6. marca 2026
V posledných časoch, avšak najmä od začiatku roka 2026, sa stal suverénny Maltézsky rád predmetom pravidelnej diskreditačnej kampane v médiách, aj v Cirkvi. Kampaň začala na jeseň minulého roka, keď taliansky denník Il Fatto Quotidiano uverejnil diskreditačný článok na adresu rádu a odvtedy pokračuje súvislou sériou článkov v rôznych médiách.
zdroj: wikimedia commons
V posledných dvoch mesiacoch sa zrýchľuje frekvencia článkov pod rôznymi menami autorov, pričom všetky opakujú rovnakú kritiku. Ľudia v okruhu rádu sa začínajú pýtať, kto ich k tomu vedie a prečo. Články obviňujú rád zo zrady reformy, ktorú zamýšľal pápež František a ktorá ho chcela podľa nich viac zosúladiť so životom plnohodnotného rehoľného rádu.
Denník Il Fatto Quotidiano vykreslil Suverénny vojenský Maltézsky rád ako inštitúciu, ktorá sa v Taliansku opiera o obrovský majetok, no nedokáže ho spravovať tak, aby slúžil pôvodnému cieľu – pomoci chorým a chudobným. Podľa uvedeného článku ide o „impérium“ v hodnote vyše 190 miliónov eur v nehnuteľnostiach a poľnohospodárskej pôde: rád vlastní v Taliansku 919 nehnuteľností a takmer 5 000 hektárov pôdy. Správa tohto majetku má byť podľa kritikov netransparentná, neefektívna a miestami až škandalózna.
Kritika sa opiera najmä o údaje o prenájmoch. Pravidelne prenajatých má byť len 44 % mestských jednotiek, približne štvrtina je prázdna a ďalších 31 % má zmluvy po lehote alebo neobnovené. Niektoré historické objekty – napríklad Villa Pagana v Rapalle, Rocca Bernarda či Castello di Valva – údajne chátrajú, zatiaľ čo veľká časť príjmov závisí od niekoľkých komerčných nájmov v Palazzo Magistrale na Via Condotti. Jeden z kontraktov má byť podľa článku podhodnotený o viac než 2,5 milióna eur ročne.
Denník tiež tvrdí, že urgentný „údržbový dlh“ vzrástol z jedného milióna eur v roku 2014 na približne 12 miliónov v roku 2023. Rád zároveň predáva časť majetku, aby zaplátal rozpočtové diery. Od roku 2009 malo byť predaných 44 nehnuteľností za 16 miliónov eur, pričom reinvestovaná bola len malá časť tejto sumy. Za jadro problému autor označuje nefunkčný aparát správy nehnuteľností, ktorý trpí nedostatočnou koordináciou a veľkým administratívnym restom.
Článok opisuje aj sociálny kontrast: chudobní vraj čelia prísnym postupom, zatiaľ čo bohatí nájomníci využívajú zvýhodnené nájomné alebo neplatia vôbec. Uvádzajú sa prípady luxusných bytov v centre Ríma či prenájmov v Cortine d’Ampezzo výrazne pod trhovou cenou.
Kritika sa týka aj poľnohospodárskeho majetku rádu. Ten spravuje približne 4 900 hektárov pôdy, z ktorých 3 500 využíva spoločnosť S.Agri.V.It. Celkový výnos má byť podľa článku len okolo 800-tisíc eur ročne, pričom spoločnosť má údajne štrukturálne straty približne 750 až 820-tisíc eur ročne. Tie majú byť kryté z prostriedkov Veľkej pokladnice, teda z fondov určených na charitatívnu činnosť.
Ako symbol „premárnených príležitostí“ sa spomína aj ponuka súkromného investora prenajať časť pôdy za vysoké nájomné a zároveň investovať do obnovy historického komplexu Rocca Bernarda. Podľa článku však táto ponuka zostala bez odpovede vedenia rádu.
Po zverejnení týchto informácií vraj vedenie rádu rozoslalo pokyny, aby členovia nekomunikovali s médiami bez súhlasu komunikačného oddelenia. Kritici to interpretujú ako snahu umlčať diskusiu.
Odpoveď rádu: „Tvrdenia nezodpovedajú realite“
Maltézsky rád reagoval listom adresovaným redakcii Il Fatto Quotidiano, podpísaným Fra’ Richardom Wolffom. Podľa listu článok obsahuje tvrdenia, ktoré „nezodpovedajú realite“ o správe rádu. Odmieta napríklad tvrdenie, žeby veľmajster žiadal preplácanie osobných výdavkov. Rád zároveň zdôrazňuje, že novinár nerozumie komplexnosti správy celosvetových aktív suverénnej inštitúcie s viac než tisícročnou históriou. Talianske nehnuteľnosti vznikali počas desaťročí a ich efektívne riadenie si dnes vyžaduje rozsiahle reformy. Súčasná Suverénna rada podľa listu už spustila program reorganizácie založený na princípoch transparentnosti a efektívnosti.
List zároveň pripomína, že Maltézsky rád je subjektom medzinárodného práva s diplomatickými vzťahmi vo viac než 115 štátoch a humanitárnymi aktivitami vo viac než 130 krajinách. Tisíce dobrovoľníkov pracujú v nemocniciach, utečeneckých táboroch či vojnových oblastiach – od Svätej zeme cez Ukrajinu až po Afriku. Rád preto odmieta, že by mediálny obraz vystihoval jeho skutočnú činnosť.
