Milan Rúfus: Abeceda (báseň) » Belobog

Choď, ži, je prestreté:
nôž, zub i pod zub. Máš
čo ti treba a rovno na obruse.
Choď, neváhaj, vieš abecedu, píš.

Viac nemôžeš, len potiaľ pochopíš.
Nepoznáš pravdu. Vieš iba abecedu.

V nej slabikuješ denne svoju biedu
i svoju veľkosť.

Úzkosť prežitá,
ó, krutosť! Kto to po nás prečíta?