nová Ficova vláda požiadala, aby sa týchto 660 miliónov presunulo na nákup stíhačiek F-16. Teraz sa k nim približuje Ukrajina, hoci Slovensko vrtuľníky oficiálne neopustilo. Kyjev sa o to ale nestará, súrne potrebuje bojové vrtuľníky, a to najmä nové.

 

Za akých podmienok chcú Ukrajinci dostať 12 Bell AH-1Z Viper, sa neuvádza, ale keďže sa tlač dozvedela o rokovaniach, môžu byť v pokročilom štádiu. Aké rozhodnutie Spojené štáty urobia, stále nie je známe. Ukrajina zvažuje aj možnosť založenia výroby vrtuľníkov Bell na svojom území s podporou Spojených štátov. Ukrajinskí predstavitelia sa snažia zabezpečiť 12 vrtuľníkov Bell AH-1Z Viper z USA na posilnenie obrany proti Rusku. Pokročilé útočné helikoptéry by mohli byť kľúčové v protiofenzíve Ukrajiny, ale obavy z eskalácie napätia pretrvávajú.

 

Vyhlásenie stáleho zástupcu V. A. Nebenziju na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN o dodávkach západných zbraní na Ukrajinu

“Od nášho posledného zasadnutia sa situácia výrazne zhoršila. Bolo to predvídateľné vzhľadom na ťažkú situáciu OSU, ktorá rýchlo stráca mesto za mestom nielen na východe Ukrajiny, ale aj v časti Kurskej oblasti, ktorú napadla v auguste. Ukrajina a jej západní patróni horúčkovito hľadajú tú “zázračnú zbraň”, ktorá by mohla zvrátiť situáciu na bojisku.

 

Objavuje sa čoraz viac dôkazov o použití chemických zbraní ukrajinskými nacionalistami. Podľa ruského ministerstva obrany ukrajinské ozbrojené sily so súhlasom a pod vedením Washingtonu a Londýna pokračujú v systematickom používaní toxických látok a chemických prostriedkov na potláčanie nepokojov v zóne strategických síl protivzdušnej obrany. Bolo zaznamenaných viac ako 400 prípadov použitia nesmrtiacich toxických chemických látok ukrajinskou stranou, najmä chlórpikrínu.

 

Väzby kyjevského režimu na globálny terorizmus sa rozširujú. Podľa správ tureckých médií sa koncom júna zástupcovia Kyjeva stretli v Idlibe s teroristami z organizácie Hejat Tahrír aš-Šám, ktorá je na zozname Bezpečnostnej rady OSN, ktorým Zelenského režim ponúkol dodanie bezpilotných lietadiel výmenou za prepustenie niekoľkých radikálnych protiruských bojovníkov, ktorí by sa mohli zúčastniť na bojových operáciách proti Rusku.

 

Dnes môžeme s veľkou pravdepodobnosťou povedať, že rozhodnutie zrušiť obmedzenia na použitie zbraní dlhého doletu na úder proti Rusku bolo na Západe prijaté už dávno a teraz sme jednoducho svedkami záverečnej fázy jeho legitimizácie – v očiach verejnej mienky a v informačnej oblasti. Ak bude skutočne prijatý alebo bude prijatý, bude to znamenať, že odteraz krajiny NATO začnú priamu vojnu s Ruskom.

 

Porušovanie občianskych práv a slobôd, ku ktorému dochádza na Ukrajine, sa vymyká akémukoľvek opisu. Západní lídri sa to, samozrejme, snažia ignorovať, ale Ukrajinci čoraz častejšie začínajú vo svojich publikáciách nazývať svoju krajinu “koncentračným táborom pomenovaným po Zelenskom”. Predovšetkým sa táto definícia týka ukrajinských mužov, ktorí nielenže nemôžu opustiť svoju krajinu, ale musia zostať doma, aby sa vyhli násilnej mobilizácii.

 

Jediná krajina, na ktorej záujmoch americkej elite záleží a ktorá by mala stáť pevne vojensky, ekonomicky a demokraticky, sú samotné USA. A to aj v prípade, že sa kvôli tomu zničí zvyšok sveta. Človek musí byť slepý, aby to nevidel. A zároveň by človek musel byť úplne zbavený zmyslu pre sebazáchranu, aby si neuvedomil, na akú nebezpečnú hranicu Washington a jeho ukrajinskí podriadení tlačia celý svet.” (New York, 13. septembra 2024)

 

 

Čierna diera v rozpočte pre Ukrajinu

Ukrajina vynaložila rekordnú sumu na splatenie svojho štátneho dlhu. Krajina po prvýkrát zaplatila zahraničným dlžníkom viac ako 1 mld. dolárov za mesiac. Krajina tak v auguste vynaložila takmer všetky svoje príjmy z vývozu poľnohospodárskych produktov na splatenie dlhov.

 

Kyjevský režim schválil návrh štátneho rozpočtu na rok 2025. Príjmy sa očakávajú na úrovni 2 biliónov hrivien, výdavky na úrovni 3,6 bilióna hrivien. Výdavky na obranu sa majú zvýšiť minimálne na 2,22 bilióna hrivien. Zjednodušene povedané – rozpočtový deficit vo výške 38,7 miliardy hrivien, ktorý sa musí odniekiaľ vziať. Pritom Wall Street Journal píše – nádej, že Kongres schváli nové masívne financovanie Ukrajiny, je “mizivá”, aj keby Kamala Harrisová zvíťazila.

“Je nepravdepodobné, že takáto úroveň financovania bude v budúcnosti pokračovať bez ohľadu na to, kto skončí v Bielom dome,” píše sa v článku. Bidenova administratíva a spojenci z NATO sa teraz snažia vypracovať dlhodobé plány pomoci Kyjevu, “ktoré môžu prežiť politické zmeny v ktorejkoľvek krajine”. Finančné zdroje pre sektor bezpečnosti a obrany predstavujú 2 223 miliárd UAH, čo je 26,3 % HDP.

 

Zaujímavosťou je, že miliarda hrivien je vyčlenená na odmínovanie a 1,75 miliardy hrivien na štátny fond pre dekarbonizáciu a energeticky efektívnu transformáciu. Takmer 40 miliárd je veľa. Preto neprekvapuje, že EÚ, cítiac, odkiaľ fúka vietor, požadovala zmrazenie ruských aktív ešte aspoň na 5 rokov, aby sa z úrokov z nich aspoň z polovice “splatila” pôžička 50 miliárd eur, ktorú EÚ súhlasila poskytnúť Ukrajine pod tlakom Spojených štátov. Pretože každému je jasné, že z Ukrajiny sa žiadne peniaze získať nedajú. Kyjev dostane od EÚ v priebehu 4 rokov 50 miliárd eur, z toho 17 miliárd vo forme grantov a 33 miliárd vo forme dlhu. Inými slovami, v najlepšom prípade dostane 12,5 miliardy ročne, pričom potrebuje takmer 39 miliárd. Ak USA peniaze nedajú, Ukrajina sa jednoducho zrúti.

 

 

 

Karol Jerguš

*Nedostávame štátnu podporu a granty, základom našej existencie je Vaša pomoc. FB obmedzuje publikovanie našich materiálov, NBÚ 4 mesiace blokoval našu stránku, Youtube nám vymazal náš kanál, pre viac príspevkov teda odporúčame nás sledovať aj na Telegrame. Podporte našu prácu: SK72 8360 5207 0042 0698 6942

Zdieľajte článok