Spor o reformu rádu
Ďalšie komentáre naznačujú, že mediálne útoky môžu súvisieť so sporom o reformu Maltézskeho rádu, ktorá sa začala za pontifikátu pápeža Františka. V roku 2017 bol donútený odstúpiť veľmajster Fra’ Matthew Festing, čo vyvolalo hlbokú krízu vo vedení rádu.
Podľa niektorých autorov išlo o konflikt medzi dvoma víziami budúcnosti rádu. Festing presadzoval silnejší rehoľný charakter a zvýšil počet profesných rytierov – tých, ktorí skladajú rehoľné sľuby. Nemecká vetva rádu však zdôrazňovala skôr jeho modernú humanitárnu úlohu.
Po ďalších sporoch Vatikán v roku 2022 rozpustil vedenie rádu a vymenoval nové. Kľúčovú úlohu pri reforme zohráva kardinál Gianfranco Ghirlanda, ktorého pápež ustanovil za patróna rádu.
Spor sa sústreďuje najmä na otázku úlohy profesných rytierov. Kritici tvrdia, že návrhy reformy ich chcú prinútiť žiť v komunite podobnej mníšskym rádom. Zástancovia tradičného modelu namietajú, že Maltézsky rád nikdy nebol mníšskym rádom, ale vojenským a špitálskym rádom.
Obavy zo straty suverenity
Napätie vyvrcholilo počas rokovaní v Ríme o novej ústave rádu. Podľa niektorých správ sa rozhovory zrútili po tom, čo kardinál Silvano Tomasi odmietol účasť jedného z predstaviteľov rádu na rokovaniach. Tento krok bol interpretovaný ako signál hlbokého konfliktu medzi Vatikánom a vedením rádu.
Kritici sa obávajú, že navrhovaná reforma by mohla sústrediť moc do rúk malej skupiny profesných rytierov a oslabiť úlohu laických členov. Objavili sa aj obavy, žeby rád mohol prísť o časť svojej historickej suverenity ako subjekt medzinárodného práva.
Maltézsky rád pritom patrí medzi najväčšie katolícke humanitárne organizácie. Každoročne poskytuje pomoc v hodnote viac než jednej miliardy libier a jeho činnosť zabezpečujú desaťtisíce zdravotníkov a dobrovoľníkov. Rád má diplomatické vzťahy so stovkou štátov a status pozorovateľa pri OSN.
Kríza identity tisícročného rádu
Spor o Maltézsky rád preto nemožno redukovať len na otázku majetku alebo administratívnych reforiem. V skutočnosti ide o hlbší konflikt o jeho identitu. Rád nevznikol ako moderná humanitárna organizácia, ale ako rytiersky a špitálsky rád, ktorého poslaním bolo brániť kresťanskú vieru a slúžiť chorým.
Jeho motto „Tuitio Fidei et obsequium pauperum – Obrana viery a služba chudobným“ vyjadruje túto dvojitú úlohu. Ak by jeden z týchto pilierov zanikol, rád by prestal byť tým, čím bol počas deviatich storočí.
Práve preto môže byť dnešná kríza paradoxne nebezpečnejšia než mnohé dramatické udalosti minulosti. Maltézsky rád prežil konflikty s pápežmi, Napoleonovo dobytie Malty aj stratu vlastného územia. Všetky tieto údery však boli vonkajšie. Rád mohol prísť o pevnosti či štát, no jeho identita zostala zachovaná.
Dnešná kríza je iná. Netýka sa územia ani vojenskej moci, ale samotného zmyslu existencie rádu. Ak by sa Maltézsky rád premenil len na jednu z mnohých humanitárnych organizácií, stratil by to, čo ho robilo jedinečným počas deviatich storočí – spojenie rytierstva, duchovného života a kresťanskej charity. A práve strata tejto identity by mohla byť väčšou ranou než akákoľvek vojenská porážka v jeho dejinách.
zdroj: youtube.com
Ak sa dnes Maltézsky rád ocitol na rázcestí, nejde v prvom rade o peniaze, nehnuteľnosti ani o diplomatické protokoly, ale o starý a večný spor medzi duchom a byrokraciou. Rády, ktoré vznikli z viery, modlitby a rytierstva, neumierajú preto, že by ich porazili nepriatelia zvonka, ale preto, že sa v nich vytratí vlastný zmysel.
Keď sa duchovné inštitúcie začnú merať rovnakými kritériami ako banky, nadácie či medzinárodné agentúry, prestávajú byť tým, čím boli. Dejiny Cirkvi sú plné impérií, ktoré padli, a rádov, ktoré prežili, pretože zostali verné svojmu poslaniu. Ak by však Maltézsky rád zabudol, že jeho prvou úlohou je obrana viery a až potom správa majetku, tak to by bol problém. Pretože rád, ktorý bojoval vo Svätej zemi, odolal Osmanom, prežil napoleonský pád a odolal aj útokom moderného sveta by nakoniec utrpel fatálnu porážku. Porazil by ho vlastný, zabudnutý duch.
Branislav Krasnovský
Zdroj: IlFattoQuotidiano.it, TheCatholicHerald.com, OrderOfMalta.in, titulný ilustračný obrázok, zdroj – wikimedia commons
PODPORTE PORTÁL CHRISTIANITAS
Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.
Prosíme Vás, podporte nás sumou:
Bráňme spolu vieru, rodinu a vlasť!
