Vyhral, ale rozbil Francúzsko.
Podľa výsledkov druhého kola prezidentských volieb vo Francúzsku zvíťazil Emmanuel Macron, no s oveľa menším rozdielom ako pred piatimi rokmi.
Prvý, kto zablahoželal Macronovi k víťazstvu, bol jeho nedávny nepriateľ, britský premiér Boris Johnson. Minuloročná „rybia vojna“ takmer viedla k vojenskému stretu medzi francúzskym a britským námorníctvom. Vtedy v Londýne vyzvali na „zmenu režimu“ v Paríži.
„The Washington Post“ píše, že „Spojené štáty, Európa a samotné Francúzsko si môžu vydýchnuť [po víťazstve Macrona]“.
„Je však trochu nešťastné,“ pokračuje WP, „že väčšina Macrona odrážala nie nadšenie voličov smerom k nemu, ale odmietnutie Le Penovej, političky zaťaženej dlhodobým protiimigrantským fanatizmom svojej strany a v poslednom čase – jej proruskými náladami a zaujatosťou proti NATO v zahraničnej politike…“
V skutočnosti je francúzska spoločnosť rozdelená. Viac ako 40% voličov hlasovalo za Marine Le Penovú, smerujúc k vystúpeniu z NATO, k uprednostňovaniu francúzskych zákonov pred legislatívou EÚ a k efektívnej sociálnej politike.
Macronov úspech bol z veľkej časti spôsobený „pandemickou“ propagandistickou kampaňou. Obyvatelia zámorských území Piatej republiky aktívne protestovali proti lockdownom a očkovaniu a podporovali Marine Le Penovú, ktorá tieto opatrenia odsúdila. A väčšina obyvateľov metropoly, hoci vyšla do ulíc protestovať proti povinnému očkovaniu, schvaľovala Macronove kroky počas „pandémie“ (ktorá potom náhle zmizla z programu) ako užitočné. Táto väčšina hlasovala za maznáčika z hniezda Rothschildovcov.
Vo voľbách zafungovala aj stará, rokmi overená politicko-technologická schéma Anglosasov.
V roku 1944, po oslobodení Paríža, vznikol pod záštitou amerických spravodajských služieb elitný klub „Le Siècle“, ktorého úlohou bolo „upevniť nositeľov skutočnej moci vo Francúzsku, v rukách ktorých boli popredné banky, podniky a všetky hlavné médiá,“ píše Oľga Četveriková. Činnosť tohto klubu, ktorého členovia prenikali do všetkých štruktúr štátnej moci, zabezpečovala „kontinuitu moci finančného kapitálu“. Po celé desaťročia zostávala de facto moc v rukách „neviditeľnej vlády finančných elít“.
Generál de Gaulle, jediný francúzsky politik, ktorý sa vzbúril proti „atlanticizmu“, nebol členom „Le Siècle“ a počas jeho prezidentovania si Francúzsko zachovalo svoju národnú suverenitu.
Ďalším cieľom vládcov Piatej republiky bolo vybudovanie francúzsko-nemeckého spojenectva s vedúcou úlohou Germánov. Za týmto účelom vznikla nadnárodná spoločnosť „Le Cercle“, na čele ktorej stojí člen vatikánskeho „Opus Dei“ a žiak ideológa zjednotenej Európy Richarda Coudenhove-Kalergiho Jean Viole. Hlavným výsledkom činnosti „Le Cercle“ bolo vytvorenie „Európskeho spoločenstva uhlia a ocele“, z ktorého neskôr vyrástlo Európske hospodárske spoločenstvo a Európska únia.
Následne bol aktualizovaný a rozšírený arzenál externého manažmentu. V roku 2012 dostali CIA a NSA pokyny, ako sme písali, od popredných svetových poradenských spoločností „McKinsey“ a „Boston Consulting Group“, aby „dôsledne sledovali prezidentskú kampaň vo Francúzsku“. Šéf francúzskej pobočky amerického „Aspen Institute“ Jean-Pierre Jouyet vytvoril think-tank „Les Gracques“ financovaný Rothschildom, ktorý podporoval Macrona počas jeho prezidentskej kampane.
Macron si súhlas svojich zámorských mecenášov vyslúžil aj tým, že do krajiny prilákal najväčší americký investičný fond na svete „Black Rock“, ktorý spustil svoje finančné chápadlá do všetkých sektorov francúzskej ekonomiky.
Analytici „Les Graques“ vypracovali program modernizácie francúzskeho priemyslu, predovšetkým francúzskeho obranného priemyslu, ktorý realizuje Macron, zabezpečujúc podriadenie francúzskeho vojensko-priemyselného komplexu nemeckému priemyselnému kapitálu pod celkovou kontrolou amerických investičných fondov.
Vojenská elita Francúzska v týchto voľbách preukázala svoju lojalitu Washingtonu. Náčelník francúzskeho štábu, generál Pierre de Villiers, ktorý rezignoval kvôli konfliktu s Macronom, odmietol kandidovať na prezidenta a dostal prácu v „Boston Consulting“, kde konzultoval firmu kontrolovanú CIA v oblasti „obzvlášť zložitých operácií“. A prezidentské voľby v roku 2022 boli možno najťažšou operáciou amerických spravodajských služieb vo Francúzsku.
Bývalý poradca Marine Le Penovej, Aymeric Choprad, v rozhovore pre „FGC“ poznamenal, že po prvom kole „kolosálny propagandistický stroj Piatej republiky počas dvoch týždňov organizoval desivý tlak na mozgy Francúzov skandovaním dvoch hesiel. : „Marine v Elyzejskom paláci je katastrofou pre národné hospodárstvo!“, ako aj „Marine v Elyzejskom paláci je Putinovým poskokom!“. A Macronov rating, ktorý klesal, zrazu začal rásť…
Aby toho nebolo málo, Marine Le Penovej, podobne ako v prvom kole, značne „odškrtli“ hlasy v prospech Macrona a Mélenchona. Stalo sa tak v záverečnej fáze sčítania hlasov.
Sklamanie z politického systému Piatej republiky a obavy o budúcnosť krajiny neskrýva ani týždenník „L’Express“, ktorý sympatizuje s Macronom: „Francúzsko vychádza z týchto volieb ešte viac rozorvané a skamenené vo svojom hneve a nenávisti. Čelíme kríze režimu, z ktorej Emmanuel Macron sľúbil krajinu stiahnuť, no ktorú ešte zhoršil.
Hneď po vyhlásení výsledkov druhého kola sa začali protesty po celom Francúzsku. „Hnev a nenávisť“ sa rozliali po uliciach francúzskych miest.
Vladimír Prochvatilov, FSK
