Mierumilovný islam: Moslimský otec zapálil dom svojich dvoch dcér, v ktorom spali, pretože sa stali kresťankami! –

28. septembra 2026

Cirkev Spoločnosť
Islam, Konvertiti, Prenasledovanie kresťanov

Amina a Shamila spali vo svojom dome v Kibenge, keď ich otec Muhamad 6. septembra okolo polnoci podpálil ich dom. Predtým ich varoval, že bude konať v súlade s islamským právom, pretože opustili islam tým, že 26. augusta konvertovali na kresťanstvo.

https://www.infocatolica.com/?t=noticia&cod=56028

Okolo polnoci 6. septembra sa Amina a Shamila nachádzali vo svojom dome v Kibenge, v okrese Kasese v Ugande, keď niekto polial benzínom a podpálil ich obydlie zatiaľ čo spali vo vnútri. Nebol to však neznámy človek: bol to ich vlastný otec!

Útek cez dieru v stene

Dievčatá sa zobudili na zápach parafínu a zistili, že ich obklopujú plamene. „Videli sme, ako oheň v tichosti pohlcuje celý náš dom,“ rozprávala Amina. „Vtedy sme začali premýšľať nad núdzovým plánom, ako uniknúť smrti.“ Obom sestrám sa podarilo uniknúť v poslednej chvíli. „Videli sme, že z domu šľahajú plamene, a vedeli sme, že naše životy sú v nebezpečenstve,“ povedala Shamila. „Vybrali sme tehly a unikli sme cez otvor. Vďaka Bohu, ktorý nám vnukol spôsob, ako sa dostať von živé.“

Mladé dievčatá požiar prežili, ale oheň zničil takmer všetko, čo mali. Ich matrace, oblečenie a ostatné osobné veci zhoreli. Zachránili si život, ale prišli aj o ten malý majetok, ktorý vlastnili.

Viera, ktorá nezhorela

Po požiari Amina ubezpečila, že jej viera i viera jej sestry sa posilnila ešte viac než predtým. „S radosťou môžeme povedať, že oheň pohltil naše útočisko, ale nepohltil našu vieru ani našu nádej v Ježiša Krista,“ povedala.

„Podarilo sa nám vybrať niekoľko tehál zo steny a urobili sme otvor, cez ktorý sme unikli, až kým nám neprišli na pomoc ďalší kresťanskí susedia a nezavolali miestnych predstaviteľov,“ vysvetlila.

Kresťanskí predstavitelia v oblasti odsúdili úmyselné podpálenie, pripomenuli, že ide o čin odporujúci ugandským zákonom, a požadovali, aby bol otec mladých žien postavený pred spravodlivosť.

Vyjadril sa aj miestny predstaviteľ, ktorý požiadal o zachovanie anonymity: „Chcem poďakovať Bohu zato, že ochránil tieto osoby. Ďakujem tiež kresťanom v mojej oblasti zato, že prejavili takú solidaritu a zachránili tieto nevinné dievčatá. Sme proti týmto zločinným činom páchaným pod zámienkou náboženského boja; sú odporné a nemožno ich nijako ospravedlniť.“

Pohľad katolíckej tradície

Príbeh Aminy a Shamily pripomína jednu z najstarších skúseností kresťanstva: prijatie Krista môže človeka postaviť do konfliktu dokonca s jeho najbližšími. Slová Evanjelia „kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden“ v prostredí náboženského prenasledovania prestávajú byť abstraktnou vetou. Pre konvertitu môžu znamenať stratu rodiny, domova, spoločenského postavenia a v krajnom prípade aj ohrozenie života.

Z katolíckeho pohľadu nemožno vieru vynucovať násilím a človek nemôže byť trestaný zato, že na základe svojho svedomia prijal kresťanstvo. O to vážnejšie pôsobí tvrdenie, že otec mal svoje konanie odôvodňovať islamským právom a odpadnutím dcér od islamu. Ak sa tieto okolnosti prípadu potvrdia, nejde iba o rodinný konflikt, ale o nábožensky motivovaný pokus potrestať konverziu ku kresťanstvu. Taký čin nemožno ospravedlniť náboženstvom, tradíciou ani autoritou otca rodiny.

Najsilnejšie však v celom príbehu nepôsobia plamene, ale slová samotných dievčat: „Oheň pohltil naše útočisko, ale nepohltil našu vieru ani našu nádej v Ježiša Krista.“ V týchto slovách možno počuť ozvenu prvých kresťanských mučeníkov. Kresťanská viera nikdy nesľubovala, že vernosť Kristovi odstráni utrpenie; učí však, že ani utrpenie, strata majetku či hrozba smrti nemusia človeka odlúčiť od Krista.

Prípad zároveň pripomína niečo, na čo by kresťania žijúci v bezpečí Európy nemali zabúdať. Náboženská sloboda nie je všade samozrejmosťou a konverzia ku kresťanstvu môže mať v niektorých rodinách a spoločenských prostrediach veľmi vážne následky. Solidarita s prenasledovanými kresťanmi preto nemá zostať pri všeobecných vyhláseniach. Patrí k nej modlitba, materiálna pomoc, verejné pomenovanie konkrétnych prípadov a požiadavka, aby štát chránil právo človeka slobodne prijať, vyznávať alebo zmeniť svoje náboženstvo.

Amina a Shamila prišli takmer o všetko, čo mali, avšak odmietli sa vzdať toho, čo považovali za to najcennejšie – svojej viery v Krista. Dom možno spáliť, majetok zničiť a človeka zastrašovať. Vieru prijatú slobodne však nemožno z ľudského srdca vypáliť benzínom a ohňom. A napokon môžeme byť radi, že sme katolíci a odpoveďou na podobné barbarstvo pre nás nemá byť rovnaké barbarstvo. Katolík nemá polievať benzínom moslima preto, že moslim polial benzínom katolíka.

Predsa mi však na záver prišla na um trochu nepríjemná otázka: Ako odvážne by asi pôsobil otec oboch dievčat, keby sa karta obrátila a jedného večera by sa on ocitol v rukách nejakej netolerantnej a ozbrojenej kresťanskej milície, ktorá by mu oznámila, že ho za jeho vieru čaká rovnaký osud, aký pripravil vlastným dcéram? Asi by zrazu objavil čaro náboženskej tolerancie, nedotknuteľnosť ľudského života a krásu ľudských práv. A hlasne by sa dožadoval okamžite azylu vo Veľkej Británii, pretože jeho život sa predsa ocitol v ohrození.

Branislav Krasnovský

Zdroj: infocatolica.com, titulný ilustračný obrázok, zdroj – flickr.com