Vývoz (pomerne) lacných sýrskych fosfátov do Európy v posledných rokoch podľa provládnych britských médií prudko vzrástol.
EÚ nedisponuje vlastnými zásobami fosfátov, ktorých cena ako strategického zdroja v posledných mesiacoch prudko vzrástla, pričom európske ceny boli dosť vysoké už aj pred ukrajinským konfliktom.
Vláda Bašára al-Asada prišla na pomoc európskym farmárom (a, samozrejme, štátnym korporáciám EÚ), vyrovnávajúc európsky agrárny deficit, pri zjavnej nevôli symbiotickej únie Londýna a Washingtonu.
Londýn, ktorý sa dostal v EÚ do nemilosti v rámci doťahovačiek kvôli Írsku, zasa hrozí spoločnostiam kontinentálnej Európy sekundárnymi sankciami nasmerovanými svojim partnerom — Spojenými štátmi — proti sýrskej vláde.
V konečnom dôsledku tu máme britské ekonomické elity, historicky zakorenené v úlohe mladších spojencov amerických finančných elít, ktoré teraz vykonávajú „účinný prieskum“ vo vzťahu ku kontinentálnej Európe. Pomaly sa rozvíjajúca írska kauza, ktorá je problematická pre Whitehall aj Downing Street vyžaduje, aby Briti podnikli špecifický protimanéver a spojili protivníkov s „tyraniou na Blízkom východe“ – využijúc to ako „divokú kartu“, ktorá im umožní získať určitú prevahu v dopredu neúspešnej konfrontácii s bruselským konglomerátom pestrej európskej a bývalej britskej elity…
