„Sme ešte len na začiatku pandémie,“ hovorí analytik globálnych trendov a rizík Juraj Mesík v rozhovore pre ParlamentneListy.sk. Dovolenkárom, ktorí od mora prinesú koronavírusovú infekciu, by dal preplatiť plnú liečbu. „Ak chce vláda predísť novej vlne epidémie po letných dovolenkách, musí prijať rozhodnutie o hmotnej zodpovednosti nosičov nákazy,“ je presvedčený Mesík. Čo sa týka ekonomických dôsledkov, budú podľa neho pre celý svet tak vážne, že si to ani nevieme poriadne predstaviť.
Váš pohľad na koronakrízu s odstupom – nenaplnili sa, našťastie, tragické scenáre a Slovensko je na tom výborne čo sa týka infikovaných a mŕtvych. Mnohí pozerajú na zásoby, čo si narobili, že čo s nimi teraz? Určite je to ten šťastnejší variant? Čo si o kríze myslíte sa pýtam preto, lebo ste mali byť prvý, kto na jej hrôzy mal upozorňovať ešte pred prijatím prvých opatrení.
Tragický scenár sa nenaplnil na Slovensku – a stalo sa to len a len vďaka energickej reakcii, ktorú sa podarilo našťastie včas rozpútať. Všade inde hynuli a v mnohých krajinách Európy a sveta stále hynú ľudia. Tisícky každý deň. Vo Veľkej Británii zahynulo za zhruba 3 mesiace viac ľudí ako počas celých piatich rokov bombardovania počas celej Druhej svetovej vojny, v Belgicku oficiálne 10 000 ľudí, vo Švédsku 5000, o USA s viac ako 120 000 obeťami ani nehovoriac. To pandémia ešte stále len začína.
Popri tisícoch zachránených životov je otázka „čo so zásobami“ trochu humorná. Ale odpoveď je jednoduchá – čo ste neminuli a je trvanlivé si starostlivo uschovajte, čo nie je trvanlivé skonzumujte a doplňte všetko čo vám v nich chýba tak, aby ste mali doma zásoby aspoň na dva týždne. Keď budete mať viac, bude to len plus. Budete tak aspoň materiálne pripravení na ďalšie krízy ktoré život prinesie.
Tá najbližšia môže prísť veľmi rýchlo v podobe druhej vlny pandémie. Nikto nevie, či príde – ale nikto to nevie ani vylúčiť. Pri chrípke v roku 1918 bola druhá vlna ešte oveľa smrteľnejšia ako tá prvá. Covid nie je chrípka – ale ako sa bude na jeseň a v zime správať dnes ešte nikto nevie.
Ešte stále sa nevie aké budú ekonomické dopady, ako veľmi to ľudí postihlo čo sa týka ich života a rodín, je o tom celkom ticho… Banky len avizovali, že žiadosti o odklady úverov sú využívané vo veľkej miere… Podnikatelia, ktorí nezbankrotovali, opäť otvorili svoje prevádzky, ale sú opatrní a takisto už majú strach čo bude…
Ekonomické dopady budú pre celý svet vrátane Slovenska veľmi vážne, ešte sme ich ani nezačali cítiť. Slovensko zasiahne najmä pád dopytu po luxusných tovaroch v krajinách silne postihnutých pandémiou, kam firmy zo Slovenska vyvážajú mnohé tovary – napríklad automobily.
Na Slovensku sa minulý rok vyrobilo mesačne skoro 100 000 áut, ale predalo sa ich zhruba 5000 – 95 000 sme ich museli mesačne vyvážať do iných krajín Európy a sveta. Skúste tento alebo budúci rok vyvážať autá do epidémiou zdevastovaného Talianska, Španielska, Francúzska, Británie či USA. Všade vo svete ale stúpa nezamestnanosť a dopyt po luxusných tovaroch prudko klesá. V Európe klesol v apríli a máji predaj áut hlboko pod polovicu oproti minulému roku. Časom sa predaj znovu trochu zdvihne, lebo časť ľudí tie dymiace plechové škatule na kolesách miluje, ale či a kedy sa dopyt vráti na úroveň pred epidémiou nikto nevie. Možno nikdy.
Slováci sa dlho nerozvážne hrdili tým že Slovensko je „európskym Detroitom“. Teraz nás táto jednostranná závislosť na vývoze áut zasiahne mimoriadne tvrdo. Sme totiž najviac na svete závislá na výrobe a predaji áut.
Ale podobných dôsledkov bude mnoho – krachovať budú rozličné firmy, firmičky aj celé odvetvia. Stenčí sa napríklad aj neviditeľný prítok peňazí, ktoré na Slovensko každý rok posielali ľudia žijúci a zarábajúci v zahraničí. Pre mnohé rodiny a celé obce napríklad na východe Slovenska to bude mať vážne dôsledky.
V globálnom merítku už teraz dochádza k obrovskej redistribúcii bohatstva: kým chudobná väčšina výrazne chudobnie, miliardári počas pandémie šialeným tempom bohatnú. V podstate centrálne banky pumpujú bilióny dolárov do ich vreciek. Jednou vetou: Ekonomické dôsledky pandémie budú pre celý svet tak vážne, že si to dnes ani nevieme poriadne predstaviť. Slovenska sa to týka tiež.
