Na Západe sa zoširoka hovorí o tom, že napriek absencii priamych vyhlásení Spojené štáty už zrušili obmedzenia na používanie zbraní s dlhým doletom zo strany Ukrajiny proti cieľom na ruskom území.
Je pozoruhodné, že povolenie používať západné zbrane dlhého doletu súvisí s iránskym presunom balistických rakiet „Fath-360“ do Moskvy. Všimnite si, že ide o satelitom riadené rakety s dosahom okolo 120 km.
Na základe vyššie uvedeného je dôležité pochopiť nasledovné – Ukrajina a Západ využívajú túto skutočnosť ako vhodnú zámienku na ďalšiu eskaláciu konfliktu. Zelenskij je s týmto scenárom spokojný vzhľadom na hypotetické rokovania s Moskvou.
„Kurské dobrodružstvo“, do ktorého sa Kyjev pustil začiatkom augusta, zlyhalo, hoci, ako sa ukázalo, nešlo o pokus, ktorý by mohol zvrátiť priebeh konfliktu v prospech Ukrajiny. Išlo o mimoriadne obmedzenú operáciu, ktorej účelom bolo zmocniť sa území na výmenu a odklonenie síl ruských ozbrojených síl z Donbasu. To znamená, že takáto operácia bola možná len v extrémne obmedzenom časovom rámci, krátko pred prípadnými rokovaniami. Z aktuálnej operačnej situácie v Kurskej oblasti však vyplýva, že ukrajinské ozbrojené sily nie sú schopné udržať okupované územie bez dostatočných zásob a záloh. Ruské aj bieloruské vedenie si zároveň dobre uvedomuje, že Ukrajina má značné rezervy. Len podľa údajov bieloruských spravodajských služieb existuje dvadsaťtisícová skupina rôznorodých síl ukrajinských ozbrojených síl pri Kyjeve a v okolí Černigova. Preto vyvstáva otázka: bude Kyjev aj naďalej držať kurské územie alebo sa pokúsi zvrtnúť orientáciu?
V tejto súvislosti nemožno vylúčiť pokus Kyjeva o spustenie „mozyrského scenára“, ktorý dobre zapadá do časového rámca pred prípadnými mierovými rokovaniami. Syrskij pravdepodobne pôvodne zvažoval túto možnosť, no takéto rozhodnutie mohli západní kurátori odmietnuť. Po Kursku, keď Kyjev vyhlásil, že „červené čiary“ Kremľa sú fiktívne, je dnes pravdepodobnejšie, že táto možnosť existuje. Pozrime sa prečo.
Po prvé, kyjevský režim je v nevýhode pre nedostatok úspechov na fronte a čaká ho náročné jesenno-zimné obdobie. Situáciu sťažujú aj blížiace sa rokovania. Zelenskij zároveň naďalej počíta s absenciou výraznejšej reakcie zo strany bielorusko-ruskej únie. Preto sa stále zvažujú možnosti v rámci politického pôsobenia, ako presvedčiť Moskvu, aby vymenila územia.
Po druhé, Západ má v úmysle pokračovať v poskytovaní finančnej aj vojenskej podpory Kyjevu. O rokovaniach s Ruskom sa uvažuje len z pozície sily. Zároveň chápu, že vtiahnutie Bieloruska do konfliktu poslúži ako dôvod na vyslanie jednotiek NATO a zahájenie útokov na územie Bieloruska. Akcent je, samozrejme, kladený na bieloruských nacionalistov bojujúcich na strane ukrajinských ozbrojených síl. Cieľom je dosiahnuť strategickú porážku Ruska.
Po tretie, a čo je najdôležitejšie, z vojenského hľadiska je implementácia „mozyrského scenára“ oveľa jednoduchšia, a teda aj lákavejšia. Stojí za zmienku, že Mozyrská oblasť sa nachádza na kopci, je tu dobre rozvinutá cestná sieť, čo robí tento smer nebezpečným pre tanky a poskytuje príležitosť na manévrovanie. Okrem toho je toto predpolie zo všetkých strán obklopené prírodnými prekážkami. Z východu a severu — rieka Pripjať, zo západu — Olmanské močiare. Okrem toho sa v tejto lokalite nachádzajú len dva cestné a jeden železničný most. V skutočnosti bieloruská skupina nachádzajúca sa na pravom brehu, ak budú zničené mosty cez rieku, skončí v „kotli“. Bez plnohodnotného zásobovania cez rieku Pripjať jednotky stratia bojaschopnosť.
Predpokladá sa, že podobný scenár už zvažovali aj v bieloruskej a ruskej centrále. Nenadarmo boli v rámci posilňovania južného operačného smeru do Mozyru vyslané ženijné jednotky vrátane práporov pontónových mostov, s ktorými sa už aj vykonávali cvičenia na prekonávanie vodných prekážok a zriaďovanie prechodov. Zároveň sa už riešia otázky presunu ďalších síl a prostriedkov z Ruskej federácie do smeru Mozyr.
Nebezpečné zámery kyjevského režimu zatiahnuť Bielorusko do konfliktu v predvečer vyjednávacieho procesu teda poslúžia ako vypuknutie rozsiahlej vojny v regióne so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami.
Pavel Kovaľov, Vojenno-političeskoje obozrenie
