I
Prvá za mŕtvych. Rozoklané jazyky
Ktoré nás čakajú, ktoré nás nečakajú
Ktoré musíme zabudnúť a ktoré nemusíme
Červené ryby oblakov, tiahnúce k napájadlám
oblohy
Obrovia pod zemou
Ktorým sme zavalili prsia balvanmi
Až nemôžu povstať, s nohami bukových stĺpov
A tiahnúci v hordách, podupávajúci v húštine snov.
Nedopusťte
Aby vzplanul váš hnev
A prevážil vašu lásku
Kiež nasleduje hybkejšie hlasy
Je ako lístie v južnom vánku
Šmátranie viničných prstov na obloku
Svetlo dažďa, dážď svetla, svetlo.
II
Druhá za tých z nášho rodu
Z nášho semena a lona
Zaťažených naším pokleskom
Bremenom našej lásky.
Pred očami sveta ohmataní, vypočutí, ustavične
Modlikajúci o šťastie. Lebo čo by bolo horšie
Ako vystatovať sa nešťastím. Ale všetko bude
inakšie
Ak vás požiadame, buďte hluchí
Pred hlasmi starých lodivodov
Odmietnite slobodu
A silu, ktorú nasadzujete, minulosť
A odíďte do divočiny kobyliek
Kde zodvihnete kamene, kamene-kolísky, nové
závažie
Kde vymiesite pobrežia svojimi krokmi
A budete milovať láskou.
Kde sa usídlite, ak sa vám zažiada
V zdrapoch nebies.
III
Tretia za cudzinca.
Za rovnako jediaceho, tráviaceho, bojaceho sa
druhého.
Za toho, ktorý si vymenil s tebou pohľady
Alebo ti nikdy neskrížil cestu.
Ktorého si objala, ku ktorému ťa nepúta
Nič, ako k dunivému tamtamu
Pod moriami letiacemu
Pod dlažbou miest. Modlitba
Za rozštvrteného, nikdy neutíšeného
Ktorý ťa ohlodáva, tvoje živé mäso
Tvoje, schopné zabudnúť.
Za neúprosného, tvoju potupu, tvoje svedomie
Diadém tvojej útešnej duše.
Ktorého počuješ za nocí, jeho nepokojné, bratské
kroky
Ako berie na seba tvoju vinu
A vlečie ju v mesačnom prachu
Od krátera ku kráteru
Hľadá jej hlboký
Kde nikdy nevstane z mŕtvych, hrob.
IV
Štvrtá za pokoj
Za trvanie všetkého, čo svet má.
Kukuričné klasy, tropické lesy, trávu dún, hyacinty
Za ryby nad vodou a pod ňou
Roje komárov, tancujúce v krvi slnca
Úponok kozieho listu, čo bohviekedy už
Vyčnel a pytliačil v rumoviskách. Modlitba
Za milencov, ich objatie, nevyplašené
Za život embrya, v plodotvornej vode plávajúceho
Za mlieko, nalievajúce sa v ňadrách žien
Za mier rybárov, vracajúcich sa proti ránu
Na zelenkavé brehy.
Za stavby domov, neporušených až po štíty
Za prácu kombajnov, kosačiek, mechy plné
na prasknutie
Za mier dediny, keď nad horúcim poludním
Vykolíkuva medze a oberači ovocia vystrú sa
V zadumaní, nad čím.
V
Piata za mňa
Aby som prežila
Čas premien ako vodné vážky v slatnách
Závratne poletujúce nad zradnou zeleňou jedov
Aby som neprestala oplakávať
Tvoje vyhasnuté, tvoje žalostné oči
Aby sa ma ešte zmocnila
Veselosť, bezstarostne
Znova a znova, vnútorný smiech
Alebo na ovsišti so sivými, prašnými zvončekmi
Ale aj v noci, keď ti na posteľ
Zabludi lúč svetla z neznáma
Aby ma nedojímala
Nádhera západov, rozkoš v záplave
Blýskavíc, belasého krupobitia.
Tá pnepastná radosť
Starcov a opustených. Nado mnou
Nech vládne len jas, jasnozrenie
Svetlé mraky na východe, kam hľadieť
A odkiaľ čakať úsvit
Je súdené mojim rokom.
(preložil Ivan Kupec)
