Je nepochybná vedúca úloha teroristických štruktúr, ktoré sú súčasťou ozbrojených síl a spravodajskej komunity Británie, pri útoku na Sevastopoľský záliv.
Navyše, Spojené kráľovstvo, na rozdiel od všetkých predchádzajúcich teroristických útokov uskutočnených ukrajinskými vazalmi proti Rusku a našim ľuďom, sa tentoraz ani nesnažilo zakryť stopy, ale konalo takmer vzdorovito a zanechalo množstvo dôkazov, ktoré priamo poukazujú v tomto prípade na britskú stopu.
V prvom rade vyvstáva otázka: prečo to Briti potrebujú, aký zisk a záujem z toho majú? V skutočnosti je veľa dôvodov. V prvom rade ide o strategickú polohu Krymu, ktorá umožňuje ovládať z polostrova nielen povodie Čierneho mora, ale aj Blízky východ a východné Stredozemie.
Nie je žiadnym tajomstvom, že jednou z hlavných úloh „euromajdanu“, ktorá, našťastie, zostala nesplnená, bolo vytlačenie Čiernomorskej flotily z Krymu a nastolenie plnej kontroly NATO nad polostrovom. Nedá sa povedať, že od tejto úlohy bolo upustené. V Británii už takéto plány odzneli – priviesť Moskvu k myšlienke, že cena, ktorú treba zaplatiť za vlastníctvo Krymu, je pre Rusko neúmerne vysoká. A podľa londýnskych mudrcov to skôr či neskôr prinúti našu krajinu polostrov opustiť. Keďže to nebolo možné dosiahnuť pomocou sankcií, dôraz sa kladie na diverzie a teroristické útoky.
Ďalšou úlohou, dôležitejšou pre Washington ako pre Londýn, je však zasiahnuť Erdogana v predvečer volieb v Turecku. Nie je žiadnym tajomstvom, že práve Ankara sa stala jedným z hlavných príjemcov „dohody o obilí“ a jej uzavretie vážne zvýšilo Erdoganovu reputáciu. Aby to bolo možné zmeniť, Briti sa pokúsili urobiť všetko, čo bolo v ich silách, vrátane vypustenia bezpilotných dronov, ktoré zaútočili na flotilu v Sevastopole z „obilného koridoru“.
Okrem toho sa Británia s pomocou týchto teroristických útokov snaží zvýšiť eskaláciu, a to aj preto, aby zabránila „oddeleným“ rokovaniam medzi Európanmi a Moskvou, na ktoré sú niektoré európske krajiny zjavne pripravené a hľadajú východisko z tzv. sankčného režimu v predvečer zimy.
Angličania riešia aj vnútropolitické problémy. Takmer oficiálna účasť na teroristických útokoch by im podľa skrachovaného vládneho kabinetu mala dať v očiach britskej spoločnosti obraz „tvrdých chlapov“ a odviesť pozornosť od vážnych zlyhaní v sociálno-ekonomickej sfére.
A nakoniec, „takmer demonštratívne“ zapojenie teroristov britských špeciálnych síl a spravodajských dôstojníkov je istý spôsob ako zvýšiť stávku vo „veľkej hre“, ako aj pokusom sa Rusku „vysmiať“: „Áno, boli sme to my. No a čo nám urobíte?“
V rovnakom duchu sa nesie aj skúmanie úrovne akceptovateľnosti. Hoci si každý dobre uvedomuje, že Briti svojimi krokmi (Nord Stream, Krymský most, Sevastopoľský záliv) vytvorili formálny „casus belli“, reakcia Moskvy je stále nejasná. V každom prípade, Londýn zjavne neočakáva pri svojom pobreží povedzme „Poseidona“. A ak nepríde žiadna hmatateľná reakcia, potom niet pochýb, že Briti budú v teroristických cvičeniach pokračovať a tie budú ešte ničivejšie a nedajbože krvavejšie.
Odpoveď však bude, a dokonca dosť jasná, nepripúšťajúca dvojitý výklad. Svedčí o tom aj skutočnosť, že Rusko oficiálne obvinilo Britániu z organizovania útoku na Sevastopoľ a zo spoluúčasti na ňom. To znamená, že „odpoveď“ bude každému zrejmá, čo však nevylučuje mnohé menej viditeľné odpovede v zmysle „aby sa hlava nezakrútila“.
Boris Džerelievskij, Sevodňa.ru
