Včera ma zastihla správa v médiách, že Minister pôdohospodárstva SR Takáč rokuje s Izraelským veľvyslancom ohľadne riešenia sucha v SR – cit.: „Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richard Takáč sa stretol s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom Izraelského štátu na Slovensku Jacobom Zvi Yanovskym. Hovorili o možnostiach prehĺbenia bilaterálnej spolupráce, predovšetkým v oblasti vodných technológií, poľnohospodárstva a adaptácie na klimatickú zmenu.“
Minister, ktorý má na toto zriadený vlastný štátny podnik – Hydromeliorácie Bratislava, š.p., rokuje s predstaviteľom štátu, ktorý nepochybne má dobre rozvinutý a technologicky zabezpečený spôsob závlah ale zabudol na základný rozdiel medzi zeleným a zavodneným Slovensko a suchým a púštnym Izraelom. Dôvody, prečo na Slovensku nefungujú závlahy som myslím podrobne rozpísal v predchádzajúcom blogu v auguste. (prikladám link – https://tibordanac.blog.pravda.sk/2026/08/16/bude-dokonana-vlastizrada-pan-zilinka-ako-obcan-ako-vodohospodar-ziadam-aby-ste-konali/)
Samozrejme, že dôvodov, prečo na Slovensku nefungujú závlahy je omnoho viac ako som vymenoval. A viem pomenovať aj výhody a nevýhody spolupráce s Izraelom. Ibaže ako premýšľam, stale nevidím dôvody opäť špekulovať a odovzdávať zodpovednosť, peniaze a iné kompetencie štátu, ktorý nie je geomorfologicky príbuzný SR.
Skúsme sa teda zamyslieť aké technológie používa Izrael, čo by eventuálne vedel ponúknuť Slovensku. Izrael je svetovým lídrom v kvapkovej závlahe, ktorá doručí vodu priamo ku koreňom rastlín a šetrí desiatky percent vody, čo na Slovensku využíva len nepatrné percento súkromných veľkopestovateľov. Naopak, kvapkovú závlahu vo väčšom meradle využívajú záhradkári.
Izrael využíva Recykláciu a opätovné využitie vody. Izrael čistí a opätovne využíva takmer 90 % odpadových vôd v poľnohospodárstve, čo by pomohlo slovenským agrosektorom počas letných horúčav vtedy, keby každá obec mala kanalizáciu, ČOV a zberné zádržné jazierka, ktoré sme v minulosti mali na ďalšiu distribúciu vody. Bohužiaľ v roku 2026 naše obce nemajú kanalizáciu ani ČOV v rozsahu aby sme mohli Izraelské know-how využiť. Ďalším prvkom Izraelských závlahových technológií je Využívanie senzorov pôdnej vlhkosti, satelitného monitorovania a umelej inteligencie na presné dávkovanie vody. Toto sa na Slovensku využíva napr. v pestovaní paradajok v halách, kde je pestovanie hydroponickým roztokom.
Skúsme si pomenovať aj nevýhody preberania Izraelskej technológie.
Ako som vyššie spomínal, je to predovšetkým odlišná geografická a vodná bilancia. Izrael je púštna/polopúštna krajina s permanentným nedostatkom vody, kým Slovensko je prirodzene bohaté na podzemné a povrchové zdroje (hoci trpiace sezónnym suchom a zlým zadržiavaním vody v krajine). Budovanie izraelských systémov je primárne zamerané na odsoľovacie stanice, rozsiahle recyklačné potrubia a pokročilé siete, čo vyžaduje obrovské investície do infraštruktúry, ktorú v tomto momente nemáme alebo sme ju trestuhodne zanedbali.
Navyše Slovensko a Izrael „delí“ odlišná legislatíva a štruktúra pôdy. Zákony EÚ a SR ohľadom používania vyčistenej odpadovej vody v poľnohospodárstve sú prísnejšie a vyžadujú zmenu schvaľovacích procesov v EP, v RE a európskych komisiách. Oproti tomu, keby nebola zanedbaná domáca krajinná voda, závlahy by sme boli kontinuálne po 1989 využívali a tým pádom aj udržiavali, tak o žiadne výnimky a povolenia sme nemuseli žiadať EÚ.
Pridávam sa k odborníkom, ktorí upozorňujú, že Slovensko nepotrebuje primárne drahé izraelské high-tech púštne technológie, ale radšej obnovu mokradí, zadržiavanie dažďovej vody v krajine, prevenciu odlesňovania a opravu starých melioračných systémov.
Pán minister, ako hlava poľnohospodárov ste v prvom rade zodpovedný za potravinovú bezpečnosť obyvateľov SR, ktorú si nie sme schopný zabezpečiť sami ale zabezpečujú ju obchodné reťazce dennou dodávkou v tisíckach kamiónov. Na Slovensku je momentálne nevyužitých takmer 500 tis. ha úrodnej pôdy , pôvodne využívanej na intenzívne poľnohospodárstvo. Dám vám jeden návrh – skúste spraviť presnú pasportizáciu tejto pôdy, aká je jej prípadná využiteľnosť, jej vlhkostné pomery, svahovitosť, aký je súčasný porast atď. . Na zachytenie vody v krajine a zníženie teplotných pomerov v danom regióne poslúži aj postupné zalesňovanie nevyužitej výmery pôdy s využitím lesotechnických meliorácií nie na odvedenie ale naopak na zadržanie vody. Ak chcete kooperovať s Izraelom, tak len ako pilotný projekt ako ukážku vo vhodnom prostredí.
Autor je absolvent VŠP v Nitre v odbore Vodné stavby a meliorácie a Apsley Bussines school London v odbore Strategický manažment, zároveň viceprezident Stavebnej komory SR. Bol 7,5 roka riaditeľ vo Finančnej správe a dva roky v poradnom 12 člennom zbore za finančnú správu ministerky Brigity Schmögnerovej, prednášal správu daní na FEM SPU v Nitre, bývalý gen. riaditeľ Hydroconsult, š.p.
