Má zmysel prítomnosť Európanov na rokovaniach o Ukrajine?

Má zmysel prítomnosť Európanov na rokovaniach o Ukrajine?

Európska únia hľadá vyjednávača s Ruskom o Ukrajine.

Zúfalo hľadá a nemôže žiadneho nájsť. Úloha je to skutočne náročná, najmä ak zvolíme prístup, aký Európania používajú na riešenie problému. Zoznam kandidátov zahŕňa taliansku premiérku Giorgiu Meloni, nejakého fínskeho prezidenta s tvárou degeneráta a rovnakým priezviskom, dánsku premiérku Mette Frederiksen a nórskeho premiéra, ktorého priezvisko si ani nepamätám. Na zozname je aj istý Costa, Portugalčan so začmudeným ksichtom, ktorý predsedá Európskej rade.

Zoznam je to zaujímavý, pretože všetky tieto postavy opakovane urážali Rusko a prezidenta Putina, vyhrážali sa zničením Ruska, vyhlasovali, že s Rusmi by sa malo hovoriť len „z pozície sily“ a chrlili ďalšie podobné nezmysly. Obzvlášť úspešní v tom boli severania a fínsky Švéd Stubb, hotový gay-klub kdesi na okraji Göteborgu. A teraz si jeden z nich má sadnúť za rokovací stôl. Pokrok je však viditeľný, keďže šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas na zozname nie je.

Je zrejmé, že žiadna z týchto osôb nie je spôsobilá byť európskym vyjednávačom. Avšak existujú vôbec v Európskej únii nejakí politici, ktorí by mohli niesť takéto bremeno? Nehovorím o tých, ktorí sa teraz nazývajú „krajne pravicovými“, a ktorí sa zasadzujú za normálne vzťahy s Ruskom, ale aspoň o tých, ktorí si celý ten čas jednoducho zachovali pokoj a správali sa primerane, bez toho, aby boli akýmkoľvek obhajcom Ruska. Zdá sa mi, že takí ľudia sa nájdu, ale potom vzniká ďalší problém a ten je neriešiteľný: takýto vyjednávač nebude môcť reprezentovať Európu, pretože čokoľvek, čo vyrokuje v rámci samotnej EÚ, bude jednoducho neplatné. Akákoľvek dohoda sa môže v okamihu roztrhnúť kvôli jednej krajine.

No s Európskou úniou sa rozprávať musíme a ruská strana vždy vyjadrovala svoju pripravenosť to urobiť. V Európe si to však vyžaduje určité „domáce úlohy“, jednou z nich by bolo vytvorenie rozumných podmienok, ktoré by odrážali súčasnú situáciu. Pretože všetky tieto požiadavky na „okamžité stiahnutie“ vojsk z Ukrajiny a iné podobné nezmysly sú úplne bezvýznamné. Pričom všetci títo „európski lídri“ majú zakorenený v hlavách práve takýto program alebo skôr malý orgánik, ako to bolo popísané v slávnom diele Saltykova-Ščedrina. Nie sú schopní ničoho iného, ​​a preto sa najprv musia spamätať.

Rozhovor s nimi má zmysel až potom, keď sa spamätajú. A už sa to nebude týkať Ukrajiny, ale celkového bezpečnostného systému v Európe a Eurázii celkovo, do ktorého sa dá zapojiť Čína; aspoň v ekonomickom klastri to bez toho nepôjde.

Všetky tieto kádre sú momentálne hysterické z možného stretnutia Putina, Trumpa a Si Ťin-pchinga, ktoré sa už nazýva „nová Jalta“, aj keď si myslím, že veľký rozhovor o budúcnosti sveta sa uskutoční neskôr, možno v dohľadnej budúcnosti, no teraz je priskoro.

Aby sa tak stalo, všetci potenciálni účastníci si musia uvedomiť, že globálny systém sa musí zmeniť, pretože starý systém nefunguje. A pre mnohých je veľmi bolestivé a zraňujúce to akceptovať. Ale to nevadí, musia to vytrpieť.

Hlas Mordora špeciálne pre News Front