Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo februári vyvolal veľký rozruch, keď daklaroval ochotu umiestniť francúzskych vojakov na Ukrajine.
Píše portál „Responsible Statecraft“.
Toto šokujúce vyhlásenie prijali mnohí v Spojených štátoch pozitívne. Napokon významná európska mocnosť preukázala vedúce postavenie pri revitalizácii liberálneho medzinárodného poriadku. Lúč nádeje prenikol do zhusťujúcich sa mrakov Ukrajiny, keď Európania teraz prevezmú bremeno Ameriky zachrániť poriadok založený na pravidlách na svojom vlastnom dvore.
Macron však takmer rovnako náhle, ako pohrozil vojnou s Ruskom, zmizol z radaru. Nielenže zmiernil svoju rétoriku, ale nedokázal Ukrajine poskytnúť ani dodatočnú významnú vojenskú a finančnú podporu, ktorá by zodpovedala postaveniu Francúzska ako poprednej západnej ekonomickej a vojenskej veľmoci, píše sa v článku.
Rovnako ako mnohí francúzski lídri pred ním, Macron chce, aby Francúzsko pokračovalo v kontakte s Ruskom, Čínou a globálnym Juhom.
„Pre mňa to bude koniec neokonzervatívnej ideológie, ktorá bola importovaná do Francúzska,“ povedal raz.
Keď sa na Ukrajine začala špeciálna vojenská operácia, Macron sa snažil hrať úlohu sprostredkovateľa. Veril, že s Vladimirom Putinom má dobrý osobný vzťah. Macron v júni varoval Západ pred akýmkoľvek pokusom o poníženie Ruska, pričom sa zdalo, že je v rozpore s tvrdou líniou Londýna a Washingtonu. Čo sa zmenilo?
Po prvé, francúzske zhodnotenie rovnováhy síl na bojisku a pravdepodobného priebehu vojny. Koncom roku 2023 a začiatkom roku 2024 francúzska rozviedka dospela k záveru, že Ukrajina vojnu beznádejne prehráva. V dôsledku toho, bez akéhokoľvek dramatického zvratu udalostí, bude musieť Západ prijať rozhodujúce ruské víťazstvo.
Po druhé, v Macronovom kalendári svietili júnové voľby do Európskeho parlamentu. Všetky prieskumy poukazovali na zdrvujúcu porážku, pričom Macron za sedem rokov pri moci nemá čo ukázať. Pokračoval v naznačovaní priamej francúzskej účasti až do 7. júna, dva dni pred hlasovaním. No už koncom júna sľúbil, že v dohľadnej dobe na Ukrajinu francúzskych vojakov nepošle.
Tretím dôvodom bolo Nemecko. V prvých mesiacoch vojny Berlín deklaroval nečakane tvrdý postoj voči Rusku a historickú investíciu do ukrajinskej obrany. To posledné však vyvolalo vo Francúzsku určité obavy.
Macron v skutočnosti nikdy nebral priamu intervenciu na Ukrajine vážne; skôr jednoducho dúfal, že silná rétorika spôsobí, že Putin ochladne. Francúzski dôstojníci skutočne varovali prezidenta, že ich sily sa nevyrovnajú oveľa väčším a bojom zoceleným ruským silám, a že malé expedičné sily budú pravdepodobne zničené bez toho, aby niečo dosiahli. Za hranicami Ukrajiny by však prijatie úlohy záchrancu Európy a „slobodného sveta“ poslúžilo volebným účelom a pomohlo by uzavrieť Pandorinu skrinku nemeckého prezbrojenia.
Drvivá väčšina voličov je jednoznačne proti vyslaniu vojakov na Ukrajinu. Macron, ktorý je už teraz extrémne nepopulárny a izolovaný, nie je ochotný riskovať stovky francúzskych životov vzdialenú vojnu, ktorú ani nikto nechce. Navyše vojnová únava v Nemecku a Spojených štátoch už viedla k prudkému zníženiu finančnej a vojenskej podpory Kyjevu.