Čo si myslíte o aktuálnych uvoľňovaniach opatrení v súvislosti s koronakrízou? Niektorí ľudia sa už tešia na dovolenky v zahraničí, ľudia už bežne prekračujú určenú zónu 2 metre, na dezinfekciu sa zabúda… Zrazu akoby padla ostražitosť a to sa môže veľmi nepekne vypomstiť, alebo sa mýlim?
Slovensko sa stáva obeťou vlastného úspechu: tým, že tu ľudia vo veľkom neumierali, časť ľudí získalo zradný pocit, že nám nič nehrozí a mnohí, najmä mladí, sa správajú veľmi riskantne. Obávam sa, že sa to spraví až po pár ťažko chorých a mŕtvych mladých ľuďoch. Mimochodom, druhá vlna chrípky v roku 1918 zabíjala práve ich – mladých, zdravých, silných.
Mimoriadne vysoké je riziko, že niektorí z tých čo sa vypravia v lete na dovolenky kamsi k moru si odtiaľ ako jeden zo suvenírov donesú aj infekciu koronavírusom. Ak štát neprinúti ľudí neriskovať a správať sa zodpovedne, hrozí, že sa epidémia môže znovu na Slovensko vrátiť a vymknúť sa spod kontroly. Oproti marcu sme dnes na ňu oveľa lepšie pripravení, ale riziko zavlečenia nákazy z dovoleniek je reálne.
Zásadná prevencia je plné hradenie všetkých nákladov na liečbu seba aj nakazených ľudí z vreciek dovolenkárov, ktorí k nám nákazu zavlečú. Ak chce vláda predísť novej vlne epidémie po letných dovolenkách, musí prijať rozhodnutie o hmotnej zodpovednosti nosičov nákazy. Keď ľudia musia k moru dovolenkovať, v poriadku – sú slobodní. Ale nech nesú plnú finančnú zodpovednosť za prípadné následky. Keď sa nič nestane, budeme všetci len a len spokojní.
Ako kompetentne reagovala na koronu vláda podľa vás?
Iste že by bolo čo kritizovať, ale tie najzákladnejšie povinnosti vlády voči občanom splnila po počiatočnom vajataní prekvapujúco dobre: dokázala ochrániť životy, zdravie a bezpečnosť obyvateľstva a to najlepšie zo všetkých krajín Európy. Či posilovne alebo nejaké obchody otvorila o deň skôr alebo neskôr ako mohla, alebo či bola karanténa „taková alebo maková“ sú popri tom z pohľadu krajiny ako celku úplné, ale úplné taľafatky.
Mimochodom, za komunizmu prešli všetci mladí muži dvomi rokmi povinného väzenia a ponižovania, ktoré sa volalo základná vojenská služba: oproti tomu je karanténa v Gabčíkove dovolenka v luxusnom štvorhviezdičkovom hoteli. Len to si už – našťastie -pamätajú len dnešní päťdesiatnici a starší.
Európska komisia schválila pre Slovensko 3 schémy pomoci kvôli kronakríze v objeme vyše 4 miliárd eur. Ako by sa mali tieto peniaze čo najlepšie podľa vás využiť a dokáže to Slovensko?
To je veľmi komplexná otázka. Kľúčové je použiť tie zdroje na transformáciu ekonomiky a celej spoločnosti na novú, modernú, do budúcnosti orientovanú – a nie rozhádzať ich v márnej snahe vrátiť sa do februára 2020, čiže do minulosti. Veľké peniaze ale znamenajú obrovské korupčné tlaky – a či im dokážu konkrétni členovia vlády odolať? Neviem – možno sa začnú deliť o lup ako jedna veľká rodina :-/
Hovoril som o slovenskej závislosti na automobilizme: ani euro by nemalo ísť na podporu výroby a predaja benzínových a naftových automobilov! Ak tam má ísť nejaká podpora, tak potom na výrobu elektrických automobilov, batérií a všetkého čo treba na radikálny prechod od mobility na báze ropy k mobilite na báze elektromotorov. Inak vydláždime cestu ku klimatickej katastrofe vo chvíli, keď nám dala príroda v podobe koronavírusu šancu zísť z nej.
Aby sme ale nehovorili len o výrobe: pandémia nad slnko jasnejšie ukázala, že potrebujeme konečne urobiť veľký presun smerom od liečby chorôb k prevencii a podpore zdravia. O tom sa už desiatky rokov hovorí, ale zatiaľ sa len rečnilo a rečnilo. Teraz, uprostred pandémie, dozrel čas uskutočniť to!
Ďalšia úplne zásadná oblasť je celkové posilnenie reziliencie – dynamickej odolnosti – spoločnosti voči otrasom. Pandémia ukázala, aké zraniteľné a málo odolné sú moderné spoločnosti. To musíme zmeniť, inak nás ďalšia podobná udalosť – a ona skôr či neskôr príde – položí na lopatky.
A či to dokáže Slovensko – teda konkrétne aktuálna vláda Slovenskej republiky – urobiť? Tak to je ťažké byť optimistom, keď vidíte, aké absolútne nezmysly tí ľudia dnes riešia a aké zúrivé rodinkárstvo a ideologický fanatizmus sa rozpútali v štátnej správe. No ale občas sa zázraky dejú. Uvidíme – povedali slepci.
